Hudba a filmy -
Divadlo
A ešte ma stále zaráža, že mladí ľudia síce chodia do divadla, ale nevkusne a nevhodne sa obliekajú. Stráca sa tam u nich ten rešpekt voči divadlu, voči kultúre a umení. Muži si dajú na seba rifle, starý ošúchaný sveter a hotovo. Nepáči sa mi to. Kde je tá kultúra, že do divadla sa chodí pekne oblečený, v obleku,abo keď už nemá oblek, tak aspoň sako, nohavice a košeľu s kravatou, abo motýlikom. Dámy to ešte dodržiavajú, dajú si aspoň sukňu, blúzku, abo nohavicový kostým. Ale muži? Ach...
No, to len tak na obhajobu nevkusných trpkých komédii. Odporúčam prečítať si recenzie a potom súdiť, byť empatický a pochopiť zámer toho kto to celé spracuje.
A to s nevhodným oblečením zaráža aj mňa...ale zase záleží od divadla. Ak si niekto do národného oblečie tenisky a rifle,tak to asi trochu odsúdim, ale pokiaľ to divadlo nemá vyslovene nóbl atmosféru,tak to chápem. Napríklad u nás v Martine je počas festivalu strašne veľa divadelníkov ktorí chodia do národného domu rifloch,lebo väčšinou na festivale aj hrajú, lebo je festival, a keďže sú v divadle stále, nepríde im to ako spoločenská udalosť a nemajú čas riešiť čo si oblečú, proste chcú len vidieť to divadlo.
Ja si myslím,že pravda je vždy na oboch stranách a nemá sa zbytočne súdiť jednostranne lebo jednostranný súd je vždy zlý súd...:) a divadlo je super, a síce berie na seba väčšinou mnoho extrémov, tak napriek tomu by ho mal každý vnímať tak ako chce. -THUMBSUP-
Ja mam osobne velmi dobry vztah k divadlu a do divadla chodim pomerne casto.
Uz zo zakladnej skoly sme kazdym rokom niekolkokrat navstevovali divadelne predstavenia, dokonca sme aj nacvicovali divadelne predstavenie, ktore sme potom predviedli nasim rodicom ....
Vztah k divadlu, tak ako aj ku kazdemu umeniu treba v ludoch pestovat.
Moje najoblubenejsie zanre su tragedie este z cias stareho Grecka, potom Shakespeare a milujem Molierove komedie - a prekaza mi ak je to prenesene do takzvaneho moderneho ponatia.
Ale historické divadlo predsa nikoho ničím aktuálnym neoslovuje...nijak nič nereflektuje..maximálne tak nejaký situačný humor,prípadne nejaká krátkodobá emocia. zaujímavé.
Môžem sa opýtať, ako je možné, že vám prekáža ak je to prenesené do moderného poňatia? Prosím upresniť, čo tým myslíte, kľudne aj konkrétne ak sa vám chce...:) bude to pre mňa veľmi prínosné a rada si prečítam!
Ďakujem
Divadlo milujem a viem ocenit aj amaterske a ochotnicke divadlo, osobne som tiez pricuchla k hraniu (pantomima) a bavilo ma to. A teda z vlastnej skusenosti viem, ze aj amaterske divadlo moze byt spracované a odohrane na vynikajucej urovni.
Tak napríklad ja som videla moderného Eugena Onegina z Ostravy, a ten bol lepší ako kniha, keď som ju čítala a ako všetky klasické spracovania, takže si mysím že fakt záleží od konkrétneho kusu a nedá sa takto zovšeobecňovať...:)
a moliere a shakespeare sa najviac upravuje... ale asi chápem, že ste mali na mysli nejakú celkovú radikálnejšiu modernizáciu a nie tú základnú že - upraví sa starý text aby ho divák pochopil
A áno, amatérske divadlo je výborné, s tým úplne súhlasím a dokonca niektorí amatéri čo som videla sa nedali s niektorými profesionálnymi divadlami ani porovnať...:)
Tym, ze sa toto v sucasnosti stalo takmer pravidlom - mam pocit, ze je taketo ponimanie uz sprofanovane a iba modne - chytaju sa ho "autori" ktori su bez napadu a bez inspiracie - takze uz je najvyssi cas vratit sa k tomu aby sa klasika uvadzala klasicky a sucasnost sucasne - treba vsetko dat tam, kam to patri.
