Prečo existuje utrpenie?

Keď nás a našich najbližších postretne utrpenie, keď vidíme chorých na rakovinu, či iné ťažké choroby, keď sa napríklad dozvieme o existencii niečoho takého, ako detský hospic, človek je chtiac nechtiac nútený pýtať sa: Prečo nás v živote stretá utrpenie? Odkiaľ prichádza a aký má vlastne zmysel? A má vôbec nejaký zmysel? A ľudia, považujúci sa za veriacich si zase kladú otázku: Je utrpenie vôbec zlučiteľné s predstavou Stvoriteľa, ktorý je Láskou?

Odpoveď na všetky tieto a podobné otázky je drsná a tvrdá rovnako, ako neraz býva i utrpenie, ktoré či už nás, alebo ľudí okolo nás často v živote stretá. Stvoriteľ všehomíra totiž nie je iba Láskou, ako sa vo všeobecnosti myslí. Stvoriteľ je zároveň i Spravodlivosťou. Spravodlivosťou neoblomnou, nepodplatiteľnou, tvrdou a prísnou!

Keď pred 2000 rokmi priniesol Kristus ľudstvu nový Zákon, Zákon Lásky, zvlášť zdôrazňoval, že tým neprišiel zrušiť starý Zákon Spravodlivosti, a že na ňom nemá byť zmenená ani len čiarka. Kristus svojim novým Zákonom Lásky teda neprišiel negovať a poprieť starý Zákon Spravodlivosti, ktorý zostáva naďalej v platnosti. Jeho účinky sa prejavujú oným drsne starozákonným: Oko za oko, zub za zub! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne.

No a práve utrpenie, ktoré človeka stretá, je prejavom Zákona Spravodlivosti. Je dôsledkom železného Zákona spätného pôsobenia, na základe ktorého spravodlivo žneme, čo sme vo svojej dávnej, alebo nedávnej minulosti zasiali.

Oko za oko, zub za zub! Do posledného haliera musí každý zaplatiť za všetko, čo učinil. Na vlastnej koži a mnohokrát naozaj veľmi bolestivo musí prežiť dôsledky toho, akým spôsobom on sám v minulosti cítil, myslel, hovoril a konal. Absolútne nič mu nebude odpustené!

Kristus povedal, že ak sa niekto previní voči Synovi Najvyššieho, môže mu to byť odpustené, ale ak sa previní voči Duchu Svätému, nebude mu to odpustené nikdy. Ani v tomto, ani v budúcom veku.

Kto je teda onen Duch Svätý? Je to tvorivá Vôľa Pána, vtlačená do stvorenia vo forme Zákona. Vo forme Zákonov stvorenia! Kto jedná proti nim, tomu nemôže byť odpustené nič z toho, čo učinil.

Svoju Vôľu vo vzťahu k správnemu životu človeka vo stvorení Stvoriteľ veľmi jasne definoval Desatorom a Kristovým posolstvom lásky k blížnemu, ako k sebe samému. Kto podľa toho nežije, stavia sa proti Vôli Najvyššieho. Tým sa ale stavia proti Duchu Svätému a preto mu nič nemôže byť odpustené. A vskutku ani nie je, nikdy nebolo a nikdy nebude. Dôsledkom toho je práve utrpenie, ktoré nás v živote stretá. Utrpenie je teda bolestným zhmotnením dôsledkov nášho vlastného prestupovania Vôle Najvyššieho, vyjadrenej v Desatore a v prikázaní lásky k blížnemu.

Kristus však priniesol ľudstvu nový Zákon. Zákon Lásky, ktorým je možné eliminovať tvrdosť Zákona Spravodlivosti. Ak totiž budeme milovať a ctiť si svojich blížnych, ak im budeme pomáhať, ak budeme voči nim dobrými a spravodlivými, v železnom Zákone spätného účinku sa nám potom musí vrátiť nazad iba láska, dobro, pomoc a spravodlivosť. Ak totiž platí: Oko za oko, zub za zub, bolesť za bolesť, tvrdosť za tvrdosť a strádanie za strádanie, tak rovnako platí: láska za lásku, dobro za dobro a spravodlivosť za spravodlivosť.

