mesiac
Sobota, 27.4.2024
Meniny má Jaroslav

Hudba a filmy - 

Divadlo

neznámy
neznámy | 19.2.2013 18:37
Keď už tu bol rozoberaný ten žáner - dráma, ktorý primárne asi vystihuje lepšie skôr pojem tragédia, tak by som načala drámu trochu v inom význame, v tom prvotnom...
Chcela by som sa opýtať, aký vzťah má väčšina z Vás k divadlu?
Mne totiž príde, že divadlo je, napriek svojej schopnosti povznášať omnoho viac /alebo nie viac, možno skôr iným spôsobom/ ako film , neotrele a živšie, veľmi podceňované ...napriek všetkému dobrému si k nemu mnoho ľudí nevie vytvoriť vzťah, alebo ho súdi podľa hrozných kritérii typu - páčilo sa mi to, lebo tam hrala Krónerová.
neznámy
neznámy | 19.2.2013 23:12
ahoj no ja milujem divadlo a urcite minimalne 6-8 predstaveni za rok vidim alebo aj viac posledne minuly mesiac som bola u nas v Trnave na Dobrodruzstve pri obzinkoch od Palarika a predtym na hre Male peniaze so S. Valentovou.
v Blave som bola na Bedaroch ale to je muzikal a este u nas v tt na hre ParvaRoma.
takze to len behom 3 mesiacov teraz by som chcela ist do prahy na nieco s Chylkovou alebo Evou Holubovou a este na ten novy muzikal Aida. no a mam rada aj operu a balet.
MAS INAK PRAVDU NAZIVO JE NAZIVO TO SA NEDA S NIčIM POROVNAT.
neviem ja mam k tomoto vztah odjakziva a tak isto aj mama,aj dcera aj ocino ked este zil.
ahojky a urcite napis co si videla ty parvaroma.
neznámy
neznámy | 20.2.2013 12:59
Ja som asi trochu neobjektívna, lebo som tento rok skončila bakalára divadelnej vedy, takže som videla vo svojom živote asi milión predstavení...a najväčšie dojmy vo mne zanechala hra McDonagha Pan Polštář, ktorá hovorí o spisovateľovi a jeho postihnutom bratovi, odohráva sa to vo väzničnej cele, a je to na jednej strane vtipné a na druhej strane hrozné..taký extrém obojstranný
no inak často chodím do Martina, kde bývam na kadečo...z Trnavy som myslím videla Máša a Bety, to bolo o komunizme, a bolo to krásne, veľmi sa mi to páčilo, na konci myslím hrali Muchomurky bíle od Plastic people of the Universe. :)

A inak mám rada aj revolučné divadlo. Také kde sa nadáva, kde sa uráža, kde je to drsné a agresívne..lebo ľudia zvyknú slepo prijímať a neuvažovať a tak sa divadlo musí prispôsobovať ich vnímaniu a teda sa zjednodušuje aj tá forma...