Jednoducho - ja si najviac cenim ak je klasika v klasickom ponati, presne tak, ako to autor myslel a ak je sucasne dielo v sucasnom ponati, tiez presne tak ako to autor myslel.
Skutocne umelecke dielo je moderne dielo v modernom ponati pretoze je nadcasove - a patri sem ako starogrecka tragedia, tak aj sucasna drama.
Z času načas som si zašla aj do štátnej opery, pre mňa zaujímavá bola pred časom Carmen, ktorú som si prednedávnom pozrela len tak pre porovnanie aj na Čt2 (nie som si si istá, či to bol práve tento program - bol to záznam s titulkami, myslím z Nemecka). Tradičnejšie opery a operety teda radšej nespomeniem, keďže nie sú podľa gusta, resp. existuje vo vás pocit, že nedokážu osloviť. Počas štúdia, hoci ako učiteľka zatiaľ nepracujem, som si vedela predstaviť využiť napr. posolstvo My fair lady v praxi - pre mládež by to malo význam pozrieť už len pre hlbšie pochopenie alebo prežitie toho, že ak si raz človek zvykne na nejaký štandard a spoločenské pravidlá, ťažko sa už potom vracia späť...Tiež nesúhlasím s tým, že by historické námety v snahe o pôvodné stvárnenie strácali na hodnotách - naopak, téma, ktorá sa tiahne dejom má množstvo konkrétnych bodov, ktoré majú čo povedať aj dnešnému auditóriu. V minulosti ma zaujala Archa templárov alebo Krútňava.
Z tých moderne spracovaných starších tematík fixujem najmä divadelnú hru Jozef a Mária, kde sa prostredníctvom dvoch ľudí unavených prácou vyslovuje absencia lásky, nehy a porozumenia v súčasnosti...
Hercami bola slušne stvárnená aj komédia Len nijakú paniku, na ktorej som bola kedysi vo Zvolene, ale videla som aj pre mňa zaujímavejšie predstavenia.
V marci sa chystám pozrieť divadelné spracovanie poviedky Franza Kafku - Premeny...som zvedavá a teším sa na to.
Ak si dobre pamätám, tak jedna z replík ženy znie takto:
"Prečo sme slabé, útle, krehučké,
nie schopné samy prebíjať sa svetom?
Nie neha ľúbezného tela i v nehe duše sa nám zrkadlila?
Vy chudáci jak bezmocní, keď spupní,
bola som hrdá, aspoň ako vy, aspoň tak odvážna a väčšmi v práve,
keď zlostne krikom splácala som krik.
No dnes viem, trstina naša zbraň a naša sila - preľud.
zdanie klame, tým slabšie sme, čím viac ju predstierame... "
je to pravdivé, len je to zložitejšie na vnímanie v divadle ... ako, myslím to tak, že takto keď si to človek prečíta doma dva krát tak si to uvedomí, ale v divadle sa to musí okresať, lebo človek nedokáže vnímať po celý čas rovnako intenzívne..ak sa nemýlim, tak táto pasáž je na konci, však?
asi je vlastne celý problem nedorozumenia v pojmoch, ale v podstate sa s vašim názorom plne zhodujem-THUMBSUP-
Niektoré časti textu utkvejú v pamäti, pretože nesú určitý emocionálny náboj, tak najskôr tie by bolo lepšie zvýrazniť. Verím, že sa vždy nedá všetko napchať do jedného predstavenia, rozumiem myšlienke okresania...