Jedine takto je možné eliminovať tvrdé účinky Zákona Spravodlivosti a to bez toho, že by na ňom musela byť zmenená hoci len čiarka. Kto teda žije v Zákone Lásky, môže očakávať iba dobro, šťastie a mier.

Kto ale nežije v Zákone Lásky, ten automaticky a samočinne spadá pod účinky Zákona Spravodlivosti, vyjadrenej slovami: Oko, za oko, zub za zub. Toho bude musieť postretnúť utrpenie, ktoré je dôsledkom tohto Zákona. Potom človeku nezostane nič iného, ako utrpenie prijať, lebo nie je ničím iným, ako ovocím jeho vlastného, nesprávneho jednania.

Ak ale chceme, aby sme sa utrpeniu v budúcnosti vyhli, ak chceme, aby nás už viac nemusel zraňovať železný Zákon Spravodlivosti, neostáva nám nič iného, ako podriadiť sa Zákonu Lásky. Podriadiť sa vo svojom myslení, cítení, reči a jednaní Vôli Najvyššieho, jasne definovanej v Desatore a v Kristovej výzve k láske k blížnemu, ako k sebe samému.

Stručne zhrnuté: Človeče, podriaď sa Vôli Božej a budeš šťastný! Ak sa ju totiž rozhodneš ignorovať, budeš trpieť. Nie tým, že by ťa snáď Stvoriteľ trestal. Budeš trpieť jedine neblahými dôsledkami svojho vlastného jednania.

Rozhodni sa ako chceš. Právo slobodného rozhodovania ti nebude upreté. Nikdy sa však nevyhneš dôsledkom, ktoré ti každé tvoje slobodné rozhodnutie prinesie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Proč existuje utrpení? Abychom poznali co je to štěstí a radost, blaženost,...

utrpení jsou tvoje vyhrožovací příspěvky.

no myslim ze je to samozrejme ako dychat vzduch lebo ked ti je dobre a si stastny tak si spokojny a nikto nie je predsa cely zivot spokojny ani jednotlivci ani narody kazdy si neseme svoj kriz. su ludia samozrejme s roznymi utrpeniami niekto vela iny menej.ale tak je to predsa na tejto planete so vsetkym.lam....

-LOL-

odporucam precitat si knihu Chatrc, mozno aj viackrat. A trosku doverovat Bohu, nie sa ho báť.

Urtpení je číst příspěvky Smilana. Nápadně mi pripomíná mého bývalého zeťáka, který dovedl jen otrocky citovat bibli, ale rozum mu někde zmizel.
Ale stejně tak jsem trpěla a dokonce se mi chtělo zvracet, když jsem nedávno četla knihu od léčitele Hrabici O čem mluví lidské tělo. Za všechno si může prý člověk sám, za své minulé životy a za svůj vztah k Bohu. Ten však čtenáře už předem varoval, že na to každý nebude mít žaludek.-CONFUSED-

Janka, toto ma strašne zaujalo..prečo sa ti chcelo zvracet, ked si tú knihu čítala? Nevyhovoval ti ten spôsob písania, alebo obsah?
Poviem ti rovno, prečo sa pýtam. Zastávam totiž presne ten istý názor. Moje súkromné "výskumy" mi to len potvrdzujú. Aj najmenší "problém" na tele a duši človeka je len jeho vlastné dielo..

