Som často terčom pre ostatných / Vylúčená z kolektívu / Nezapadajúca...

Vopred vás chcem požiadať, aby ste sa zdržali nejakých výsmešných slov alebo komentovania, ktoré nebude nijako nápomocné pre mňa alebo vyznie necitlivo. V týchto mesiacoch sa udialo dosť zlých vecí v mojom živote a ja už to nezvládam. (Viem, že každému sa dejú zlé veci a áno, sú ľudia čo sú na tom horšie ako ja.) Ale už som naozaj zúfalá...
-CRY-
Možno sa toto tak celkom netýka astrológie, no dúfam, že sa to dostane k citlivým ľuďom alebo k tým, čo si tým prešli. V ďalších riadkoch sa trochu viac rozpíšem aby to dávalo ucelenejší obraz o tom, čo sa deje teraz.

Aby som svoj životný príbeh skrátila: šikana na základnej škole - vylúčenie z kolektívu, triedna učiteľka nijako nepomohla ba skôr videla chybu vo mne. Poslala ma k šk. psychologičke ale ani tá mi nijako nepomohla. Kvôli tejto psychickej šikane + vylúčeniu z kolektívu sa u mňa objavili prvé depresie keď som mala 12 rokov. Čiže aj prvé pomyslenie na samovraždu.
Nastala zmena školy a môj stav sa zlepšil aspoň na nejakú dobu. V kolektíve bez šikany sa mi dokonca zlepšili známky. Z priemernej až podpriemernej žiačky (kým som študovala na ZŠ bola 3 u mňa najlepšou známkou) sa zo mňa stala žiačka ktorá patrila k najlepším v triede (začiatok strednej školy - prvý krát som mala jednotku na vysvedčení z viacerých predmetov).
Neskôr ale prišla šikana opäť vo 4. ročníku na strednej škole. Závistlivá spolužiačka mi robila naprieky, často som bola terčom pre jej narážky. Hlavne v poslednom 4. ročníku na SŠ kedy bolo dôležité sa sústrediť na maturitu, počas hodín mala poznámky na mňa. Sústavne ma ohovárala. Pre niekoho by to bolo možno nič ale ja som to zle znášala a každý deň kvôli tomu plakávala.
Vysokú školu som nedokončila nakoľko učivo bolo ťažké a ani som sa dobre necítila v kolektíve (mala som tam len jednu kamarátku) proste som nezapadla. Keď som pri prezentovaní urobila chybu všetci sa smiali ale nikto z nich sa inokedy nedal so mnou kamarátsky do reči. A samozrejme som sa snažila byť zo začiatku priateľská. Dokonca som bola prvá ktorá navrhla výmenu kontaktov a javila som záujem o tú a tamtú spolužiačku. Ale oni sa potom nejak poskupinkovali medzi sebou (tí čo bývali spolu na internáte). A aj tu nastali nedorozumenia. A našli sa ľudia ktorí sa ku mne správali zle a mali potrebu ma očierniť.
Nikdy som nezapadala medzi ostatných.
Som veľmi citlivý človek a na môj pracovný výkon má veľký vplyv moje psychické rozpoloženie, a teda to, ako sa cítim v tom danom kolektíve.

Uvedomujem si, že sa nájdu ľudia ktorí si pomyslia, že som zhýčkaná a rozmaznaná a že ma nemôžu mať všetci radi. Som si toho vedomá, avšak jediné čo chcem je aby ma ľudia akceptovali. A keď tak nechali na pokoji a nie stále do mňa "strielali".

