Ľudská duša -
Ludska dusa
Ale mňa zaujíma, či tie Tvoje pocity neexistencie Boha sú pre Teba nepríjemné, či v Tebe vyvolávajú stavy depresívne a tak... Alebo to len proste eviduješ ako neexistenciu a hotovo, inak si v pohode...
?
(slová sú veľmi dôležité, slovami tvoríme a sa aj vraví: na začiatku bolo Slovo)
Sú "slová" srdca = láskavosť v činoch a ak už vyslovené tak: priala by som si, želela, chcela by som, urobím to a ako úprimné cítim a buď vôľa božia, neočakávam odmenu, už samotný pekný pocit z dávania je tou odmenou (darom).
Človek, ktorého obdarovávame nám nie je nič dlžen, či už obdarovávame hrejivým slovom, skutkom, láskavosťou. Kto za dary čaká dary, ten nepochopil ...
Nepoznám modlitbu siedmych darov, nie som pokrstená a nepatrím žiadnej z ľudských kmunít izmov a predsa som cestu k Bohu našla a to práve skrze fenomén detí, ktoré zmieňuješ. Také deti nás učia vážiť si mentálne zdravie, elementárnej ľudskosti, láske v krištalicky čistej podobe (deti). Ak niekto také dieťa má, je to karmou a tú ja nevnímam ako trest, niečo čo si kto zaslúžil ale vnímam to ako (karmický) dlh a záleží na človeku, jeho postoji a činoch, či ho splatí alebo sa bude musieť vrátiť .. a možno sa sám taký narodí, Bohvie :)
A tak prijímam zodpovednosť za postoj k svojmu telu a za život, ktorý tu a teraz prostredníctvom tela žijem. Telo mám darom, život skrze telo je darom. Dar vedomia a zažívanie hmoty, krááása!!
Nikto zo živých ľudí nevie (vedieť = vedomie) ako a čo po živote v tele .......
Sú koncepty. Prejavy existencie Boha. A mimozmyslové vnemy.
Človek nevie v skutočnosti nič :)
Komunikácia s Bohom nie je o vedieť, dokonca ani o veriť, je to - vnem.
Prejavy existencie Boha sú v symboloch, v "náhodách", ktorých význam niekedy doslova už nie je možné prehliadať! Možno je to všetko len ľudská fantázia, ale skrze ňu tvoríme, tvoríme naše cesty (osudy) a práve skrze kreativitu sme Bohu najbližšie, sme mu tak najviac podobní totiž.
Tohle mi připomíná konec víry v něco vnějšího - konec je považován za ztrátu kontaktu s Bohem. Možná jsi na cestě k uvědomění si, že není nic vyššího někde venku, že není vůbec možné někdy ztratit kontakt s Bohem, protože ať si myslíš cokoliv, jsi jeho součástí. Vzešla jsi z Boha, i Tvá mysl vzešla z Boha a nemá tudíž moc Tě od Boha "oddělit". Vše se děje v Bohu .. pocit prázdna jako "není čeho se zachytit kromě sebe?" -FLOWER-
No doma, však kde inde.
A nepýtaj sa ako to tam vyzerá a čo a ako lebo síce to tuším, ale nespomínam si ..
-FLOWER-
EDIT: pre predstavu - nespomínam si na vlastný porod a ani na prvé týždne mojho života a predsa sa to stalo, no a prvá spomienka sa odohráva vo veku cca 1,5-2 roky jak mozog vygeneruje sebauvedomenie
