Skúste si predstaviť....

Skúste si predstaviť, že nie je nič, že ste len vy - toto je dôležité, myslím tým skutočne nič iné. Nie je priestor, nie je nikto iný, podobný ako vy a nič iné, len vy, nemôžete nikoho stretnúť, s nikým byť. Ste len vy a sami.
A nemáte žiadne skúsenosti, ale máte potenciál k čomukoľvek. Nič nie je stvorené, ale vy zo seba môžete vytvoriť čokoľvek.
Nie ste človek, ste nesformované vedomie, ktoré má schopnosť vytvoriť priestor aj čas aj hmotu.
Má schopnosť vytvoriť planétu, schopnosť byť zároveň napríklad dvomi bytosťami naraz na povrchu tej planéty, ktorou je tiež ono.

A tak to môže ďalej pokračovať, môže vytvoriť súčasne množstvo hviezd a planét vo vesmíre, na ktorých budú množstvá bytostí....a všetky budú tým vedomím. Ním a z neho stvorené.

Je potom možné označiť niečo za nespravodlivé? Alebo zlé?
Čo sa stane, keď jedna z týchto bytostí ublíži druhej? Alebo ju zabije? Kto ublížil komu? Je to to isté vedomie. Aký zmysel má potom pýtať sa napríklad, že čím sa previnili tie úbohé deti v Afrike, ktoré po narodení umierajú hladom?
Deje sa to tomu vedomiu, ktoré je od počiatku a nič okrem neho nie je a robí si to to vedomie sebe samo. Ako inak to má zažiť?

Vedomie chcelo zažiť, aké to je, keď v podobe malého dieťaťa umrie. Tak to zažilo. Nebola to nikoho vina.
Vedomie chcelo vedieť, aké je to zabiť a aké je to byť zabitý. Tak vytvorilo zo seba dve bytosti, z ktorých jedna bola vrahom a druhá obeťou.
Vedomie chcelo vedieť, aké to je milovať a byť milované, vytvorilo teda milencov.

Čo sa stane, keď vedomie prežije všetko? Že nič nové sa nebude už dať zažiť, čokoľvek ďalšie by bolo už len opakovaním, alebo nejakou variáciou niečoho, čo už bolo?

Dokážete si to takto predstaviť?
A ak hej, ako na vás tá predstava pôsobí?
Čo si o tom myslíte?

Nepopsaný list... novorozené dítě... jen mimovolné akce... dlouhá cesta k sebeuvědomění... chybí software -LOL-

Sir Arthur C. Clarke napsal v roce 1965 povídku …a ozve se Frankenstein, v níž vystupuje druh umělé inteligence. Vypuštěním komunikační družice lidé překročili kritické množství distribuované inteligence počítačů, a tak vznikla nová entita.

Citace:
"Co dělá dítě, když se narodí?
Začíná se shánět po potravě.“ Vrhl rychlý pohled na blikající světla.
„Proboha,“ pronesl zvolna, jako by ho myšlenka přímo udeřila. „Na
celém světě existuje jenom jedna jediná potrava, o kterou by stálo -
elektřina.“
„Tak tenhle nesmysl už zašel dost daleko,“ řekl Smith. „Co se k
čertu stalo s naším obědem? Objednávali jsme si už před dvaceti minutami.“
Všichni ho ignorovali.
„A potom,“ řekl Reyner a navázal tak na Williamse, „rozhlédlo by
se kolem a protáhlo by se. A začalo by si hrát, jako každé dítě.“
„A děti ničí věci,“ prohodil kdosi tiše.
„Hraček by mělo dost, jako že mám nebe nad hlavou."

Božské vedomie je nepredstavitelné, nemá ľudské motivácie.
Toto, čo opisuješ, mne pripadá ako nejaká počítačová hra nanajvýš.
A tie ma nebavia. :)

"A ak hej, ako na vás tá predstava pôsobí?"

...hlbokým pokojom.

Ja som o Bohu nič nenapísal, ale keď už si načala, aké motivácie má Božské vedomie?
Mňa počítačové hry tiež nebavia, ale táto "predstava" hej, tak asi to je iné, ako počítačová hra :)

:)-FLOWER-

To ja mám vedieť aké motivácie má božské vedomie? :D
Si ma pobavil.
Neviem, so mnou tá predstava nič nerobí. Pripadá mi ako niečo len ľudské, nepostačujúce.