Avšak odchodom z vysokej školy to nekončí.
Často mávam depresie (po tej prvej šikane, neskôr pri druhej, a po odchode z VŠ opäť zosilneli). A v poslednom čase som si našla spôsob ako sa trochu odreagovať. Hrávam hry na počítači. V jednej takej komunite. A zažila som tam aj pekné chvíle v tomto virtuálnom svete do ktorého som utiekla. Avšak ani v tej virtuálnej realite nie som "v bezpečí". Chápem, že sem-tam sa nájde blbec, ktorý má potrebu niekoho uraziť či šikanovať atď.
V týchto hrách má každý užívateľ svoju akoby LEGO postavičku / avatara. A zatiaľ čo, chápem že v reálnom svete začne niekto do nás zapárať pre to ako vyzeráme alebo ako pôsobíme, v tomto svete všetko čo ostatní môžu ohľadom mňa vidieť je tá postavička. A aj v týchto hrách som často terčom pre iných. Snažím sa nijako neprejavovať, nepútať na seba pozornosť. Niekedy len prídem do hry a buď po pár minútach alebo dnes to bolo ihneď po prihlásení do hry, mi začal niekto nadávať. Teda vyjadrila sa tá osoba o mne dosť škaredo a pritom som len prišla do hry, horšie na tom bolo to, že ma označila za **** a ešte sa na tom (na mne) smiala s jej kamarátom. Raz sa mi už stalo, že som bola opäť v silnej depresii, hrala hru a niekto sa tam začal so mnou hádať a ešte mi povedal že by som mala spáchať samovraždu.
Proste v tej hre vás tí ľudia nevidia ale aj tak vedia do koho si "rýpnúť". Oni to nejako vždy vycítia. Neviem čo mám s tým robiť. Dosť ma to trápi. Neviem argumentovať ani v mojom rodnom jazyku a nie to sa ešte s niekým hádať alebo brániť v angličtine. (v tých hrách sa najčastejšie komunikuje v ang. jazyku)

Všetka tá šikana, a byť častým terčom pre ostatných + moje vzťahy = priateľstvá (o ktorých sa radšej nerozpisujem) spôsobili, že sa čoraz viac začínam strániť ľudí. Hrozne ma ich poznámky (na mňa) bolia, akákoľvek kritika je ako nôž do psychického tela. Bez ohľadu na to, či je to v reálnom živote alebo v tom virtuálnom. V reálnom živote sa stýkam už len s rodinou a jednou mojou kamarátkou, ktorá tiež býva akýmsi bleskozvodom pre vybúrenie si hnevu ostatných.

Nejdem sa pýtať ako to tí ľudia vždy vycítia, že práve do nás si môžu rýpnúť a vedia že im to prejde. Chcem vedieť ako sa toho zbaviť, ako to konečne pretnúť. ??

Ak ktokoľvek vie o niečom čo by mohlo pomôcť, prosím napíšte o tom. Ďakujem.

vieš je úžasné,,že si vôbec cez toľké utrpenie dokončila vysokú školu,zrejme si veľmi silný človek len o tom nevieš,,skús začať od seba a uvidíš,že si jedinečná najprv akceptuj ,prosím toto,.....ja som tiež sklamaný z ľudí a preto mám asi radšej zvieratá a veľa cvičím,to zas pomáha mne,milujem Prírodu a áno,,som čudný,,ale žijem si po svojom,,,,veľmi Ti držím palce

Ak sama seba neprijímaš a nemiluješ, nebudú ťa milovať ani ostatní. Skús si opakovať v mysli alebo pred zrkadlom vety ako "Mám sa rada. Zaslúžim si lásku. Som úžasná. Som hodná lásky." Predstav si samu seba ako dieťa, ktorým aj v duši si a objím sa. Skús meditácie sebalásky- na youtube ich nájdeš viac. Keď budeš v meditačnom stave, predstav si že ti zo srdca vyžaruje láska a žiari stále viac a viac až naplní kruh okolo teba, tvoju izbu, dom... Je veľa techník, ktoré ľahko nájdeš na internete alebo v rôznych motivačných knihách. Ak toto zvládneš, ak budeš budeš plná lásky k sebe samej, lásku budeš vyžarovať, vtedy pritiahneš ľudí, ktorí budú s tebou v harmónii, s ktorými si budeš rozumieť a nebudeš prístupná už nejakým atakom, ktorými ti odoberú energiu. Choď von do prírody, tam tiež môžeš nabrať energiu, buď na seba dobrá, dopraj si to čo máš rada, dopraj svojmu telu starostlivosť, niečo príjemné, zmýšľaj o sebe len pozitívne, ľudí, ktorí ťa urážajú vylúč zo svojho života, alebo si ich nevšímaj, alebo ich môžeš za niečo pochváliť a tým ich prekvapíš. Ale to už záleží od situácie. Všetko to čo potrebuješ, máš ty sama. Ty si zdrojom, a máš v sebe riešenie. Veľa šťastia.

co myslis ze je dovodom?

