Cesty tela i ducha -
kanibalizmus-dilema
neznámy | 15.7.2014 23:51
Počuj, Baraka ( neviem ťa oslovovať, človíčku-LOL-) čo keď elipsák bude moc šlachovitý ??? Podla toho čo píše to neni žiadne mladé maso-LOL- ja nemienim dojst o zuby
Aby nezežral prvé on nás !! Začne nejak duchovne že- "já bych tě láskou sněd" a sme v ****
To treba domyslieť-NOSMILE-
Aby nezežral prvé on nás !! Začne nejak duchovne že- "já bych tě láskou sněd" a sme v ****
To treba domyslieť-NOSMILE-
neznámy | 15.7.2014 23:59
Že ťažko stravitelný -MUSIC--LOL-
Možno trochu predtým, ale už sa to zmenilo dosť..
S tým nikdy nehovor nikdy to dopadne často tak, že tí čo to najviac vykrikujú ako - ja by som to nerobil/a, ja by som si to nenechal/a, ja by som to nemohol/la, ja by som ho vyhodil/a, tak aby moc nemudrovali a tak nevyskakovali, dostanú hneď príručku aby sa spamatali-LOL--LOL-
Viem čo píšem, už som neraz dostala po papuli jak som vyhlasovala že - to ja by som nemohla, dneska to ide rýchlo, ani som nestačila dopovedať už som si to mohla aj vyskúšať, a to nepreháňam
Možno trochu predtým, ale už sa to zmenilo dosť..
S tým nikdy nehovor nikdy to dopadne často tak, že tí čo to najviac vykrikujú ako - ja by som to nerobil/a, ja by som si to nenechal/a, ja by som to nemohol/la, ja by som ho vyhodil/a, tak aby moc nemudrovali a tak nevyskakovali, dostanú hneď príručku aby sa spamatali-LOL--LOL-
Viem čo píšem, už som neraz dostala po papuli jak som vyhlasovala že - to ja by som nemohla, dneska to ide rýchlo, ani som nestačila dopovedať už som si to mohla aj vyskúšať, a to nepreháňam
neznámy | 16.7.2014 00:05
Ešte k tej potrave - jaká samá kosť a koža zas?? Čo ste to tu za postavy... -LOL-
Ja mám ako normálna žena aj cici aj rici jak sa hovorí a z toho mi vychádza jediné-
že v čase núdze padnem za obeť ako prvá !!!!!!!!! Tak to sa moc neteším teda .. -ROLL--NOSMILE-
Ja mám ako normálna žena aj cici aj rici jak sa hovorí a z toho mi vychádza jediné-
že v čase núdze padnem za obeť ako prvá !!!!!!!!! Tak to sa moc neteším teda .. -ROLL--NOSMILE-
neznámy | 17.7.2014 01:12
Bol som na internáte 8 rokov, úplne tých ľudí chápem :-D. Ale nie naozaj. Asi by som si zjedol oblečenie, mám celkom chutné gate :-). Znie to divne ale skôr by som skončil nahý a zamrznutý ako by som mal niekoho zjesť. A určite nie preto, že by mi tí ľudia po týždni neumývania smrdeli, ide o princíp :-).
neznámy | 10.8.2014 13:33
Pud sebazáchovy je najsilnejší pud, prekoná často všetko ostatné.
Teraz poviem NIKDY, ale nebola som v takej situácii, tak prd makový viem. :D
Nedávno som pozerala dokumentárny film, kde dvaja mladí cestovatelia navštívili kmeň v Amazónii, ktorý ešte nie tak dávno, možno 20 rokov dozadu jedol mäso ľudí, ktorých pokladali za čarodejníkov škodiacich kmeňu.
Rituálne zavraždeného "čarodejníka" skonzumovali, aby nemohol škodiť.
Rozprával tam jeden z toho kmeňa, starší muž, že ešte ako dieťa sa takého rituálneho kanibalizmu zúčastnil.
Hovoril to z výrazom absolútnej ľahostajnosti, akoby išlo o tú najobyčajnejšiu vec na svete.
Na otázku, prečo už nie sú kanibaly, odpovedal, že preto lebo prijali kresťanskú vieru a tá hovorí, že sa to nemá a je to zlé.
Ten muž zjavne nebol schopný chápať čosi sám zo seba, iba sa správal podľa nejakého momentálne platného pravidla.
Zjavne nechápal, čo je to kresťanská viera, iba prijal nejaké nariadenie.
