ake 3 vlastnosti by ste chceli...

50% manželstiev sa rozvádza. Matky žiju osamote s deťmi a padaju do chudoby. Strácaju vieru v dobro, muži zabudaju na svoje cesty a žiadostivosť im nivoči životy. Ten, čo je zo Zlého, prekliate jeho meno, sa raduje....čo na to povie mudrlant od astrologov...hmmm...kvadraturu tu mate pani zlata...10 Eur, dakujem, dovi

Ked mam dobry vzťah a viem čo som pre to urobil, posuvam skusenosť a označim blud, aby skrze toto svedectvo nemuseli stracať čas ostatní. Pretože čas je dôležitý.

Psy, hadači a vykladači.....tma.....

...... ale musíš uznať že astrológia a ani astrológovia to nespôsobili že sa 50% manželstiev rozvádza ..........

No asi je dost aj takychto "astrologov" , ktori nepomahaju, len sa prizivuju na inych. Ale s astrologiou je to tak ako aj s inym, da sa pouzivat konstruktivne, alebo destruktivne, tak ako ohen, internet, mobil, jedlo, atd...
Tak ako vo vsetkom, zalezi na tom, kto ju ma v rukach. :)

mam pocit, ze podstatou tejto diskusie bolo to, ze konzumnost a neukaznenost sa dostala aj do vztahov, kde vlastne zena a muz vo svojom zvazku by mali vytvarat jeden obraz uceleny, presne taky, na aky boli obidvaja stvoreni..

ale myslim, ze novodoba astrologia je velmi zdialena tomu, co si ty popisal...samozrejme, ze nie je astrologia to, co nejaky zmateny astrolog za astrologiu poklada... neda sa vyhovarat na konstelacie...a ked si sa astrologiou zaoberal, tak asi dobre vies, ze kvadratura sice je o rozdieloch, kde je treba vyvinut obrovske mnozstvo energie na jej zvladnutie...a treba tiez k tomu razny cin....ak sa to zvladne, tak z takeho prekvadratizovaneho vztahu sa moze stat velmi akcieschopny, konstruktivny vztah...tu stranke su sice obodovane konstelacie znamienkom plus a minus, ale kazdy aspekt sa da zvladnut, len treba chciet volu obidvoch zucasntenych....samozrejme, ze tie u kvadratov a opozicii je to o trochu tazsie...;)

Ja si myslím, že astrológia môže pomôcť, prečo nie, je podobne ako psychológia cestou poznávania seba samého a na rozdiel od psychológie, jestvuje už strašne dávno. Je odpozorovaná, tak ako je odpozorované počasie počas ročných období. Ľudia vedia na čo sa pripraviť. A nikto sa tomu nečuduje, keď tak ľudia uvažujú, dokonca kedysi fungovali veľmi dobre aj pranostiky, staré kalendáre ich boli plné. No ale to boli klimatické pomery stabilnejšie ako dnes.
Ale normálny hospodár si nikdy nepovedal, zajtra bude pršať, tak si sadnem a budem doblba hľadieť, ale prispôsobil sa tak, aby to malo pre neho úžitok.
Veľa ľudí, ktorí chcú poznať astrologické predpovede sa ale správa práve takto.
Keď už mám tú kvadratúru, no je to môj osud, hviezdy tak chcú, je to karma, tak čo. Tak v tomto prípade radšej ani nevedieť, čo to astrológia je, keď človeka privádza do ešte väčšej pasivity ako doposiaľ.
Môže pomáhať, keď sa využíva konštruktívne a škodiť ak je používaná deštruktívne, ale to som už napísala.
A s ostatným, čo si napísala súhlasím. Je to presne o tom. O hodnotách, ktoré prestali byť hodnotami.

napisala som, ze co chcelo byt povedane, nehovorim, ze astrologia velky cernoknaznik, a astrologicky naozaj neviem, ci astrologia uci pretrpiet aj tazsie obdobia, statisticky k tomu, ze aka je rozvodovost medzi ludmi, co sa zaoberaju astrologiou a takymi, co sa nou nezaoberaju, povedat vela neviem.. takisto neviem povedat do akej miery cloveku pomaha jeho vlastna viera, nabozenstvo, alebo vztah k psychologii ci astrologii...co vsak povedat viem, je to, ze pre sucasnost je typicka plochost, kratkodobost a chybanie trvalych hodnot:)

Jaj, ja som to pochopila ako otazku pre seba, to ci moze astrologia pomoct. :)

no v podstate to bola otazka pre kazdeho:)

No ja to skusam aj takto ale zatial sa to nedari. Stale su zadane.