Trochu vyššie si spomínala, že je lepšie si prečítať kritiku až potom súdiť. Tak s tým by sa dalo súhlasiť, ale pri skorumpovanosti dnešných médií by som chcela upozorniť na to, že subjektivita je tak silný fenomén, že pod tlakom toho, čo sa núka ako kvalitné, si ju máloktorý recenzent dokáže pri hodnotení uvedomiť. Po rokoch práce si asi iba "osvietená" bytosť dokáže zachovať zdravý odstup od toho, čo nasala časom ako špongia...roky hodnotenia textov sa podpisujú na kultivácii individuálneho vkusu, ktorý je vždy vo vysokej miere prítomný, tiež spoločenský status, kontakt s umením a špecifické umenovedné zamerenie môže brzdiť inováciu, otvorenosť voči novým prvkom artefaktov. Základné princípy hodnotenia kritiky, ktoré sa osvedčili, by iste mali byť dodržané (nezovšeobecňovať, neurážať autora, resp. režiséra, držať sa vytýčených bodov a pod...). Kritika však často na základe obrúseného vkusu nevidí krásu neobyčajnosti a chaotizmu (alebo vidí len tú nezvyčajnosť, ktorá je v kurze), takže ak si človek neurobí odstup napr. aj od toho, čo ho naučila škola, lebo aj to je priestor, v ktorom treba vetrať, tak pôjde presne vyšľapanou cestičkou a zabudne na priestor okolo seba. Čítala som niekde, že veci vyniknú vždy viac tvarom po okrajoch vtedy, ak je okolo nich voľný priestor. Aj tvorivé nápady vyniknú viac, keď si trochu prevetráme hlavu od vedomostí, myšlienok, poznatkov... ale to nemalo patriť tebe, to si viac-menej pre seba šomrem popod nos.
Čisto zo zvedavosti, môžem sa opýtať, čomu konkrétne by si sa chcela venovať v rámci divadelného umenia? (dúfam, že ti môžem kamarátsky tykať, kukla som profil, tak zas dáky extrémny vekový rozdiel medzi nami nie je, aspoň sa teda necítim ako stará ropucha... zatiaľ:))
Tá "nezvyčajnosť" čo je v kurze väčšinou preráža, pretože mnohí tvrdia, že všetko dobré už bolo napísané a je ťažké nájsť ozajstnú invenciu...A chápem aj to, že bežný človek si recenziu neprečíta a na internete toho z divadelného sveta nie je až tak veľa ako napríklad z filmov.
A s tým prevetraním máš pravdu, ale zase ani moc prevetrávať netreba..lebo keď z toho človek raz vypadne tak už aj tá subjektivita moc preráža.
Napríklad ja som si uvedomila, že "recenzenti" tým, že toho vidia veľa, už majú vybudovaný určitý návyk, a v momente kedy sa začne niečo odohrávať ako niekde inde, tak už sa im to nepáči, poznajú príbeh..atď..ale zas na druhej strane je teraz množstvo divákov ktorí iba TVRDIA že si chcú prečítať niečo čomu porozumejú, ale pritom sa toho ani moc nedozvedia a v mnohých prípadoch do toho divadla ani nepôjdú. a mne je potom z toho smutno, lebo si myslím,že už sme dosť dlho mešťania, aby sme si vedeli nájsť kvalitné veci a uvedomiť si, že môžme byť intelektuálne niekde inde a omnoho viac nás to oslobodí od tých prízemných vecí ktoré dookola riešime a častokrát sa z nich nevieme vymotať (to je také to moje šomranie so sentimentálnym nádychom:D)
chcela by som byť dramaturg, alebo spisovateľ /ale pri mojej doterajšej tvorbe to asi bude červená knihovna :D, prípadne režisér detských predstavení, prípadne spisovateľ detských kníh, prípadne učiteľka detí na prvom stupni, prípadne servírka alebo herečka v Barcelone, kam idem v septembri na erazmus :)))
http://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/258803-recenzia-malomestiakova-svadba-terapia-sokom/:)