Cesty tela i ducha -
astralne cestovanie
Ale poznám veľmi dobre stav čistého vedomia, keď telo akoby nebolo vôbec. V úplnom uvolnení, či meditácii, keď už nie je prítomné ani dýchanie.
Vtedy mám ale pocit napojenia na čosi čo je v priestore, všade okolo a pocit, že sa tým sama stávam. Že je to vo mne a ja som v tom.
Ale to vlastne asi nie je to, o čom píšeš. -CONFUSED-
A druhy zazitok, asi o dva tyzdne neskor, to uz nebolo ono. Vtedy sa mi to opustanie tela niecim prekazilo, tusim ma vtedy niekto vyrusil, velmi si uz nespominam.
Toto vsetko sa mi prihodilo asi pre 1-2 rokmi. No rad by som to zazil znova. Poznas nejaky vyskusany postup ako nato?
Astrál, cestovanie astrálom... ale astrálny svet je svet, ktorý nás obklopuje a do ktorého prenikáme trebárs v snoch, niekedy aj inak a netreba kvôli tomu opúšťať fyzické telo. Na to aby sme poznali aj iné skutočnosti bytia asi netreba trhať spojenie s fyzičnom.
Veľa o tom neviem, už nejaké tie roky sa nezaoberám podobnými vecami, múdre knihy o týchto témach stoja dávno prečítané v knihovničke a skoro všetko som zabudla. :)
vlastne cely ten navod bol o autosugescii a mysteriu obeti...mal si si na urcity papierik napisat formulku, ze kedy opustis telo...a pod to aj, ze aku obet si za to schopny urobit...tak dajme tomu taka formulka bude zniet: "dna 20.januara 2013 opusti moje astralne telo fyzicke telo." "obetujem pre to pozerenie televizie, internetu, jedenie tazkych jedal...". potom sa na ten papierik sustredis a budes si tuto formulku citat ako mantru, pokial mozno aspon 3 krat denne po viacero opakovani...ked skoncis, tak cely den na ten papierik a ani formulku nemysli...proste to vypust z hlavy...to je dolezite...na vzdy pred spankom si uvolni, na nic nemysli a opakuj si nejaku autosugesciu "som stale lahssi a lahssi, moje astralne telo opusta fyzicke" a podobne...
co je zaujimave, tak mne sa to podarilo niekolko dni pred terminom...len nebolo to take ake som si predstavoval-PUH- proste som sa dostal na hranicu spanku a bdelosti a zrazu som sa zacal "uvolnovat"...zrazu som sa citil neskutocne lahky...ked som otvoril oci, tak som bol vzdialeny asi 10 cm od stropu...to ma vylakalo a ten strach ma "vcucol" opat do tela...vtedy som ucitil, aky je velky rozdiel byt "mimo" tela a aky v tele... potom som sa to pokusal uskutocnit este viackrat, ale uz nikdy sa mi to nepodarilo...dovodov bolo asi viacero...po prve asi zafungoval podvedomy strach, pretoze som sa vtedy o tuto tematiku zacal viac zaujimat, tak som studoval rozne pramene...a tam niektori autori spominali, ze takto "astralne" cestovat je nebezpecne, pretoze staci ak sa ta behom tejto skusenosti niekto dotkne a ty mozes velmi lahko zomriet...vraj tym dotykom sa porusi nejaka astralna matrica, ktora spaja fyzicke telo s astralnym... a dalsim dovodom asi bolo to, ze po dalsie pokusy som sa ani zdaleka tak nesnazil (po prvy krat som pri priprave vobec nepozeral telku, nechodil von len do prirody, necital ziadne knihy ani casopisy, nejedol tazke jedla a hodiny som meditoval a podobne...asi som mal vtedy vdaka tomu rozsirene vnimanie..) a ani zdaleka som nebol tak presvedceny, ze to chcem dokazat...dolezita je absolutna viera v takychto oblastiach...ked mas pochybnosti, tak tvoje pokusy su predom urcene na krach...
Pri opisovaní používam slovo "vraj", lebo hľadieť na svoje telo cez zavreté oči nie je ťažké, ak vezmem do úvahy schopnosť prenikať cez hranice vedomia skrze fantáziu, autosugesciu alebo umenie. Nevylučujem možnosť napojenia na nevedomie, ale subjektívne zameranie vedomia môže prekresliť akýkoľvek mimozmyslový, iracionálny zážitok v mene aktuálnej ľudskej potreby. A oddeľovať vedomie a nevedomie najskôr nie je celkom v kompetencii človeka. Aj po prebudení s kómy popisujú ľudia zážitky cez korpus svojich schopností, cez kapitál ľudských sprostredkovacích možností, slov.
To je môj názor. Predsa však som onen recept kedysi skúšala - čistá zvedavosť. Takže ten recept - pokiaľ si pamätám - bolo treba dýchať asi 5 cm pod pupok a bolo treba sústrediť pozornosť iba na dýchanie, aby sa odpútala myseľ od ostatnej skutočnosti, aby sa znížila emočná pamäť, vedomie strachu a i.. S tým súvisí aj nutnosť tichého, nerušeného a najlepšie neumelého miesta (teda asi naj bude príroda, určite by som to neskúšala doma na gauči). Dýchať treba dovtedy, kým sa nezautomatizuje dýchanie na dané miesto samo od seba, vtedy by mala pozornosť začať slabnúť. Prečo 5 cm pod pupok - to neviem, nepamätám sa. Ale napriek všetkému neodporúčam, pred opakovaním uvedeného ma vystríhala jedna psychologička, presné argumenty si už nepamätám, ale mám aj vlastné výhrady.
No a ešte jeden postreh... Na tvojom mieste by som pracovala v prvom rade so strachom, a to čiste vedome. Práve preto, že si napísal, že so strachom by si nemal mať problém. Istota je väčšinou plášťom neistoty a strach je tá najprirodzenejšia vec na svete, samozrejme, v určitej miere.
Možno keby ti na tvár stúpil diviak, tiež by to bola odpoveď a nové poznanie, že proti prepiatej zvedavosti nám dal Pán Boh celkom fajn zbraň - rozum :D