Proč? To je jednoduché, vaří se mi krev v žilách, když slyším, že postižení lidé, mezi které patří i můj krásný a milovaný vnouček, si své postižení způsobili sami svým jednáním v minulých životech. Jaké minulé životy? Já v ně nevěřím, já věřím v současnost a v dobré lidi. A současnost a ta dovede být mnohdy velmi krutá. Takhle to v té knize totiž obrací a vysvětluje i pan Hrabica. Dříve jsem si ho velmi vážila, teď už ne. Co podle něj asi tak musel můj vnouček spáchat v minulém životě, že byl potrestaný rozštěpem patra a autismem? Ať jde do háje s takovými řečmi a všichni jemu podobní.-FLOWER-

presne tak, Putes, ludia si tu karmu prisposobuju ako chcu aj osudy inych, za to si moze sam, ked je niekto chudobny, ci chory, je to jeho vina, a pritom sa nieco podobne moze stat kazdemu, kazdy sa moze ocitnut na okraji spolocnosti. niekedy je smutne, ze su pripady, ked clovek poskytuje pomocnu ruku, no niekomu styl akym zije v skutocnosti vyhovuje, aj ked sa vkuse stazuje na nepriazen osudu. Niekomu mozes poskytnut milion moznosti ako riesit svoj problem, no vdakou ti moze byt len jeho neochota nieco so sebou urobit a pripadne potom clovek vyzera ako somar. Aj tak sa to moze obratit, ak mas zaujem pomoct niekomu. Tak a ludia ako tvoj vnucik si zasluzia pozornost, lebo neverim, ze s tou karmou je to take jednoduche a ze sa im deju veci preto, lebo nieco v minulom zivote vyviedli.
V smilanovom svete vsak zakony lasky funguju na principe uzkostliveho dodrziavania zakona, mozno ma na to svoje dovody, mozno je v skutocnosti velmi naruzivy clovek:)a len takymto sposobom dokaze udrzat na uzde seba ajked to vyznieva tak neludsky a nepritazlivo-LOL- v sebaovladani ma pravdu, clovek co sluzi svojim vasniam daleko nezajde, ale clovek, co nedokaze mat sucit s utrpenim ineho a vyhlasuje ho len za pokracovanie karmy obmedzuje seba na uroven bezcitneho jedinca. Ak existuje hlbsia bytost v cloveku, prave tieto situacie ju pomahaju odhalovat, verim vsak tomu, ze bezpodmienecne milovat niekoho dokazu len skutocne vyspeli jedinci. V smilanovej nedokonalosti niekedy narazam na vlastnu obmedzenost a neschopnost vnimat svet okola seba bez hodnotenia, predsudkov a osobnej zaangazovanosti. Ale taketo vnimanie je velmi tazke, obdivujem kazdeho komu sa to aspon na chvilku podari.:)

Tak už si balím veci do toho hája :)-FLOWER-
Ale nie. Janka, berieš to moc emotívne a ja to chápem, kedže sa jedná o vnúčika.-HEART-
Vieš, keďže nevieme nakuknúť za oponu toho čo sa deje teraz, nevieme presne určiť, čo sa diať bude tak už vôbec nie, čo sa dialo. S určitosťou nemôžeme tieto úvahy síce potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Zákony príčiny a následku sú však neúprosné..Kam až táto reťazová reakcia siaha a čo všetko sa odohrávalo u mňa kým som tu schopná vkladať tieto písmenká si ja neviem ani predstaviť, nie ešte odhadnúť a vôbec nie tvrdiť. Je to siahodlhá večná téma týkajúca sa až vzniku všetkého čo vôbec jestvuje..Niečo ako téma, či na počiatku bolo vajce alebo sliepka.
To, čo s nám zdá nespravodlivé, zarmucujúce, bolestivé a mimo normy, môže byť v skutočnosti darom. V duchovnom svete neplatí, že je niečo normál - teplá strava, teplé hniezdečko, teplé miestečko v stádečku, len nevybočovať z radu. Myslím, že duchovné hodnoty o naplnení života a spokojnosti sú úplne inde. Preto aj rôzni chorí môžu žiť naplnený život pokial sa dá a ako im to stav dovolí, možno v súvislostiach ktoré vôbec my "normálni" nechápeme. Aj postihnutí autizmom, či Downovým syndrómom bývajú šťastní, je známe, že títo ľudia dokážu rozdávať veľké množstvo lásky a maminy takéto deti milujú nadovšetko, ako sa z nich vedia tešiť. Teórie o pôvode a príčine rôznych chorôb sú veľmi citlivá téma, niekoľko verzií. Väčšinou sa však zhodujú v tom, že často netrpí tak dotyčný samotný, ktorý si v mnohom svoje postihnutie ani neuvedomuje, ale je to na poučenie práveže tých okolo. Najviac sa trápia totiž rodičia, celkovo ich okolie. Nechcem sa púšťať do tejto náročnej témy, ktorá s nedá obsiahnuť v jednom príspevku, ani nemám v úmysle niečo tvrdiť, iba píšem, ako s to zvykne všeobecne vysvetlovať.
Podľa všeobecne dostupných teórií tieto deti veľmi dobre vedia do čoho idú, svoj údel si vybrali práve preto, že to je už vyššia forma ich "postupu", na svoje uskutočnenie zámeru si vyberajú silných jedincov.


