Cesty tela i ducha -
Je pravda, že existuje pravda, alebo to nie je pravda? :D
neznámy | 19.1.2014 15:39
no....tazko sa mi nahadzuje selektivny filter pri chlapikovi, ktoreho hlava poletuje nad Zemou vo vesmire :D co si budeme klamat, nie som na taketo veci...
precitala som Dve cesty zivotom a myslela som, ze to nerozdycham....pomohlo sampanske....tito ludia si zarabaju na tom, ze hovoria klientom o tom, ze vsetko ma svoj zmysel a ta tazka cesta ich privedie k blazenosti, priraduje k jednoduchym veciam tazke pojmy aby mal clovek pocit, ze ak sa mu aj v zivote nedari, je len na dlhej zmysluplnej ceste, ktora si vyzaduje vela jeho prace so sebou samym a na konci ho caka vytuzena odmena a tak ludia navstevuju kurzy, kupuju knihy, hovoria s podobnymi typkami s lietajucimi hlavami.....ja tvrdim, ze veci nie su tak tazke, len ludia robia vsetko pre to aby si zivot skomplikovali a prave taketo typy im pritakavaju....nastuduju x clankov, rozanalyzuju svoje vztahy, svoju minulost, svoje vlastnosti, zacnu sa aktivne zapajat do zmien seba samych, budu sa tak snazit aby nasli harmoniu...nechcem sa pliest do druhych ale ak by som sa mala ja v tazkych chvilach na niekoho obratit, v takych tych krizovych zivotnych situaciach kedy sa clovek citi bezmocny, bola by som to ja sama, obratila by som sa na seba.....sme sami sebe najlepsimi priatelmi a mame najlepsie predpoklady byt sami sebe skvelymi psychologmi, ved so sebou zijeme cely zivot
precitala som Dve cesty zivotom a myslela som, ze to nerozdycham....pomohlo sampanske....tito ludia si zarabaju na tom, ze hovoria klientom o tom, ze vsetko ma svoj zmysel a ta tazka cesta ich privedie k blazenosti, priraduje k jednoduchym veciam tazke pojmy aby mal clovek pocit, ze ak sa mu aj v zivote nedari, je len na dlhej zmysluplnej ceste, ktora si vyzaduje vela jeho prace so sebou samym a na konci ho caka vytuzena odmena a tak ludia navstevuju kurzy, kupuju knihy, hovoria s podobnymi typkami s lietajucimi hlavami.....ja tvrdim, ze veci nie su tak tazke, len ludia robia vsetko pre to aby si zivot skomplikovali a prave taketo typy im pritakavaju....nastuduju x clankov, rozanalyzuju svoje vztahy, svoju minulost, svoje vlastnosti, zacnu sa aktivne zapajat do zmien seba samych, budu sa tak snazit aby nasli harmoniu...nechcem sa pliest do druhych ale ak by som sa mala ja v tazkych chvilach na niekoho obratit, v takych tych krizovych zivotnych situaciach kedy sa clovek citi bezmocny, bola by som to ja sama, obratila by som sa na seba.....sme sami sebe najlepsimi priatelmi a mame najlepsie predpoklady byt sami sebe skvelymi psychologmi, ved so sebou zijeme cely zivot
neznámy | 19.1.2014 16:15
Zaujímavá téma :)
Mne sa pravda veľmi podobá viere - spochybniteľná, v celosti neuchopiteľná, rozmanitá a cyklická. Je to ako keď povieme, že Boh je všade okolo nás, nestojí nám za zadkom, ale vidieť ho v zákonitostiach zeme - všade okolo. Ak ich poznáme a sme s nimi v súlade, cítime sa dobre. Ak ich nerešpektujeme, cítime nepokoj. Ako keď zasadíš kvet, vyrastie, rozkvitne, neskôr ožltne, zoschne a zvädne. Taká je podľa môjho pohľadu aj pravda. Každý ten kvietok môže vidieť inak, v inej fáze, ale ten základ je rovnaký a dá sa pozorovať v systéme bytia ako takého.
Vnímanie prirodzeného cyklu a určitého zemského poriadku je výrazom pravdy, ktorú môžeme vnímať v odleskoch doby, ako aj v drobných premenách prírody.
Nevidím nič zlé na tom, že by pravda mohla byť hlboko subjektívna, zvieratá žijú v súznení s pravdou a reagujú na ňu bezprostredne, preto nepotrebujú opozície. V konečnom dôsledku pravda ani nemôže byť iná, ako subjektívna, lebo definovať sa ju snaží práve človek.
