Hudba a filmy -
Divadlo
Chcela by som sa opýtať, aký vzťah má väčšina z Vás k divadlu?
Mne totiž príde, že divadlo je, napriek svojej schopnosti povznášať omnoho viac /alebo nie viac, možno skôr iným spôsobom/ ako film , neotrele a živšie, veľmi podceňované ...napriek všetkému dobrému si k nemu mnoho ľudí nevie vytvoriť vzťah, alebo ho súdi podľa hrozných kritérii typu - páčilo sa mi to, lebo tam hrala Krónerová.
v Blave som bola na Bedaroch ale to je muzikal a este u nas v tt na hre ParvaRoma.
takze to len behom 3 mesiacov teraz by som chcela ist do prahy na nieco s Chylkovou alebo Evou Holubovou a este na ten novy muzikal Aida. no a mam rada aj operu a balet.
MAS INAK PRAVDU NAZIVO JE NAZIVO TO SA NEDA S NIčIM POROVNAT.
neviem ja mam k tomoto vztah odjakziva a tak isto aj mama,aj dcera aj ocino ked este zil.
ahojky a urcite napis co si videla ty parvaroma.
no inak často chodím do Martina, kde bývam na kadečo...z Trnavy som myslím videla Máša a Bety, to bolo o komunizme, a bolo to krásne, veľmi sa mi to páčilo, na konci myslím hrali Muchomurky bíle od Plastic people of the Universe. :)
A inak mám rada aj revolučné divadlo. Také kde sa nadáva, kde sa uráža, kde je to drsné a agresívne..lebo ľudia zvyknú slepo prijímať a neuvažovať a tak sa divadlo musí prispôsobovať ich vnímaniu a teda sa zjednodušuje aj tá forma...
A zo všetkého najviac milujem POULIČNé divadlo, ktoré je interaktívne, ktoré pracuje s momentálnou realitou, je zábavné a úplne krásne..napríklad Túlavé divadlo Jakuba Nvoty :)
A určite si urob niekedy výlet do divadla, podľa mňa nebudeš ľutovať :)
Ale práve, mám pocit, že už sme trochu viac buržoázni a že už by sme konečne mohli prehupnúť k iným hodnotám, a že zušľachtiť ducha divadlom tiež nie je úplne odveci a celkovo mám pocit, že dobré divadlo núti ľudí rozmýšľať a uvedomovať si, čo sa okolo nich deje...:)
A tie tradície, kedy rodiny spolu chodia do divadla sú fain..Ale vieš ako to dopadá ? Teda..dopadlo u nás? kým som bývala doma..chodili sme do divadla každý mesiac a odkedy študujem mimo,tak mama o dvoch rokoch povedala, bože ja(my) sme neboli rok v divadle.. :D ono aj na to utužovanie treba mať čas popri všetkých tých starostiach...-ROLL-:)
No a Mareka máme radi, okrem reklamy na sporiteľnu, Marek je u nás v MT divadle v domácom súbore, takže jeho herecto dôverne poznám..dokonca aj jeho, jeho okno a psa z videnia:D
Ale..tento košický zločin a trest vraj nebol až taký dobrý, ževraj moc sterilný,
ja som to videla, ale ako nehodnotím to úplne zle, len si myslím,že sa oplatí vidieť aj lepšie divadlo...hosťujú dakedy v košiciach žilinčania alebo martinčania? :)
http://www.kosickespravy.sk/blahozelame-skvely-herec-jozko-uradnik-ma-60-rokov
;)
ktorá sa tak úžasne uvoľní, keď jej niekto prehrá naživo jej neventilovaný
hnev, smiech, smútok, agresivitu, nenávisť, žiarlivosť...
Plne sa s hercom stotožníme a prežívame s ním...niekedy potichu, niekedy
spontánne tlieskame, plačeme,smejeme sa...
A čo herci ? niekedy hrajú, niekedy skutočne riešia svoj problém naživo a
pred ľudmi - vtedy hrajú famózne a dostanú Oscara...
Zažil so veľa krát rodinné konštelácie v dvojici na Oshových meditáciách -
jeden vždy predstavuje napr.otca a počúva, druhý predstavuje napr.syna a
"vylieva" si svoje emócie, potom sa vymenia...Niekedy to malo takú imagináciu, že ľudia dokonca rozprávali hlasmi tých,ktorých predstavovali...
Myslím, že je dobré zahrať si občas aj doma pred zrkadlom a pozorovať sa pri tom - znútra i zvonka...
aj ked niekto nestiha, stale je skvele, ze ma aspon k tomu vytvoreny vztah, lebo aj to na cloveka vplyva....no a mimo to, ano, treba si to zosuladit, uz som tiez cela natesena, ze zbehnem na nejake predstavenie, ktore sa nestihlo vypredat ked budem v Prahe buduci tyzden, lebo momentalne som stale doma a lezim kvoli ramenu a vtedy cloveku dojde kolko casu zabil nicnerobenim...
Sú úžasne citlivé a tým vlastne aj ovplyvniteľné a zraniteľné.
Každá emócia sa musí dotiahnuť do konca - nadviazať pretrhnutú nitku tam, kde bola prerušená - spomienkou na tú situáciu a znovuprežitím - smútok - dosahovanie a dosiahnutie rukou,naplnenie - objatie, privinutie...
Samozrejme, že po jednom cvičení sa všetko nevyrieši - niektoré bloky sa ukladali a opakovali celé roky a možno i celé životy sme "od nich utekali"...
...ale kam ujdeme? Pred sebou samým...
Treba na to pochopenie,odvahu a trpezlivosť a neopakovať staré vzorce,
"pristihovať" sa pri tom každý deň a snažiť sa "vykúpiť" láskavým správaním - čo je veľmi ťažké, ale je to najkratšia cesta ako sa dostať z akýchkoľvek problémov... Naša láska ide k LÁSKE / k Bohu/, obidve sú spojené a vzájomne si pomáhajú a priťahujú sa ... lebo sú JEDNO
Tá fotka predtým bola krajšia...
A čo sa ti stalo s ramenom?
Tiež ležím stále doma kvôli zlomenej nohe a keď si uvedomujem koľko vecí mi uteká tak sa mi chce plakať ..ale už si začínam zvykať na temer nulový pohyb a maximum príjmu cukrov :D
mam v nom zapal, nevie sa presne preco, uz je to lepsie, len ma mrzi, ze som si zimu zas neuzila, najskor skuskove a ked ma clovek pokoj tak toto, ale co uz -PUH- bude lepsie.....cokoladu drzim bezpecne zavretu v skrini ale miestami je to uz kriticke-PUH- noha tiez potesi :D