Tomu,kto čisté srdce nosí,
k radosti veľa netreba.
Ten ľahko vzlietne
z rannej rosy
na chromých krídlach
do neba....

Ešte jeden príbeh


Mimoriadna matka

Premýšľali ste niekedy, ako sa vyberajú matky pre postihnuté deti?
Predstavte si, ako Boh poúča anjelov, ktorí to zapisujú do veľkej knihy.
"Armstrong Beth, syn. Patrón sv. Matúš."
"Forest Marjorie, dcéra. Patrónka sv. Cecília."
"Rutledge, Carrie, dvojičky. Svätý patrón..., povedzme Gerhard. Ten je zvyknutý na malú zbožnosť."
Potom anjelovi nadiktuje jedno meno a usmeje sa. "Tejto dáme postihnuté dieťa."
Anjel je zvedavý: "Bože, prečo práve tejto? Je taká šťastná."
"Práve preto," odpovedá Boh s úsmevom. "Mohol by som dať postihnuté dieťa žene, ktorá nevie, čo je to radosť? Bola by to ukrutnosť."
"A je trpezlivá?" pýta sa anjel.
"Nechcem, aby bola veľmi trpezlivá, ináč by sa utopila v mori sebaľútosti a bolesti. Keď prekoná šok a roztrpčenosť, určite to zvládne."
"Pane, Bože, myslím si, že tá žena v teba neverí."
Boh sa usmeje. "Na tom nezáleží. Môžem to zariadiť. Je dokonalá. Má správnu dávku egoizmu."
Anjelovi sa zarazil dych. "Egoizmus? Je egoimus vari cnosť?"
Boh prikývol: "Ak sa nebude vedieť občas od syna odlúčiť, neprežije. Áno, je to žena, ktorej požehnám nie celkom dokonalé dieťa. Ešte to nevie, ale budú jej závidieť. Nikdy nebude nič brať ako samozrejmosť. Nikdy nebude považovať krok za čosi obyčajné. Keď jej dieťa povie prvýkrát "mama", bude svedkom zázraku a bude si to uvedomovať. Keď bude svojmu slepému dieťaťu opisovať strom alebo západ slnka, uvidí ho, ako málokto vie vidieť moje stvorenie. Dám jej jasne vidieť veci, ktoré vidím ja - ľahostajnosť, krutosť, zaujatosť - a dám jej, aby sa nad tým povzniesla. Nikdy nebude sama. Budem pri nej každý den, každú minútu, po celý jej život, lebo bude vykonávať moju prácu tak neomylne, ako keby som bol pri nej."
"A kto bude svätým patrónom?" pýta sa anjel na pol úst so zdvihnutým perom.
Boh sa usmial. "Bude na to stačiť zrkadlo."

