veríte na osudovú lásku

Taky mi to takhle funguje..-BIGEYE-

nie....hlavne si myslim, ze vacsina ludi lasku nikdy nezazije, sice to slovicko sklonujeme casto ale to je taka pokrivena a nezaujimava verzia s predvidatelnou naslednostou a sebapresviedcanim o tom ako ma laska vyzerat, mozno je to vsetkymi tymi filmami, neviem, zda sa mi, ze ludom staci neskutocne malo na to, aby nieco oznacili za lasku a pokial citia spokojnost a vladne harmonia tak o to viac

uff..strasne ma rozculuju tvoje nazory na vztahy.asi si naozaj este necitila nieco...skutocne...myslim ze raz mozno aj o pedesiat rokov,ale raz ked to pocitis..TO POCITIS a si na mna mozno spomenes..-BIGEYE-

vztahy? myslela som si, ze sa bavime o laske.....ale vidim, ze patris k tym, ktori si tieto dva pojmy zamienaju a presne o tom hovorim :) taki ludia su radi ked su radi, trosku jednoduchi, rozbucha sa im srdce, citia sa dobre, su spokojni, pochopeni a hned si myslia aku osudovu a osobitu vec zazili :) a potom maju presne taketo reci na styl "kto ma iny nazor, urcite nezazil to, co som zazila ja"

v kazdej teme ohladom lasky a vztahov sa takto vyjadrujes presne tymto stylom ze ludia nic nezazili a bla bla bla, tak som to ja myslela a urcite si to aj pochopila len si to chcela prekrutit.ja presne viem co je to laska ale nebudem teba o tom presviedcat len ma to rozculuje kde beries tu istotu hovorit o ludoch co oni citia ako to ty mozes vediet? a mozno ta aj lutujem..tak to je vsetko odomna.

Chcela by som byť dvojnásobnou Pannou :)

jedna mudra zena mi prehovorila do duse..uz budem dobra...... takze ANO VERIM NA OSUDOVU LASKU::

ved to nie je negativum, ak by to aj nezazili, nechapem co uz len moze niekoho na tom rozculovat, mozno by si sa mala zamysliet co ta na tom stve.....predsa kto je presvedceny, tomu to moze byt jedno....spravas sa ako furia, sorrka.....len mi nehovor, ze si si nevsimla ako to chodi, kazdy je cely hrrr do rozpravania o svojich osudovych zazitkoch, ktore nevysli len kvoli vyssej moci a kazdy si mysli, ze to co zaziva je jedinecne a pritom to ma vsetko rovnaky priebeh a rovnaky zaver :) jasne, ze verim na lasku, len je vtipne ako ludia uz capu ten pojem na kazdy vztah, ktory prezili a ktory nebol uplne dodrbkany-PUH-

konkretnejsie.. ma stve,ako ty s istotou urcujes co je a co nieje laska.akoby si mala nejaku stupnicu doma na okne pri teplomeri ze potialto je to len nic a az tu to zacina...nevidis do ludi co kto preziva.nemozes vediet ...mozes len za seba hovorit ci veris alebo nie co si citila ty pri tom ktorom cloveku. ale nemozes,teda mozes :):) ale je to hlupe posudzovat vztahy dalsich ludi lebo je to nemozne...a ano ja som furia.v pohode.

Nemozem uplne nesuhlasit, ale iba ciastocne. Ludia sice maju pokrivenu verziu lasky ale kedze ma milion definicii, nepaci sa mi uprednostnovat tie a onake. Pre kazdeho znamena nieco ine a tak je to spravne. Ty si podla mna iba upozornila na fakt, ze casto si ludia nahovaraju lasku, ktora v realite neexistuje a to su iluzie. Ale pokial sa dvaja ludia v random case stretnu a vedia ze medzi nimi existuje, je uplne jedno ci je to filmami, ci je to sebapresviecanim, alebo pokrivene. Vobec nezalezi na forme, ale obsahu. Hoci som cynik a vlastne celkom chladny a kruty clovek, podla mna je kazda laska osudova. Uz som to povedala, len inak. Zalezi, co nazyvas laskou... a to je cela terminologicka chyba.

vies ako sa tomu hovori? nazor.....jedine co ta teda moze stvat je, ze je ten nazor iny ako tvoj

je strasne evidentne, ze ti hram na citlivu strunu a tu sa predsa nebavime o tom co kto ako prezival, ja ani nespochybnujem to, ze to mozu ti ludia vnimat silne, naopak, presne to aj tvrdim, len si skratka myslim, ze to, co sa vacsinou povazuje medzi ludmi za silne, je len taky cajicek, z velkej casti uvareny z ich tuzob, ktore sa skratka a jednoducho v niekom na urcity cas premietli a to pominie....v konecnom dosledku ako vravim - priebeh a zaver je stale rovnaky :)

trosku sme sa v par veciach nepochopili tak to teraz trosku s odpovedou odflaknem-PUH-

a jasne, ze medzi tymi ludmi nezalezi na tom ci je to vtedy pokrivene ak sa na nazore zhodnu a citia to rovnako, ale to z toho nerobi nic osudove, nic zvlastne, neobvykle

v dany moment s danym clovekom to mozu nazyvat laskou, lasku ale limituju prave formou, ktorou je vztah a do toho potom spada nespocetne mnozstvo obmedzeni, ktore prebrali netusim odkial, spolocenske zvyklosti, idealy, iluzie, tuzby, zmixovane dokopy.....