A zo všetkého najviac milujem POULIČNé divadlo, ktoré je interaktívne, ktoré pracuje s momentálnou realitou, je zábavné a úplne krásne..napríklad Túlavé divadlo Jakuba Nvoty :)
neznámy
neznámy | 20.2.2013 13:12
minule som nad tym prave uvazovala, teda rozmyslala som ci je to skutocne o tom, ze si k nemu ludia nevedia vytvorit vztah alebo o tom, ze nie je tak jednoducho dostupne (rozumej nestaci sediet doma, zapnut TV alebo si ho stiahnut na internete a nie je zvacsa zadarmo), kazdopadne je to skoda, poznam napr. rodiny, pri ktorych mi je velmi sympaticke, ze navstevuju spolu divadlo aspon raz za mesiac, pripadne este filharmoniu, myslim, ze je to uzasny sposob utuzenia vztahov, nielen medzi rodinou, ale aj medzi priatelmi, cele tri roky ma mrzelo, ze nemam v okoli ludi, ktori by boli ochotni zalozit takuto tradiciu, no svita na lepsie casy :) celkovo mam ale pocit, ze je divadlo medzi ludmi na miernom vzostupe, ale stale by to mohlo byt lepsie
neznámy
neznámy | 20.2.2013 13:23
Milujem divadlo, len škoda, že sa naň dostávam tak zriedkavo .. naposledy Rybárik kráľovský ... páni, to bola pecka ... skláňam sa pred tými "starými" hercami
neznámy
neznámy | 20.2.2013 15:57
Máš pravdu vidieť dobré kvalitné predstavenie naživo je super zážitok. Donedávna som však takýto vzťah k divadlu nemala. Možno preto, že nebolo príležitostí, alebo osoby, ktorá by ma tam dotiahla. Ale teraz našťastie mám priateľku, ktorá sa divadlu venuje. Naposledy som bola na dráme Zločin a trest. Fúú to bol teda zážitok, až na to moje škvrkanie v bruchu. -ROLL- Najhoršie to bolo medzi krátkymi pauzami ticha. To bolo trápne. Musela som od hladu jesť žuvačky. Lebo jedine to som mala po ruke v kabelke. :) No, ale z divadla som odchádzala s takým zvláštnym pocitom. Chválim skvelý výkon aj mladých hercov. Tiež som bola aj na komédii Najdúch. Opäť musím pochváliť. Aj som sa riadne nasmiala, najmä na Ferkovi Balogovi. V divadle si človek uvedomí, že práca hercov nieje taká jednoduchá. Zapamätať si všetky tie texty, ovládať svoje emócie, bez nejakých klapiek... . Takže môj vzťah k divadlu je pozitívny. A občas také malé dramatické vystúpenie predvádzame aj doma. :D :)
Žabkažabulienka
Žabkažabulienka | 20.2.2013 16:44
Divadlo sa mi páči, ale nikdy som na žiadnom predstavení nebola, ak nepočítam školské návštevy. Nemám ale veľa priestoru cestovať len kvôli programu kilometre. Neviem ohodnotiť našich hercov, ale každopádne by to mohol byť obohacujúci zážitok a zmena - nie sledovať opakujúce sa seriály v komerčnej televízii, ktoré mám už opozerané. Uvítala by som to pravidelnejšie. Neviem, čo by so mnou urobilo, ak by som sledovala niekoho, koho nemám rada, ale asi je vhodnejšie sledovať dianie a výkon hercov, ako ich sympatie :)
neznámy
neznámy » Žabkažabulienka | 20.2.2013 20:17
No práve, chcela som poukázať nie na to "slepé" vnímanie vopred určených vzťahov ako skôr na to uvedomovanie si pravidelne sa opakujúcich sa vzorcov v živote a neschopnosť odhadnúť vývoj niektorých situácii, uvedomovanie si povedzme zákonitosti v medziľudských vzťahov...taká tá duchovná empatia a schopnosť zmeniť myslenie, čo podľa mňa divadlo určite má v sebe zakorenené...

A určite si urob niekedy výlet do divadla, podľa mňa nebudeš ľutovať :)
neznámy
neznámy | 20.2.2013 20:22
Zločin a trest v Košiciach? :) S Marekom Geišbergom? A áno, divadlo doma poznám aj ja, treba sa riadiť heslom život je hra :D
neznámy
neznámy | 20.2.2013 20:28
Ono je to tým, že my - keďže sme boli (aj stále sme) totalitný štát plný robotníckych vrstiev, nemáme historickú tradíciu meštianskeho divadla..iba malú.... Veľkú tradíciu máme iba k ľudovému divadlu - fašiangy, koledy a celkovo dedinské a ochotnícke divadlo, ktoré vzniklo zo slovanských rituálov dakedy v 5 storočí. A drží sa doteraz.