Ale tak hlavne, že už nejedia ľudí, to je to podstatné. :D
Teraz poviem NIKDY, ale nebola som v takej situácii, tak prd makový viem. :D
Nedávno som pozerala dokumentárny film, kde dvaja mladí cestovatelia navštívili kmeň v Amazónii, ktorý ešte nie tak dávno, možno 20 rokov dozadu jedol mäso ľudí, ktorých pokladali za čarodejníkov škodiacich kmeňu.
Rituálne zavraždeného "čarodejníka" skonzumovali, aby nemohol škodiť.
Rozprával tam jeden z toho kmeňa, starší muž, že ešte ako dieťa sa takého rituálneho kanibalizmu zúčastnil.
Hovoril to z výrazom absolútnej ľahostajnosti, akoby išlo o tú najobyčajnejšiu vec na svete.
Na otázku, prečo už nie sú kanibaly, odpovedal, že preto lebo prijali kresťanskú vieru a tá hovorí, že sa to nemá a je to zlé.
Ten muž zjavne nebol schopný chápať čosi sám zo seba, iba sa správal podľa nejakého momentálne platného pravidla.
Zjavne nechápal, čo je to kresťanská viera, iba prijal nejaké nariadenie.
Ale tak hlavne, že už nejedia ľudí, to je to podstatné. :D
neznámy | 10.8.2014 14:44
Videla som i film, a rozhovory s niektorymi, ktori prezili..naznacili, ze mnohi sa z tohoto zazitku nikdy nespamatali.
Ja obdivujem ich silu a vytrvalost, lasku k rodine, ta ich hnala...ich deti, manzelky...PREZIJU LEN SILNI. VSETKA CEST TYM, KTORI BOJOVALI DO POSLEDNEJ CHVILE.
Bol piatok 13. októbra 1972, keď v Andách medzi Čile a Argentínou havarovalo lietadlo so 45 ľuďmi na palube. Tí, ktorí zomreli hneď, mali vlastne šťastie. Ďalších sedemnástich čakala dlhá agónia. Nakoniec prežili iba šestnásti – aj vďaka kanibalizmu. (NA FOTOGRAFII - MALI ŠŤASTIE: V trupe lietadla prežilo 72 dní po havárii iba 16 ľudí.)
Lietadlo uruguajského vojenského letectva vyštartovalo z Montevidea 12. októbra 1972. Dvojmotorový turbovrtuľový stroj Fairchild FH-227 viezol univerzitné ragbyové mužstvo na zápas do Santiaga de Chile. Pre zlé počasie však nemohol preletieť Andy. Po prestávke v argentínskej Mendoze pokračoval v ceste práve v nešťastný piatok trinásteho. Nad Andami boli stále oblaky, a tak piloti leteli podľa prístrojov. Keď si mysleli, že už sú za horami, začali cez mraky klesať. Neuvedomili si však, že ich spomalil silný protivietor. Vo výške 4 200 metrov narazili do bezmenného kopca, ktorý neskôr nazvali Ľadovec sĺz. Náraz do skaly najskôr odtrhol pravé krídlo, druhá skala vzápätí odtrhla ľavé krídlo. Jedno z krídiel zachytilo a odtrhlo aj chvost. Vzduchom tak chvíľu letel iba trup lietadla, ktorý sa po dopade ešte šmýkal po zasneženom svahu. Pri náraze zomrelo 12 ľudí, ďalší piati sa nedožili nasledujúceho dňa. A postupne zomierali ďalší. Niektorí podľahli zraneniam, ktoré nebolo čím ošetriť. Ôsmich zabila lavína, ktorá 29. októbra zasypala trup lietadla, v ktorom všetci spali. Trvalo tri dni, kým sa z neho ostatní vyhrabali.
KANIBALIZMUS
Zmenšujúca sa skupina žijúcich stroskotancov čelila zúfalej situácii. Nepodarilo sa im opraviť vysielačku, a tak nemohli privolať pomoc. Z malého fungujúceho rádia sa dozvedeli, že pátranie po nich odvolali. Kvôli skorému klesaniu sa totiž odklonili z plánovanej trasy a navyše biely trup lietadla by aj tak nebolo na snehu vidno. Nemali poriadne ošatenie a ani jedlo. Spoločne preto prijali ťažké rozhodnutie – budú jesť mäso z tiel mŕtvych. Trvalo niekoľko dní, kým sa s tým všetci zmierili – išlo predsa o ich spolužiakov a kamarátov! Iná možnosť však nebola, hlad by zabil aj ostatných. Všetci boli veriaci a niektorí údajne prirovnávali jedenie ľudského mäsa v týchto krajných podmienkach k svätému prijímaniu.
