historii sa nerozumiem ani ja, ale to, co viem, je zaujimave z pohladu na osobnost jednotlivca, obycajneho cloveka. Vacsinou, ked sa spomenie historia, clovek si predstavi ako sa monumetalne menia udalosti velkych rozmerov v naslednosti jedna za druhou a pritom tie udalosti vlastne vychadzali z rozhodnuti kazdeho jedneho cloveka. A tak ako sa to dialo v minulosti, deje sa aj teraz. Tvoja poznamka o rozvoji cisteho vedomia(hlavne vedomia, lebo ludia velakrat rozpravaju o duchovne a pritom vedome ovladanie moze byt opominane)bola velmi trefna. Ak vedomie symbolizuje Slnko a kruh s bodkou, to vedomie sa nemusi nachadzat mimo nas, ako nejaka imaginarna ruka spravodlivosti, to Slnko sa moze nachadzat v nas, aj ked nie je vyslovene nase, aby sme dolezitostou nepraskli, tak nam moze svietit a osvetlovat vsetko, coho by sme si mali byt vedomi. A ta bodka v strede moze byt aj to, ze by malo svietit v nas. Momentalne nemam uplne doriesene to, ze ako sa napriklad celokulturalne celospolocensky ospravedlnuje a podporuje pozicia cloveka ako obete. Ked si vezmeme vsetky dolezite revolucie v historii boli uskutocnene tak, ze clovek ako jednotlivec nebol spokojny so svojim zivotom, prvou pohnutkou bolo zmenit svoje okolnosti a tak napriklad revolucia v carskom Rusku zvrhla zlu moc a ludia sa konecne stali slobodnymi( aby neskor vymrela v gulagoch cela inteligencia, umelci, vedci, podnikatelia, slobodomyslienkari, vsetci co predstavovali nebezpecenstvo samostatneho myslenia a samostatnej existencie, aby sa dala zelena priemernosti a bojazlivosti vyjadrit sa). V podstate aj v biblickom ponimani, prva revolucia bola uskutocnena v pocitovom svete Adama a Evy, prvych ludi,co nesepkanim hada, satana, mocipana zeme, si zrazu uvedomili, ze by sa mozno mohli mat hadam aj lepsie, a ktori sa zrazu sami vyclenili do sveta odlisnosti, ktore dovtedy nevnimali. Tym padom poskvrneni boli Bohom vyhnani z raja. Ak vezmeme cloveka ako celok, ktorym cislo jedna, to stredove je(Jednota, Jednoduchost, Jedna sa), tak kazdy clovek tuto jednotu moze dosiahnut, lebo ma na to potencial. Kazdy clovek vsak moze mat aj svoje vnutorne tiene, ktorych ked si nie je vedomy(to vedomie, Slnko, najvacsie usilie na ceste), ho mozu ovladat a tak moze dat moc nad svojim zivotom niekomu, komu by vobec nemala patrit. Myslim, ze mnoho ludi a pravdaze aj ja pozna stav rozcarovania, ked obdiv, intelektualny, citovy, k inej osobe skoncil a uvedomime si, ze vlastne ludia nie su dokonali, aj ked to od nich ocakavame, vynimky tvoria hadam duchovne osobnosti ako Matka Tereza, Dalajlama, Jezis Kristus a mnoho dalsich. A takym tienom nemusi byt len moc v podobe niekoho, kto je kruty, takym tienom moze byt aj to, ze je niekto v pozicii obete a toto je najnepochopitelnejsim spolocenskokulturnym konstruktom a vytvorom vsetkych cias. Ked si len vezmem priklad dietata, ktore je v detstve casto chore, rodicia si k nemu vytvoria silny hyperprotektivny vztah, lebo sa ho snazia uchranit od bolesti, ktorej ma z ich pohladu dost. V dospelosti sa z takeho jedinca moze vyvinut osoba so silne sociopatickymi sklonmi a pravdepodobnou drogovou zavislostou, stretla som takych ludi. Je otazne, ze nespravne pochopena filozofia milosrdenstva, kulturne siroko podkuta, posobi vlastne ako jed. Clovek ako obet sa stava obetou ludi okolo(manzela, rodicov, spolocnosti, deti,atd), ale hlavne, je ohromne tazke pre neho vyvinut ohromnu protisilu na zachovanie vlastnej vole, aby sa jeho zivot dostal znovu do jeho vlastnych ruk. Ak nechame svietit Slnko v strede, zoznamujeme sa aj so svojimi tienmi, tym padom so samymi sebou a potom vlastne neexistuje ziadna ina moc, ktora by nas mohla ovladnut ci zneuzit, len my sami. Je to hodne velikanskeho celozivotneho usilia, o ktorom sa rozprava v mnohych nabozenstvach ako o podmienke na ceste k dosiahnutiu duchovnej jednoty(JEDNOTY ktora je len JEDNA, ale cela, lebo vedie k celistvosti).:)