Z astrologického hľadiska je tam viac vecí, ktoré by potvrdzovali tento problém.
Z toho, čo som si pozrela tu na zverokruhu:
1/ retrogradný Merkúr - títo ľudia idú akoby späť, v protismere,
2/ málo vodných znamení - tu by bolo dobre dať na rady ľudí, ktorí majú dostatok vody (viac planét v znamení Rak, Ryby, Škorpion),
3/ obsadená východná strana horoskopu - to je taký silnejší individualizmus,
možno by sa našlo toho aj viac.
Najlepšie by bolo sústrediť na na prácu, začať pracovať (virtuálne hry radšej vôbec nie)
a pri práci by si stretla ľudí s podobnými záujmami. Kritika sa bude vyskytovať, ale tam je dobre trochu porozmýšľať, či majú v niečom pravdu a ak nie tak sa ňou nedať rozčuľovať. V 26 rokoch je ešte dobre zbierať skúsenosti a možno by bolo dobre porozprávať sa so skúseným psychológom, niektorí vedia poradiť lepšie ako brať lieky.

častokrát veci nie sú také, aké sa nám javia, naša myseľ nás vie pekne klamať a spôsobovať utrpenie, netreba jej veriť ... ;)

vkladám link na krátke video o keksoch na letisku, kde je to pekne zobrazené ...

https://www.youtube.com/watch?v=vug4_UnfV90 />
Mne tiež pomohli štyri dohody, ohľadne tohto najmä dve z nich:
- nevytvárajte si domnienky
- nič si neberte osobne

Ak sa človeku podarí vystúpiť z roly obete, môže začať vedome tvoriť a veci meniť, chce to veľa práce na sebe a času, ale stojí to za to, si na dobrej ceste už len tým, že si tu a že si dala túto tému, držím palce -FLOWER-

Ja som si všimla , že čim ďalej tým viac mladých ľudí ma depresie :( študenti a tak..
neviem čím to je, ale niekedy toho toľko nebolo ..

Já myslím, že je to stylem života. Před dvaceti lety trávili mladí život na vzduchu a sluníčku, pohybem.. A teď? Kde ve svém životě mají nacházet smysl?

Nuž ja som práve pred tými 20 - 30 rokmi prežívala depresie. Nie je to dobou. A nechcela by som sa tam vrátiť. Alebo chcela, ale s tým čo viem teraz. Zmysel svojho života hľadám doteraz. A stále len hľadám. Rozdiel je v tom, že teraz mám v srdci oveľa viac vďačnosti. Za krásny, slnečný deň, za úsmev, alebo kompliment, ktorým ma obdaruje kolegyňa. Za koláčik ktorý si kúpim, za slivky od rodičov, za rannú kávu, za strom ktorý môžem objať, za potok ktorý počujem, za hodinu jogy, za rozhovor s kamarátkou, za pieseň v rádii, ktorá ma dojme k slzám. Za všetky tie maličkosti, ktoré som si nevážila, keď som bola mladšia ale teraz si ich dokážem oveľa viac užívať.

Možno ,sa len o tom v tej dobe nevedelo , lebo neboli sociálne siete :)
Ale v mojom okolí , myslím spolužiakov a rodinu som to nevidela ...

Aj ja si myslím, že su teraz ľudia oveľa otvorenejší aj keď možno anonymne na internete. Teraz si ide tínedžer pri nešťastnej láske predpísať antidepresiva. Skúsenosť s kamarátkou mojej dcéry. Pre nás niečo nepredstaviteľné v 15.

nic insie nezostava len suhlasit s tymto nazorom!

Prečo hráš tu hru keď ti tam ubližujú? Je toľko činnosti pri ktorých by si sa možno vedela nájsť a dokonca byť užitočná. Kašli na hru :)

Ja som tiež jeden čas hrala virtuálnu hru, ale nebola to ani tá hra kvôli ktorej som to hrala, ale preto, že som tam mala veľa priateľov. Nepamätám si že by mi tam niekto niečo zlé povedal. Ešte s mojimi "nepriateľmi" proti ktorým sme hrali sme si písali, ale v priateľskom duchu. Brali sme to ako zábavu. Aj sme sa stretli v reále, veľmi príjemné stretnutie. Domi_Yuki ak chceš hrať hry, vyber si takú, ktorá ti bude dávať pocit šťastia, a možno takú, ktorá by ti mohla dať aj reálnych priateľov, s ktorými by si sa mohla časom stretnúť. Aj keď by som ti to nedoporučila hrať dlhodobo, nakoľko to môže viesť k závislosti. Ale ak sa chceš zoznámiť, a neskôr spoznať niekoho v skutočnosti, nie je to vôbec pri niektorých hrách nereálne.