Erma Bomberková - z knihy Kruhy na vode - Malé príbehy na potešenie duše od autora Bruno Ferrero

..tak toto je krásny príbeh, až mi skoro slzička vyšla. :)

túto knihu od hrabicu mám aj ja a nedám na ňu dopustiť. je v nej množstvo fakt kvalitných informácií o duševnýchj príčinách chorôb. raz som mal možnosť robiť horoskop jedného veľmi chorého chalana a dal mi kľúčové údaje o jeho chorobe (čas prepuknutia) a dátum narodenia. akoby sa mi samá ukázala príčina choroby už v horoskope tak výrazne, že som bol o tom presvedčený bez ohľadu na to čo bude v tej knihe. keď som si prečítal duševnú príčinu tej choroby, bolo to ako keby ten chlap opisoval jeho horoskop namiesto mňa ;)

žiť tu a teraz je správne, ale tento život je akoby jedna strana mince. tá druhá je, že nie je len tu a teraz. sú to ako protipóply, ktoré musia byť vyvážené v harmónii tak ako astrologické princípy, aby mohli fungovať vo svojej vlastnej funkcii. žiť tu a teraz znamená v neposlednom rade aj tešiť sa. ale nie len na povrchu, ale skutočne. a ako sa môže človek naozaj tešiť tu a teraz, keď nepozná opačnú stránku života (o posmrtnom živote a reinkarnácii) ?

Ahoj Zorničko, ráno jsem si přečetla všechny další příspěvky a dojetím jsem se rozplakala. Cítila jsem tady takovou sounáležitost, jako kdysi na Najdise. Vůbec jsem původně neměla v úmyslu tu jitřit své rány, které v současné době už žádné nejsou. Chtěla jsem jen vyjádřit svůj nesouhlas s tvrzením, že si každý za své utrpení může sám.
Ten náš krásný klouček nás totiž mnohému naučil. Vůbec si neuvědomuje, že je jiný. Naučil nás lásce a trpělivosti a už nám dává jen radost. Je mu už 9 let a chodí do speciální školičky pro postižené děti. Vede si velmi dobře, patří mezi dva nejlepší. Kde jsou ty časy, kdy vypadal jako bezduchá loutka, která vydává jen skřeky? Po operaci parta se rozmluvil a ted se nezastaví. Nemluví sice ještě úplně dobře, ale věřím, že se to ještě spraví. Má totiž fotografickou paměť a miluje historii. Jeho nejoblíbenější kniha je Kronika Libavská. To je kraj,kde žiju a kam jezdí na prázdniny. Už ji umí zpaměti a všechny nás tím moří, protože se v ní probírá znovu a znovu. Musím se smát, když ho slyším,jak každého opravuje, protože babička prý říká....
Šíří kolem sebe jen radost a lásku. Vrací mi plnou měrou tu dobu, co jsem si musela počkat, než mi poprvé řekl babičko. Než mi dovolil se ho dotknout, i se na něj jen podívat. Všechno zlé už je pryč. Jsme na sebe napojeni, vždyť já jsem narozená 10. a on 1. Velkou radost mi udělal, když se ptal mámy, kdy už budou velké prázdniny a pojede zase k babičce. Poznala jsem tak aspoň, že mu u mě bylo moc dobře a stejně tak dobře bylo i mě s ním.
Takže ti děkuji za hezká slova i za básničku, moc mě to dojalo-HEART-

Ale jo, já vím, že máš pravdu. Jen chci opravit - není to Hrabica, ale Hnilica, to jsem se spletla a pak už jsem nevěděla, jak to opravit. Jsem natolik soudná, že jsem schopná i když velmi nerada, to přiznat autorovi, že má kus pravdy. Moc věřím astrologii a sama tam hledám odpovědi na své otázky a taky je tam nalézám.
Je to o úhlu pohledu. Dobře se taková informace přijímá, když se tě osobně netýká. Když jsi citově a emocionálně zaiteresován, ten úhel pohledu je úplně jiný.
Sama jsem si prošla svým osobním peklíčkem. Jenže to mě ještě více zocelilo, protože nevím proč, ale stále cítím potřebu pomáhat slabším. Když to už jinak nejde, tak aspoň laskavým slovem. Jsem prostě nepoučitelná. V minulosti jsem se tak rozdala, že jsem utrpěla syndrom vyhoření. Dostala jsem se z toho, ale ta moje potřeba je tu zase, ale už rozdávám s citem a nepřeháním.
Zrovna nedávno se mi to totiž po letech vrátilo a byl to moc dobrý pocit na duši. Na Skype jsem objevila muže, který už 20 let žije v Kalifornii a pořád vzpomíná na to, jak jsem mu kdysi moc pomohla. Paradox je, že já už vůbec nevím, s čím jsem mu pomohla a jeho podoba se mi vybavuje už jen velmi matně.
Zdravím tě a děkuji za příspěvek-FLOWER-