Ale práve, mám pocit, že už sme trochu viac buržoázni a že už by sme konečne mohli prehupnúť k iným hodnotám, a že zušľachtiť ducha divadlom tiež nie je úplne odveci a celkovo mám pocit, že dobré divadlo núti ľudí rozmýšľať a uvedomovať si, čo sa okolo nich deje...:)

A tie tradície, kedy rodiny spolu chodia do divadla sú fain..Ale vieš ako to dopadá ? Teda..dopadlo u nás? kým som bývala doma..chodili sme do divadla každý mesiac a odkedy študujem mimo,tak mama o dvoch rokoch povedala, bože ja(my) sme neboli rok v divadle.. :D ono aj na to utužovanie treba mať čas popri všetkých tých starostiach...-ROLL-:)
Žabkažabulienka
Žabkažabulienka | 20.2.2013 20:42
Ja som inak mala možnosť ísť na Čajočky, a určite by som si kvôli tomu vybehla aj do Prešova alebo Košíc, lebo sa mi veľmi páči Nela Pocisková :) ale tak ono to chce trošku urobiť si voľno v práci, lebo pre mňa je to dlhá cesta len tak na jedne program, ale každopádne verím, že príde niečo zaujímavé, a mne sa to podarí. Veľmi by som ocenila umelecky sa vyžiť. Páči sa mi aj Partička (hoci niekedy im to fakt nejde :P ), a tento spôsob zábavy pre ľudí, ale ono tu je iné v telke, a určite iné naživo niekde v divadle...
neznámy
neznámy | 20.2.2013 20:43
:) ..áno bola som v Štátnom divadle u nás v Košiciach, kde si hlavnú úlohu vraha Raskoľnikova zahral Marek Geišberg. Bola som síce len na generálke, ale aj tak som si odtiaľ odniesla skvelý zážitok. Obdivujem ho. Čo sa týka domáceho divadla, tak stvárňujem väčšinou šaša. :D
neznámy
neznámy | 20.2.2013 22:27
:D Ja väčšinou schizofrenicikého psychopata. No, ale asi keď to nepreženiem tak tiež skôr šaša...
No a Mareka máme radi, okrem reklamy na sporiteľnu, Marek je u nás v MT divadle v domácom súbore, takže jeho herecto dôverne poznám..dokonca aj jeho, jeho okno a psa z videnia:D

Ale..tento košický zločin a trest vraj nebol až taký dobrý, ževraj moc sterilný,
ja som to videla, ale ako nehodnotím to úplne zle, len si myslím,že sa oplatí vidieť aj lepšie divadlo...hosťujú dakedy v košiciach žilinčania alebo martinčania? :)
neznámy
neznámy | 21.2.2013 11:04
:) no tak ja Mareka osobne nepoznám iba jeho kolegynku Adrianu B. Viac sa mi páči ako herec v divadle, než v reklame na poisťovňu. Takže ty mu pozeráš do okien? On má aj manželku nie, či len psa? :) No ja dianie v našom divadle až tak nesledujem, ale keď sa popýtam, tak budem vedieť či tu hosťujú herci od vás. No jeden taký šéf činohry Jožko Úradník tu hosťuje už 36 rokov. Asi sa mu u nás veľmi zapáčilo. Prečítaj si, ako o nás pekne rozpráva a prečo sa tu zabýval ...
http://www.kosickespravy.sk/blahozelame-skvely-herec-jozko-uradnik-ma-60-rokov
;)
neznámy
neznámy | 21.2.2013 11:45
Nakoniec sa zase -aj cez divadlo- dostávame k sebe, svojej psychike,
ktorá sa tak úžasne uvoľní, keď jej niekto prehrá naživo jej neventilovaný
hnev, smiech, smútok, agresivitu, nenávisť, žiarlivosť...

Plne sa s hercom stotožníme a prežívame s ním...niekedy potichu, niekedy
spontánne tlieskame, plačeme,smejeme sa...

A čo herci ? niekedy hrajú, niekedy skutočne riešia svoj problém naživo a
pred ľudmi - vtedy hrajú famózne a dostanú Oscara...

Zažil so veľa krát rodinné konštelácie v dvojici na Oshových meditáciách -
jeden vždy predstavuje napr.otca a počúva, druhý predstavuje napr.syna a
"vylieva" si svoje emócie, potom sa vymenia...Niekedy to malo takú imagináciu, že ľudia dokonca rozprávali hlasmi tých,ktorých predstavovali...