Zabudni na to, čo bolo, je to irelevantné. Niekde určite budú ľudia, s ktorými sa budeš cítiť lepšie (evidentne to nie sú tí, ktorých si už stretla). Vo virtuálnom prostredí hier neostávaj (tam je to samý úchylák), vráť sa do reálneho. Skús napr. zmeniť úplne prostredie, v ktorom sa nachádzaš. Veľa mladých ľudí napr. cestuje (a nielen cestuje, ale pri tom aj pracuje atď.). Slovensko je malá krajina (a dosť obmedzená), je dobré pozrieť sa vonku a rozšíriť si obzory.

Prečítala som si všetko a súhlasím s tým že toto je lekcia ktorú musíš prekonať už je to aj v tvojich hviezdach. Ja byť na tvojom mieste tak by som si našla priateľku či priateľa s vodným živlom mne u teba chýba ta račia empatia. Si citlivá a veci vnímaš veľmi citlivo a predsa ta citlivosť je taká skôr no ako to povedať - je obratená na pozornosť na seba.
Ja viem čo je to ked sa ti vysmievajú a viem ako to rozne bolí a viem že človek je len človek a je aj slabý a v hlave mu víria rôzne myšlienky, len prosím uvažujem a zažeň myšlienku na pomstu lebo tie iba priťahujú a ešte viac také skúsenosti.
Vieš ak sme prišli na svet a máme malo niektorého živlu vieme nájsť tu rovnováhu cez priateľov ale to je dobré pozrieť 11 dom, ja osobne mám vody viac ako dosť ale menej vzduchu a preto mi vyhovujú priateľstva a dokonca aj partnerstvo so vzduchom, dal mi ten pocit slobody ktorý som ja zaliata vodou nevidela.
Iných nezmeníš ale môžeš zmeniť seba, niečim tých ľudí irituješ, možno už tým svojim naladením, neviem. Možno si stačí povedať mám vás na háku a polibte mi prdel, neviem na každého platí niečo iné. Si dospelá a môžeš byť aj zlá a môžeš im do oči povedať čo si o nich myslíš. Byť dobrým neznamená ublížovať a teda nechať ublížovať sebe.
Myslím že je v tebe nevyriešený problém, prijmi sa takú aká si bez príkras ale aj negatív a odpusť si aby si sa posilnila aj voči iným. tvoja rovnováha bude tým čo ich nebude iritovať a ak tak na teba to už nebude platiť.

Mnoho z toho, co o sobě píšeš, je mi hodně povědomé...

Někdy si naše Duše pro svůj trénink a cestu svého vývoje zvolí lekce, které jsou kruté, a pozemské vnímání a pochopení toho jde proti logice.
Vtipné (a často vůbec ne vtipné) je to, že jakkoli nás deprese vedou k úvahám "má další pobyt zde vůbec nějaký smysl", jsou síly v nás a kolem nás, které toto "rozhodnutí raději odejít" hlídají a chrání, neboť ten čas ještě nenastal...

Ono to všechno dává dokonalý smysl. A docvakává mi to až teď s odstupem času, kdy mám několik takových rádoby odchodů úspěšně/neúspěšně za sebou ;)

V první řadě mi ta cesta přinesla poznání, že Duše má mě musela protáhnout "tmavými místy života" - protože bez konfrontace s nimi bych nepoznala druhou stranu téže mince - totiž Světlo.
Proto jsem se na své cestě potkávala s trenéry, které jsem dřív odmítala (bože, jak může být někdo tak krutý).
Jenže - jakékoli odmítání stavu věci (který jsme si paradoxně sami naplánovali před svým vtělením) náš odpor o to víc zesiluje a násobí - znáš to: na co záměřuješ pozornost, tam to posiluješ.
A tak jsem na to šla obráceně (jasně že mi to trvalo, než jsem vůbec byla schopna to pochopit a připustit). Pak už to šlo, jako když rozvazuješ jeden uzel za druhým.
Sama Duše ti začne posílat do cesty "náhody", které tě posunou dál ze tmy do jasnějšího a jasnějšího prostoru poznávání a přijímání.
Jak by taky ne - vždyť už nejdeš proti proudu.