Som si všimla, že v mojom živote sa dosť často časom stierajú hranice medzi opozíciami šťastný - nešťastný, pravdivý - nepravdivý...asi preto, že aj omyl je len súčasťou pravdy. Rasp. súčasť toho nepríjemného, čo sme nazvali omylom, lebo to nebolo v celkovom súlade s pravdou.
Inak minule som akurát pozerala film o tom, ako by vyzeral svet bez ľudí. Stojí za pozretie...myslím, že tak sa aj volal Svet bez ľudí.
Mne sa pravda veľmi podobá viere - spochybniteľná, v celosti neuchopiteľná, rozmanitá a cyklická. Je to ako keď povieme, že Boh je všade okolo nás, nestojí nám za zadkom, ale vidieť ho v zákonitostiach zeme - všade okolo. Ak ich poznáme a sme s nimi v súlade, cítime sa dobre. Ak ich nerešpektujeme, cítime nepokoj. Ako keď zasadíš kvet, vyrastie, rozkvitne, neskôr ožltne, zoschne a zvädne. Taká je podľa môjho pohľadu aj pravda. Každý ten kvietok môže vidieť inak, v inej fáze, ale ten základ je rovnaký a dá sa pozorovať v systéme bytia ako takého.
Vnímanie prirodzeného cyklu a určitého zemského poriadku je výrazom pravdy, ktorú môžeme vnímať v odleskoch doby, ako aj v drobných premenách prírody.
Nevidím nič zlé na tom, že by pravda mohla byť hlboko subjektívna, zvieratá žijú v súznení s pravdou a reagujú na ňu bezprostredne, preto nepotrebujú opozície. V konečnom dôsledku pravda ani nemôže byť iná, ako subjektívna, lebo definovať sa ju snaží práve človek.
Som si všimla, že v mojom živote sa dosť často časom stierajú hranice medzi opozíciami šťastný - nešťastný, pravdivý - nepravdivý...asi preto, že aj omyl je len súčasťou pravdy. Rasp. súčasť toho nepríjemného, čo sme nazvali omylom, lebo to nebolo v celkovom súlade s pravdou.
Inak minule som akurát pozerala film o tom, ako by vyzeral svet bez ľudí. Stojí za pozretie...myslím, že tak sa aj volal Svet bez ľudí.
granko | 19.1.2014 22:22
v mysli sa odráža iba časť sveta, ktorý vnímame.. a nikto nevidí do všetkých vrstiev, do všetkých súvislostí, do celého celku..
na druhej strane existenciu nepravdy či klamstva dokázať jasne vieme či už nejakým empirickým preukazovaním alebo ešte lepšie - pocitmi, ktoré vyvolá naše svedomie.. ak teda ešte nejaké máme..
čo ma privádza k záveru /ako latentného agnostika/, že pravda ako taká je nedokázateľná ale objektívna veličina, majúca skôr objemovú povahu..
navyše pravda spadá pod ideály, takže je dokonalosťou, ktorú podobne ako objektivitu nikdy nedosiahneme.. ostatne to nie je ani potreba totiž: a to je zmysel ideálov - sa k nej môžme približovať a tak rásť.. keby sme ju totiž držali za pačesy, tak by sme nemali žiadnu motiváciu, podobne ako iné hodnoty, si ju udržať a vážiť si ju.. chýbala by v nás dostredivá energia primárne napájaná práve z napätia nielen tohto rozporu..
a nepravdou, lžou, klamstvom prejavujeme jednak svoju oddelenosť a jednak paradoxne vlastnú slobodu..
na druhej strane existenciu nepravdy či klamstva dokázať jasne vieme či už nejakým empirickým preukazovaním alebo ešte lepšie - pocitmi, ktoré vyvolá naše svedomie.. ak teda ešte nejaké máme..
čo ma privádza k záveru /ako latentného agnostika/, že pravda ako taká je nedokázateľná ale objektívna veličina, majúca skôr objemovú povahu..
navyše pravda spadá pod ideály, takže je dokonalosťou, ktorú podobne ako objektivitu nikdy nedosiahneme.. ostatne to nie je ani potreba totiž: a to je zmysel ideálov - sa k nej môžme približovať a tak rásť.. keby sme ju totiž držali za pačesy, tak by sme nemali žiadnu motiváciu, podobne ako iné hodnoty, si ju udržať a vážiť si ju.. chýbala by v nás dostredivá energia primárne napájaná práve z napätia nielen tohto rozporu..
a nepravdou, lžou, klamstvom prejavujeme jednak svoju oddelenosť a jednak paradoxne vlastnú slobodu..
Saffiyah | 21.1.2014 13:26
:) Tohle je k tématu:
http://www.youtube.com/watch?v=hQfqJNvdemQ
http://www.youtube.com/watch?v=hQfqJNvdemQ
Stránka:
Počítam horoskop...