Vedomie nemôže vytvoriť opakujúce sa či podobné situácie, lebo Vedomie napĺňa samo seba a len Ono pozná zámer v procese najvyššieho tvorenia, keď odštiepi kúsok svojho svetla a pošle ho na cesty, kedy a čím Ho tento kúsok po návrate naplní, aby dokonalosť bola celistvá.
Len Vedomie pozná všetky frekvencie, ktoré je ešte potrebné stvoriť, aby z veľa vzniklo Jedno, aby bolo hore, ako dole, aby bolo dnu ako von ...
Táto Zem je Raj plný divov, až sa niekedy zastaví dych pri pohľade na tú krásu a dokonalosť v každom detaile bytia ... možno v nás vzbudzuje skutočnú lásku, ktorou Ho obohacujeme, možno to je jedna z ciest, aby bolo Svetlo ...
Je krásna predstava byť svetlom.

Ťažko sa vžíva do niečoho takého abstraktného, no jedno je isté. Keby som sa pozerala na tie hladujúce deti v Afrike, ale aj na hocikoho iného trápiaceho sa, bolo by mojim najväčším prianím, aby sa so mnou zjednotili a prestali tak trpieť. Aby sa ponorili do dôvery, že je tu pri nich niekto, komu na nich záleží. A ten niekto je ich vlastnou súčasťou a ak chce, môže dokázať divy.
Nepíšem to preto, lebo v tom vidím náboženský motív, alebo že sa mi to už párkrát podarilo... Takto sa mi to ukázalo ako prvá možnosť.
Na konci všetkého bude podľa mňa zrejme nový začiatok. Predstavujem si to ako preťaženie systému, ktoré spôsobí vynútený reštart. Koniec jedného je vždy začiatkom niečoho iného. Otázne je len, čo nové sa začne...

Čas od času mám sen, že jsem v prostoru, kde nic není. Vůbec nic. Stojím, ale nevím na čem, protože pode mnou nic není. Není tam nic, ani zvuk se nenese. Nepociťuji teplo ani zimu.. nic, jen tam jsem a je mi optimálně...no a to je všechno :) Nic netvořím..

Presne tak, Ty to máš vedieť. Úplne vážne, kto iný to má vedieť?

A telo? Máš telo? A ak hej, aké, ako ho pociťuješ?

Nie som Boh, momentálne som iba človek.
Až raz splyniem s ním a nebudem viac potrebovať ľudskú skúsenosť, budem vedieť.
Lebo už nebudem. :D

Boh sa nedá poznať cez myseľ, podľa mňa nie. Dá sa vidieť jeho stvorenie, jeho prejav, ale on sám nie.
Vždy, keď som si myslela, že ho môžem pochopiť, že sú cesty k tomu, spoznať ho, vždy som sa mu vzdialila.
Nech existuje akákoľvek ľudská náboženská skúsenosť, ktorou sa dá opísať cesta k nemu, vždy je to len nejaká cesta človeka, ktorý je vo svojej ľudskosti obmedzený.
Iba úplná oddanosť a prázdnota vedú k spojeniu. Vtedy sa život plní zo zdroja, ktorý je nepomenovatelný, neopísatelý.
Aj vtedy je to len dotyk, ochota nechať sa naplniť, nie poznanie, nie obsiahnutie božskej veľkosti.
A nastáva stav, keď je človek najmenší, nič nevie, nič nehonotí, jediné čo sa deje, je ten dotyk.
Nikdy človek nie je menší a zároveň väčší ako práve vtedy, keď sa otvorí božskému. Neexistuje nič, čo by to prekonalo.

Fajn :)
Ja s Tebou súhlasím a hlásim sa k tomu tiež, že zatiaľ som človekom a potrebujem ešte ľudskú skúsenosť.
Dôležité je vedieť, že to je dočasné a že po naplnení tejto skúsenosti s ním splynieme a budeme ním.

Tělo nemám, nepociťuji ho, ani nevidím. Vidím jen ten prostor okolo.

Podle mne je vsechno BUH.

Mohle bych zvednout ruku,kdybych nebyl Buh?

Ja pri tom nejakým spôsobom telo pociťujem, ale ako vibráciu, nie "hmotne" ako za denného vedomia.

A kdyz treba spadnes na kole varlatama na stangli? -WINKIE-

To už sa mi stalo viackrát. Bolí to.
Prečo sa pýtaš?

Myslel jsem pri tom na uvedomeni si tela.-NOSMILE-