s ludmi mozes zazit chemiu, stastie, pocit, ze veci do seba zapadaju, kadeco, ale aj tak by som to laskou nenazvala, stale je to neciste, stale to zapada do urciteho pravidelne sa opakujuceho vzorca a nech uz si kto chce mysli co chce, ja na tom nic osudove nevidim

Len ak by som mala v dátume narodenia veľa citlivých čísel.

Ja verim na osudovu lasku.
:)

raz som pozeral jeden dokument, kde debatovali s členmi nejakého domorodého kmeňa.. a pýtali sa jedného, že či cíti lásku k svojej žene.. a ten nevedel čo to je.. pýtali sa ho, či už bol niekedy zamilovaný.. obšírne mu vysvetlovali čo si pod tým možno predstaviť.. pýtal sa: zamilovaný, takže mi bolo dobre.. som zamilovaný aj do svojho oštepu? s ním spím častejšie ako so ženou" žartoval.. nevedel, nechápal čo sa ho pýtajú..

ľudia v modernej západnej spoločnosti nie sú ako staré kultúru.. nevnímajú tak jednotu spojenie s prírodou i so svojími druhmi.. sú oddelení, návzajom preferenčne velmi sofistikovaní a napriek podobenstvách o stáde sú hlavne atomizovaní.. ak nachádzajú to mytické spojenie v nejakom konkrétnom človeku.. planú: oh už je to tu! to je ono! to je to čo mi tak chýbalo..


to je hlavný omyl, že si ľudia myslia, že láska je nejaký druhý človek či vzťah k nemu.. a o to viac, čím je niekto presvedčený ako niekoho konkrétneho miluje, tým iba priznáva, že nemiluje tolko ostatných, či ten "zbytok".. a potom nutne prichádzajú sklamania.. lebo si príliš vyhradil a oparceloval svoj vnútorný priestor.. takže je to vôbec láska?

moja odpoveď, je že je to vzťah, a akokolvek by klapal, bol idylický bude vždy iba nanajvýš formou.. v ktorej sa, ak je skutočný, môže podstata realizovať, zrkadlí sa v ňom.. ale robiť z toho nejakú modlu, horizont života, je jednak malé a jednak naivné.. sketptické k vlastným možnosťiam vnímať, presahovať samého seba i svet..

takže neverím v osudovú lásku.. ani trochu.. ale.. som stará škola a iný nebudem: myslím, že človek je od prírody monogamný.. aj muži.. a najoptimálnejší je pre človeka prežiť život pri človeku, pre ktorého sa rozhodol.. a ten k pre neho tiež..

amen

mozno, ale napisali sme si to tam sami :D mam taku predstavu - a citim, ze nie je daleko od pravdy - ze duse si vyberu, s kym sa stretnu na zemi :) a ze sa stretnu s tymi, s ktorymi si fandia aj v nebi :D

:D no musi to byt kriticke, doslova :D a mne sa nepaci byt rakom, ale zvykla som si :D

Ano.Dakujem za vysvetlenie. Rozumiem tomu a vlastne nemam s cim nesuhlasit. Takze je to uz potom vo vysledku asi len o rozhodnuti... zit zivot s osudovostou, vasnou a iracionalitou. Pretoze je tak krasna..A ked k tomu pridas este konvencnost estetiky! Vies ake je tazke neverit v osudovu lasku?:D
Pretoze aj to je zivotny styl a vyznanie, pre ktore sa mozes rozhodnut a aktivne ho praktizovat.
Odpovedi je teda viacero
-LOL-

:D curry, napisem ti moju prihodu.. :D asi nie som podla tvojho meritka "uplne jednoducha", lebo vztahov som si zazila.. a az teraz citim, ze je to ono.. suhlasim s tebou, ze vacsina ludi sa len domnieva.. ale to su tie parove typy.. a tym naozaj staci menej, hlavne, aby bolo.. ja som bola vzdy narocna a radsej sama ako s niekym, kto mi v niecom nevyhovuje.. ziadny z byvalych ma neoslovil natolko, aby som bola ochotna byt s nim couple viac ako mesiac.. a potom prisiel moj muz a zazila som nieco, comu sa fakt hovori "laska".. a vies ako to poznam? tak, ze nepozeram hlavne na seba, vychadzam mu v ustrety a NIKDY to necitim ako obetu.. to ide samo... ja by som to dala do synonymie s "nezistnost".. ked ma clovek naozaj rad, prestava byt sebcom -HEART- o nadpozemskych pocitoch asi pisat netreba.. lebo tu naozajstnu lasku clovek citi ako raj na zemi :D milostny osial s tym nema nic spolocne :D