Najdokonalejsi prispevok tohoto fora :D "Urtpení je číst příspěvky Smilana." Za vsetky drobne :)

Ahoj, chápu tvé emoce a pocity vůči vnOčkovi. Miluješ ho a chceš pro něj to nejlepší. Tvůj problém je právě v tom , že nevěříš v minulé životy. Ty nejsi jenom to co je ted z tebe, ženská. tY JSI ČISTÁ A KRÁSNA DUŠE A TVÉ TĚLO JE JENOM ŠAT DUŠE, NEBO CHRÁM. aLE SPĚT K VĚCI, TVŮJ VNOUČEK JE TAKY KRÁSNA DUŠIČKA A SVÉ TĚLO SI JEHO DUŠE VYBRALA KDYŽ ŠLA NA SVĚT DO TĚLA, TO SAMÉ SOUHLASILA DUŠE TVÉ DCERY A OTCE DÍTĚTĚ, I TVÁ JAKO BABIČKY. jE TO TĚŽKÉ POCHOPIT. dUŠE SI TOTIŽ V RÁMCI SVÉHO DALŠÍHO VYVOJE VYBÍRA SAMA ČÍM CHCE PROJÍT. oNA NEMÁ EMOCE A PRÁVĚ DO LIDSKÉHO TĚLA CHODÍ SE UČIT PROSTŘEDNICTVÍM EMOCÍ, BOLESTI ATD. jE TO TĚŽKÉ, JÁ OSOBNĚ TOMU ŘÍKAM STAV BEZ MOZKU, KDYŽ SI TOHLE DUŠE VYBÍRÁ. tADY V LIDSKÉ PODOBĚ JE TO JEDNA Z NEJTĚŽŠÍCH PLANET NA UČENÍ A TAKÉ NEJHRUBŠÍ. jE PRAVDA ŽE ZA MNOHÉ SI ČLOVĚK MŮŽE SÁM, ALE POKUD BYL OPRAVDU ČLOVĚK ZLY A POUŽÍVAL ČERNOU MAGIJI, TAK SE RODÍ V DALEKO HORŠÍCH PODMÍNKÁCH, NEŽ JE TĚLESNÉ POSTIŽENÍ. a NEMUSÍ BYT ANI V MINULYCH ŽIVOTECH ZLÍ, VŠICHNI BEZ ROZDÍLU JSME SI PROŠLI A PROCHÁZÍME VŠEMI SKUŠENOSTMI. aŽ JE V TĚLE VYSKOUŠÍME A TÍM SE NAŠE DUŠE UČÍ, POČAS MNOHYCH ŽIVOTŮ TAK DOJDEM K POZNÁNÍ A ZJEDNOCENÍ S BOHEM, NEJVYŠÍ ENERGIE TVOŘENÍ.

Ahoj, ted po sobě čtu co jsem ti poslala, tím že jsem napsala že nejseš jenom ženská, nemyslela jsem to jako tvou osobu, já tě znám z najdise a vím že jsi užastny človíček, tím jsem jenom chtěla vyjádřit tvou součastnou reinkranaci. Tak ještě jednou omluva, píši pomaleji než přemyšlím. Posílám tvému vnoučkovi moře lásky i když vím že má kolem sebe užastné lidi.