Myslím, že je dobré zahrať si občas aj doma pred zrkadlom a pozorovať sa pri tom - znútra i zvonka...
neznámy
neznámy | 21.2.2013 13:13
pravda, treba prelomit ten zvyk, lebo si nemyslim, ze by bolo divadlo niecim, s cim sa ludia tazko stotoznia

aj ked niekto nestiha, stale je skvele, ze ma aspon k tomu vytvoreny vztah, lebo aj to na cloveka vplyva....no a mimo to, ano, treba si to zosuladit, uz som tiez cela natesena, ze zbehnem na nejake predstavenie, ktore sa nestihlo vypredat ked budem v Prahe buduci tyzden, lebo momentalne som stale doma a lezim kvoli ramenu a vtedy cloveku dojde kolko casu zabil nicnerobenim...
neznámy
neznámy | 21.2.2013 14:06
..áno máte pravdu. U mňa sa to týka zablokovaného dlhoročného smútku za mojou dcérkou. Aj, keď navonok vyzerám, že je to už dávno za mnou a mám istú ťažkú udalosť spracovanú. Nie je to tak a pri sledovaní nejakého emotívnejšieho dramatického filmu mi padajú ťažké slzy. Ale potom sa takto uvoľním a všetko je opäť ako má byť. Aspoň sa snažím mať úsmev na tvári a zamaskovať ten smútok. Ale dobrý herec odhalí aj to moje maskovanie. A možno aj neherec, pretože oči veľa prezradia. O tej Oshovej meditácii som už počula aj som bola pozvaná na jedno také sedenie. Len mne to pripadá také trápne, keď mám hrať pred neznámymi ľuďmi niečo dramatické. Tak som tam radšej nešla. Také rodinné vtipkovanie a napodobňovanie niekoho to zas áno. To môžem a dokonca sa v tom vyžívam. Keby som si mala zahrať pred zrkadlom iba pre seba niečo vážne, tak by som asi pukla od smiechu. To mi akosi nejde... :)
neznámy
neznámy | 21.2.2013 16:04
Robím Oshovu dynamickú meditáciu od r.1996 - sám pre seba a tiež pre druhých - za tie roky som videl veľa hlbokých emocionálnych zranení - hlavne u žien.
Sú úžasne citlivé a tým vlastne aj ovplyvniteľné a zraniteľné.
Každá emócia sa musí dotiahnuť do konca - nadviazať pretrhnutú nitku tam, kde bola prerušená - spomienkou na tú situáciu a znovuprežitím - smútok - dosahovanie a dosiahnutie rukou,naplnenie - objatie, privinutie...
Samozrejme, že po jednom cvičení sa všetko nevyrieši - niektoré bloky sa ukladali a opakovali celé roky a možno i celé životy sme "od nich utekali"...
...ale kam ujdeme? Pred sebou samým...

Treba na to pochopenie,odvahu a trpezlivosť a neopakovať staré vzorce,
"pristihovať" sa pri tom každý deň a snažiť sa "vykúpiť" láskavým správaním - čo je veľmi ťažké, ale je to najkratšia cesta ako sa dostať z akýchkoľvek problémov... Naša láska ide k LÁSKE / k Bohu/, obidve sú spojené a vzájomne si pomáhajú a priťahujú sa ... lebo sú JEDNO


Tá fotka predtým bola krajšia...
neznámy
neznámy | 21.2.2013 17:32
Inak, ak by ťa to zaujímalo, divadelné záznamy pravidelne dávajú na čt2 aj na stv2 ši rtvs2či ako sa to teraz volá...
A čo sa ti stalo s ramenom?
Tiež ležím stále doma kvôli zlomenej nohe a keď si uvedomujem koľko vecí mi uteká tak sa mi chce plakať ..ale už si začínam zvykať na temer nulový pohyb a maximum príjmu cukrov :D
neznámy
neznámy | 21.2.2013 19:03
hmmm ale nie je to ono takto v TV, chcem pozriet Cestu kolem sveta ve tme, ze co to bude, ma to celkom pozitivne ohlasy....

mam v nom zapal, nevie sa presne preco, uz je to lepsie, len ma mrzi, ze som si zimu zas neuzila, najskor skuskove a ked ma clovek pokoj tak toto, ale co uz -PUH- bude lepsie.....cokoladu drzim bezpecne zavretu v skrini ale miestami je to uz kriticke-PUH- noha tiez potesi :D
Stránka:
1 2 3
 

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...