ZÁCHRANA JE NA CESTE: Takýto pohľad sa naskytol pilotom vrtuľníkov, ktorí prileteli po stroskotancov.
IŠLI PO POMOC
Čoskoro bolo jasné, že ak si nepomôžu sami, nepomôže im už nik. Vybrali časť pasažierov, ktorí boli najsilnejší, aby preliezli cez hory a privolali pomoc. S výpravou čakali niekoľko týždňov, kým sa na južnej pologuli naplno nezačala jar a podmienky na horský pochod sa nezlepšili. Po nociach však stále mrzlo, a tak museli pre výpravu vymyslieť spací vak. Vyrobili ho z izolačnej peny trupu lietadla. Vybraná trojica sa na cestu vydala 12. decembra 1972. Jeden to čoskoro vzdal a vrátil sa k vraku lietadla. Cez hory pokračovali iba Fernando Parrado a Roberto Canessa. Po pár dňoch sa dostali k rieke a pokračovali popri nej, kým nenašli niekoľkých pastierov. Správa o nájdení ľudí žijúcich aj viac ako 2 mesiace po havárii sa rýchlo rozšírila a v rádiu ju počuli aj tí, čo ostali vo vraku. Záchrany sa dočkali aj oni – 22. a 23. decembra ich postupne odviezli vrtuľníky. Prežilo spolu 16 ľudí zo 45. Záchranári pochovali telá obetí pod kamennou mohylou a trup lietadla zničili, aby sa nestal lákadlom pre lovcov senzácií. Tí, čo prežili, sa v nasledujúcich rokoch podieľali na viacerých dokumentárnych filmoch a knihách, aby sa svet dozvedel, čo sa naozaj počas 72 dní v horách stalo. U nás je však asi najznámejší hollywoodsky film Prežiť z roku 1993, v ktorom si zahral Ethan Hawke.
NEŠŤASTNÝ PIATOK TRINÁSTEHO
Dátum 13. október je v dejinách letectva zapísaný čiernym písmom. Okrem havárie v Andách došlo v piatok 13. 10. 1972 aj k havárii pri Moskve. Pád Iľjušina 62 neprežilo 176 ľudí. O štyri roky neskôr, 13. októbra 1976, sa v Santa Cruz zrútil bolívijský nákladný Boeing 707. Na palube zahynula iba 3-členná posádka, ale na zemi prišlo o život ďalších 97 ľudí, väčšinou detí. Smutný bol aj 13. október 1992, keď pri Kyjeve havaroval transportný Antonov 124. Z deviatich ľudí na palube prežil iba jeden.
Autor: MIRO BARIČ, Foto: profimedia.sk
http://www.pluska.sk/zahranicie/jedli-ludske-maso.html
Ja obdivujem ich silu a vytrvalost, lasku k rodine, ta ich hnala...ich deti, manzelky...PREZIJU LEN SILNI. VSETKA CEST TYM, KTORI BOJOVALI DO POSLEDNEJ CHVILE.
Bol piatok 13. októbra 1972, keď v Andách medzi Čile a Argentínou havarovalo lietadlo so 45 ľuďmi na palube. Tí, ktorí zomreli hneď, mali vlastne šťastie. Ďalších sedemnástich čakala dlhá agónia. Nakoniec prežili iba šestnásti – aj vďaka kanibalizmu. (NA FOTOGRAFII - MALI ŠŤASTIE: V trupe lietadla prežilo 72 dní po havárii iba 16 ľudí.)