No ja to hned vytiahnem. Ahoj kraska ake si znamenie? A zatial som sa vzdy dozvedel. No a potom.... i tak nevychadza lebo same take stretavam ktore by som nemal :)

Našla jsem si takového partnera,který má mnoho vlastností,které oceňuji a několik těch málo nedostatků,které má,ty jsou naprosto zanedbatelné.Takže jediné,co mi skutečně vadí je to,že nemá tolik času ,kolik by potřeboval,aby se mohl věnovat dětem,ale to není vlastnost a za nedostatek času,díky pracovní vytíženosti také nemůže.Takže mám skvělého partnera.-THUMBSUP--HEART-

A práve som prišla na to, aké tri vlastnosti by som chcela u muža, s ktorým by som mala prežiť celý život.

1. humor - mal by ma vedieť rozosmiať
2. nadhľad - aby nevzťahoval všetko k sebe a dokázal vidieť vlastnú subjektivitu a s tým súvisiaca
3. ľudskosť (resp. nenadradenosť) - lebo od nej závisí pochopenie a súcit

vzdy ked ma moj partner nedokaze rozosmiat, malo by ma napadnut, ze by som to mala urobit ja. Vzdy, ked ma moj partner sklony nemat nadhlad, malo by ma napadnut, ze by som ho mohla mat ja a takisto vidiet vlastnu subjektivitu. Vzdy, ked chcem, aby bol ludsky a nenadradeny, musim sklonit svoju hlavu a snazit sa pochopit jeho pohnutky.
Byt v partnerskom vztahu je nesmierne narocne( niekedy skutocne velmi narocne), lebo to co ocakavame od druheho je vlastne to, ako by sme sme sa mali k nemu spravat my. Vzdy sa vsak oplati zacinat odznova a hladat v sebe to, co zdanlivo stracame na svojom partnerskom protajsku.-YES-

Niečo podobné som čítala v jednom motte, asi takto to znelo: "Manželstvo je jediná inštitúcia, ktorá sa dá rozvíjať" (ale neviem, kto to povedal)

S tým súhlasím, ak na niečom lipneme u druhého, mali by sme to vedieť aj dávať. Ale zas poznám manželstvá a je ich dosť, kde jeden je vtipálek a druhý vážny a vyhovuje im to tak, ako to je, každý je svoj a prináša do vzťahu niečo iné. (spoločné majú iné priority)
To myslím písal aj Jung kdesi, keď robil nejaký asociačný test (už si nepamätám aký to presne bol). Všimol si, že jedna partnerská dvojica reaguje takmer rovnako na všetko a na základe toho súdil, že sa v blízkej dobe rozídu a aj sa rozišli. Vysvetlil to tak, že vzťah stratil na dynamike, lebo mladí ľudia sa až príliš zosúladili, zhodli vo všetkom, stratili sa jeden v druhom a padli do stereoptypu. Aj na tejto stránke je písané, že je dobré, ak sú vo vzťahu aj kvadratúry - napätie a ľudia sa vo všetkom nezhodnú, ale musia aj niečo riešiť v tom vzťahu, jedným slovom: nenudia sa. Takže v niečom to asi aj má byť tak, ako hovoríš, neustále hľadať spoločnú reč, cestu, kompromis.
Ale sú zas veci, tie najdôležitejšie pre nás, v ktorých by mali byť páry harmonické. Aj preto by sme asi mali poznať naše životné priority, kým vôbec do vzťahu vstúpime, resp. mali by sme byť zrelí na vzťah.
Bolo by asi ťažké fungovať v manželstve, kde smiech a nadhľad je prioritou jedného, niečo, čo k nemu patrí, ale tomu druhému to vadí, lebo berie všetko vážne. To by smiech musel byť pre mňa nedôležitý, aby som toto zvládla.
A pre mňa je smiech liek, radosť, potrava pre dušu...Veď zle naladený človek nevie rozdávať úsmev a radosť ani iným. Takže v tých hlavných prioritách je podľa mňa dobré nájsť súlad.

