Ľudská duša -
Zlý stav duchovnosti na zemi
ta trilogia ma odprogramovala z krestanstva ci ako sa to vlastne nazyva. pamatam si ako som veril ze on rozprava s panom -BOW- a este som cital od neho aj boh na ktoreho cakame a cely nadchnuty som vravel sefovi ze aka dobra kniha, ze to by sa malo vyucovat na skolach a on si to potom precital a bol sklamany :D :D
ci je niekto bezdomovec, fetak, politik duchovne usilujuci ci vrah atd, ze ide o to len prezit a z tych okolnosti ziskat priamu skusenost. ale to je definicia zo stavu dnesneho sveta. ak by sa vyvijalo vsetko smerom k idealu tak by to bolo prekonat hmotu asi. takze ked sa to matematicky vyvazi do stredu, tak vznikne z toho ucel zivota. ale neviem len predpokladam
ja si myslim ze deti a mladi vieru len predstieraju spociatku, musia sa zapacit rodine, vsetci si na tom ficia az neskor tomu programu podlahnu a myslia si to ozaj
a ak uvidim tento program ako celok, uvidim aj vsetky ostatne programi. potom clovek moze veselo tapat dalej :D skor ne
ci je niekto bezdomovec, fetak, politik duchovne usilujuci ci vrah atd, ze ide o to len prezit a z tych okolnosti ziskat priamu skusenost.
Myslíš len priamu skúsenosť ako poučenie pre ďalšie prežitie, teda že všetko je obmedzené len na tento hmotný svet a všetko mimo toho sme si ako druh navymýšľali a naplodili v hlavách?
K tomuto zase moja skúsenosť.
ja si myslim ze deti a mladi vieru len predstieraju spociatku, musia sa zapacit rodine, vsetci si na tom ficia az neskor tomu programu podlahnu a myslia si to ozaj
Písala som, že aj ja som dostala program, /prispôsobujem to slovo tebe a tvojmu videniu. /
Odkedy som si niečoho vôbec vedomá, od útleho detstva, vždy som cítila cirkev ako niečo s čím nesúzním, bolo mi to cudzie. Omše, spovede, všetky tie rituály mi pripadali prázdne. Počas omší som sa neskutočne nudila a vyrušovala som, babky ma kŕmili cukríkmi a ja som sa bavila pozorovaním kostolnej výzdoby. Každý obraz, každú sochu, každý ornament som mala rozobraté do detajlov, prípadne som šla na chór a snažila sa vydržať čas omše sledovaním organistu ako zručne ovládal hudobný nástroj, rukami aj nohami. Fascinovali ma organové píšťaly, lebo boli obrovské a bolo počuť ako do nich fučí vzduch. :)
Taký bol môj katolicizmus. Každú nedeľu, poctivo, lebo ma mrzelo, keď mama bola smutná zo mňa. Nenútila ma, len mi vyčítala, čo bolo ešte horšie. Pre ňu bola katolícka viera základ života, na ktorom stálo všetko ostatné.
Tak isto ale od mala si pamätám, že som vnímala prítomnosť inej dimenzie života, ktorá nebola ani hmotná ani katolícka. A tak je to stále. Tá dimenzia je pre mňa dôležitejšia a reálnejšia ako zmyslovo poznatelný svet hmoty.
Keď som sa stávala dospelou, tak sme s mamou veľa rozoberali rozdielnosť prístupov k tomu istému. A napriek veľkému vonkajšiemu rozdielu sme sa i tak zhodli a tolerovali sa navzájom.
Moja mama bola skvelý človek, či katolíčka, alebo nie.
Rozumiem ti, čo píšeš, tvoje videnie je také aké je, momentálne to najsprávnejšie. Možno keď trochu pustíš ten tlak, začne sa ti odkrývať aj iný obraz. A môže to byť obohacujúce. :)
podla mna to cirkevnictvo je kazdemu cudzie ale cim vacsi zmatok tym viac to prima a prima az si na to zvykne a bere to ako spravne. ale musim uznat ze v kostole je atmosfera ako nikde inde. fakt to tam je citit. nedavno som bol v brne pozret kostol po rokoch a furt tam je nieco vo vzduchu. ale pripisujem to myslienkam ludi v ovzdusi, energiu ludskeho prosenia ci co ja viem co. povedal som si bolo by to ozaj super a lahke kebyze to je len o tom chodeni do kostola a idei okolo. aj som tym krestanom zavidel :D
http://svobodnenoviny.eu/docent-miloslav-kral-buh-dokazatelne-existuje-video/
Veda ako cesta k Bohu /text/
http://www.goscha.cz/blog/veda-jako-cesta-k-bohu-doc-ing-miloslav-kral-csc-/
Ktovie dokedy to koho uspokojí a kedy sa pohne ďalej. Ale to nám môže byť predsa fuk.
Kostoly majú výnimočnú atmosféru, také tie staré a hlavne ak tam skoro nikto nie je a nekoná sa žiaden obrad. Možno mám averziu z detstva. :D
A možno aj preto na mňa najsilnejšie pôsobili kostoly v Grécku, niekedy som namiesto ležania na pláži bola radšej vnútri v chráme. Horeli tam sviece, každý kto vdtúpil dnu, vzal sviecu asi zo včelieho vosku, zapálil ju a zapichol medzi ostatné.
Krásne teplé tlmené svetlo a vôňa vosku. Vždy tam znela hudba, nejaké pravoslávne spevy, či čo to bolo. A ako krásne sa prežehnávali, vždy sa dotkli zeme. :)
(no a potom sú iní takí čo sa v piatok ožerie, v sobotu zbije ženu abo deti kopne do psa no a v nedeľu je v kostole akože všetko "zabudnuté", lenže nie je! a ďalší sú na tom trebárs tak, že v Boha veria a viera je hodne no nie je to - to všetko)
Rozhovor s Bohom (trilógia) osloví len toho koho si tá kniha nájde, nejde ju odporučiť a to preto, že cestu k Bohu si nachádza každý sám za seba a tých ciest je toľko koľko je hlavičiek, prosím ..............
Páči sa mi ako píšeš o šteniatku v téme o hafanoch a to preto, že píšeš krásne ako vnímaš tú psiu gebulku, tú nevinnosť a možno je tak, že tá tvoja cestička k Bohu vedie práve tade, nie skrze dumy a tak ale skrze nevedomosť, nevinnosť.
Jinak bych pohnula Zeměkoulí tak, aby bylo všude příjemné teplo, ale ne spalující vedro, příjemná zima, ale ne třeskutý mráz...
Aby pršelo tak, jak to Země potřebuje...
Našla by se i další vylepšení:)