Lietadlo uruguajského vojenského letectva vyštartovalo z Montevidea 12. októbra 1972. Dvojmotorový turbovrtuľový stroj Fairchild FH-227 viezol univerzitné ragbyové mužstvo na zápas do Santiaga de Chile. Pre zlé počasie však nemohol preletieť Andy. Po prestávke v argentínskej Mendoze pokračoval v ceste práve v nešťastný piatok trinásteho. Nad Andami boli stále oblaky, a tak piloti leteli podľa prístrojov. Keď si mysleli, že už sú za horami, začali cez mraky klesať. Neuvedomili si však, že ich spomalil silný protivietor. Vo výške 4 200 metrov narazili do bezmenného kopca, ktorý neskôr nazvali Ľadovec sĺz. Náraz do skaly najskôr odtrhol pravé krídlo, druhá skala vzápätí odtrhla ľavé krídlo. Jedno z krídiel zachytilo a odtrhlo aj chvost. Vzduchom tak chvíľu letel iba trup lietadla, ktorý sa po dopade ešte šmýkal po zasneženom svahu. Pri náraze zomrelo 12 ľudí, ďalší piati sa nedožili nasledujúceho dňa. A postupne zomierali ďalší. Niektorí podľahli zraneniam, ktoré nebolo čím ošetriť. Ôsmich zabila lavína, ktorá 29. októbra zasypala trup lietadla, v ktorom všetci spali. Trvalo tri dni, kým sa z neho ostatní vyhrabali.
KANIBALIZMUS
Zmenšujúca sa skupina žijúcich stroskotancov čelila zúfalej situácii. Nepodarilo sa im opraviť vysielačku, a tak nemohli privolať pomoc. Z malého fungujúceho rádia sa dozvedeli, že pátranie po nich odvolali. Kvôli skorému klesaniu sa totiž odklonili z plánovanej trasy a navyše biely trup lietadla by aj tak nebolo na snehu vidno. Nemali poriadne ošatenie a ani jedlo. Spoločne preto prijali ťažké rozhodnutie – budú jesť mäso z tiel mŕtvych. Trvalo niekoľko dní, kým sa s tým všetci zmierili – išlo predsa o ich spolužiakov a kamarátov! Iná možnosť však nebola, hlad by zabil aj ostatných. Všetci boli veriaci a niektorí údajne prirovnávali jedenie ľudského mäsa v týchto krajných podmienkach k svätému prijímaniu.
ZÁCHRANA JE NA CESTE: Takýto pohľad sa naskytol pilotom vrtuľníkov, ktorí prileteli po stroskotancov.
IŠLI PO POMOC
Čoskoro bolo jasné, že ak si nepomôžu sami, nepomôže im už nik. Vybrali časť pasažierov, ktorí boli najsilnejší, aby preliezli cez hory a privolali pomoc. S výpravou čakali niekoľko týždňov, kým sa na južnej pologuli naplno nezačala jar a podmienky na horský pochod sa nezlepšili. Po nociach však stále mrzlo, a tak museli pre výpravu vymyslieť spací vak. Vyrobili ho z izolačnej peny trupu lietadla. Vybraná trojica sa na cestu vydala 12. decembra 1972. Jeden to čoskoro vzdal a vrátil sa k vraku lietadla. Cez hory pokračovali iba Fernando Parrado a Roberto Canessa. Po pár dňoch sa dostali k rieke a pokračovali popri nej, kým nenašli niekoľkých pastierov. Správa o nájdení ľudí žijúcich aj viac ako 2 mesiace po havárii sa rýchlo rozšírila a v rádiu ju počuli aj tí, čo ostali vo vraku. Záchrany sa dočkali aj oni – 22. a 23. decembra ich postupne odviezli vrtuľníky. Prežilo spolu 16 ľudí zo 45. Záchranári pochovali telá obetí pod kamennou mohylou a trup lietadla zničili, aby sa nestal lákadlom pre lovcov senzácií. Tí, čo prežili, sa v nasledujúcich rokoch podieľali na viacerých dokumentárnych filmoch a knihách, aby sa svet dozvedel, čo sa naozaj počas 72 dní v horách stalo. U nás je však asi najznámejší hollywoodsky film Prežiť z roku 1993, v ktorom si zahral Ethan Hawke.
NEŠŤASTNÝ PIATOK TRINÁSTEHO
Dátum 13. október je v dejinách letectva zapísaný čiernym písmom. Okrem havárie v Andách došlo v piatok 13. 10. 1972 aj k havárii pri Moskve. Pád Iľjušina 62 neprežilo 176 ľudí. O štyri roky neskôr, 13. októbra 1976, sa v Santa Cruz zrútil bolívijský nákladný Boeing 707. Na palube zahynula iba 3-členná posádka, ale na zemi prišlo o život ďalších 97 ľudí, väčšinou detí. Smutný bol aj 13. október 1992, keď pri Kyjeve havaroval transportný Antonov 124. Z deviatich ľudí na palube prežil iba jeden.
Autor: MIRO BARIČ, Foto: profimedia.sk
http://www.pluska.sk/zahranicie/jedli-ludske-maso.html
Stránka:
Počítam horoskop...