Pre mna je humor tiez dolezity a aj chapem, ze su ludia co sa im kadejaky humor paci, chapem zaroven aj to, ze su ludia co sa im urcity typ humoru nepaci. A to, ze je nieco patvarotvorne si mysliet mozem, nie?
Ved sme ludia, preboha, nie kazdy ma rovnaky nazor na jednu vec a ani nie vsetci ludia chodia obleceni rovnako. A nie vsetci ludia myslia rovnako, ani necitia rovnako.
Humor mam velmi rada, hocikde, aj situacny, nie som typ suchara, ale ked sa mi nieco nepaci, tak to poviem, aj ked by som si mohla radsej zahryznut do jazyka-LOL-
ale to uz pre mna by bolo lepsie nehovorit vobec, a to je celkom dobra myslienka-YES-

No práve naopak, podľa mňa hovoriť treba..treba, treba, treba...Proste každá sme humor poňali inak, to neznamená, že nemáš hovoriť.
Mne sa práve páčia ľudia, ktorí sú odvážni a neboja sa povedať, čo si myslia, sráčov stretávam denno-denne dosť. Ľudí, čo sa ohradzujú neustále tým, že ten druhý má veľké ego, len preto, že má iný názor, takých dnes hľadať naozaj nemusíš - je ich ako maku:)
Obrátene by to znelo - môže hádam povedať, že z môjho pohľadu ide o humor a nie o patvarotvornú produkciu..., ale to by už bolo Quo vadis-LOL-
Zas ťa trochu poznám, keby som si nemyslela, že dokážeš prijať protinázor, tak sa na to vybodnem a držím zobák, už sa radšej neozývam. Pred niekoľkými rokmi som verila, že každý človek stojí za to, aby som povedala, čo si myslím, že netreba nikoho podceňovať, že čosi nie je schopný vstrebať. Ale dospela som k tomu, že mnoho ľudí znesie iba prikyvovanie: áno áno je to tak..

Na druhej strane, myslím si, že my Ľudmila a Inga sa natoľko dobre poznajú, aby sme sa mohli rozprávať priamo, bez servítky, nie?

Žádne konkrétne, nikdo není dokonaly a přijímam partnera a miluji ho se všema vlastnostma které má. Nikdy by mně nenapadlo aby mi nějaká vlastnost vadila, nebo ho chtěla nějak předělávat.

Tak to si trafila:) Stručne a presne.

Tak mi prisli pri citani tejto temy opat na mysel pasaze z mojej oblubenej knihy Burlive vysiny, kde sa Katherine rozhoduje medzi dvoma muzmi a rozprava sa o tom s Nelly, sluzkou na panstve.

"Dnes ma Edgar Linton poziadal o ruku-prijala som to.
Milujes ho?
Ano.
Preco?
Je velmi pekny a je mi s nim dobre.
Malo!
Je mlady a vesely.
Stale malo!
Je bohaty a so mna bude najvacsia dama v sirokom okoli.
Naozaj to chcete, tak sa za neho vydajte. Kde je prekazka?
V srdci. V celej svojej dusi citim, ze je to spatne. Keby som si vzala Heatcliffa, spolocensky by som sa znemoznila."

„Moja láska k Lintonovi je ako list v lese – čas ju oslabí, to viem, tak ako v zime opadaju stromy. Ale moja láska k Heathcliffovi je ako tie večné skaly pod lesom – nie oku pre radost, ale podstata života. Ja som Heathcliff, Nelly! "

Myslim, ze v tychto citatoch je velmi pekne povedane, o com to je. Ze co by sme chceli. :)
Musi ist o nieco, co je ovela vacsie ako nejaky vyber vlastnosti. A ked to je pritomne, tak sa uz nikto na nic nepyta, aj keby ten druhy bol trebars zahradny trpaslik. :D