-HEART-

Odporúčam nechať si pomôcť nejakým odborníkom. Hovorí sa, že každá obeť si nájde svojho tyrana. Ja som tiež menila školu, neznášam ľudí vychádzam len s niektorými a ostatných by som najradšej zo sveta zniesla. Myslím si, že niekto ťa musí nakopnúť a ukázať ti to čo ty sama nevidíš. Dosť opovrhujem klasickou psychiatrickou liečbou, ktorá nelieči len človeka udržiava v nejakom stave, potom psychológia tá je fajn(myslím psychologické sedenia) ale tých skúsených čo vedia pomôcť je málo. Najhoršie sú dlhé čakacie doby. A veľa všeljakých podvodníkov viď liečiteľov atď. Ja osobne sa chystám k Patrikovi Bálintovi ak chceš nájdi si to meno a naštuduj si niečo o ňom. Alebo ak chceš napíš mi súkromnú správu, nejakým spôsobom sú mi tvoje slová a to čo píšeš blízke. Ale nechcem ťa udržiavať v tom, žeby som ťa ľutovala miesto toho, aby som pre teba hľadala reálne riešenia. Ináč podľa mňa má človek určitú vlnu nejakého vyžarovania a aj podľa toho sa k tebe správajú. A druhá vec potom, ako sa správaš ty k ľudom aj keď si odlišná napríklad či dokážeš sa dostať v spoločnosti do postavenia, aby ťa ostatní brali a zvykli si na teba ako na silnú osobnosť,tkorá je odlišná alebo aby ťa nerešpektovali a potápali. Ja osobne striedam milý prístup s veľmi prísnym, sebavedomým a niekedy aj podrýpacky protivným takže niekedy som tá sviňa aj ja ak mám pocit, že sa mám voči čomu a komu brániť. Nenechať si, ale neútočiť zbytočne a na druhej strane vytvárať si aj priateľstvá, no neotvárať sa príliš proste na ľudí pozor, byť opatrný. Ináč tiež sa to všetko ešte len učím. Najmä v praxi.:D Niekedy som to prehnala s tou tvrdosťou, niekedy som zas bola moc otvorená, niekedy som odpísala človeka vo všetkej slušnosti, že musel aj tak urobiť podľa mňa alebo mi dať aspoň pokoj :D. Odporúčam teda odborníka na štýl Bálint, a trošku psychológie. Bálinta na to aby ti pomohol s vyžarovaním ,,obete,, a potom sa všetci do teba púšťajú a psychológiu k tomu aby si sa vonku vedela správať tak aby ti nikto neubližoval, aby si nebola ani moc priateľská ani moc tvrdá či utiahnutá. Ináč ja tiež premýšľam nad nejakým kurzom psychológie na štýl manipulácia, asertivita, ako vychádzať aj s nepríjemnými ľudmi a riešenie konfliktov. A ak by si chcela na zmiernenie stresu napätia(ak si toto celé moc berieš k srdcu zrejme, ale musíš to užívať aspoň dva mesiace až potom tvrdiť, že to nepomáha) tak je ľubovník vo forme tabletiek dostať v lekárni. Ráno jedna večer jedna. Pravidelne. Mne za mesiac a pol pomohlo aby som typy ľudí a to jest väčšinu ľudí o ktorej píšeš nemala potrebu poslať niekam, resp. nebola moc prudká prudko zlá. Okey ak chceš napíš mi do správy, môžme sa tam o tom viac porozprávať.

A ešte jedna vec. Neuznávam nejaké ,,cesty duše,, typu ako si tým musíš prejsť a podobne ako sa tak tvoja duša narodila a bla bla bla. Áno verím, že je niečo také možné, že nie všetko máme vo svojich rukách ale v tvojom prípade ťa určite k tomuto neodsúdim a vieš prečo? Pretože to máš dlhodobo, ale keďže nevieš čo by mohlo pomôcť, zrejme sa nevenuješ dlhé roky hľadaniu riešenia či už by to bola tá zmena vyžarovania, ukázania iného pohľadu na vec nezainteresovaným človekom, psychologii, meditáciam, joge to je jedno. Všetkému dokopy. Možno si len taká šedá utiahnutá myška, čo si proste nechá a možno to je práve to čo by sa mohlo zmeniť čo by pomohlo. Sebavedomie, asertivita, iný pohľad iný prístup. Neviem ti presne povedať nehrám sa na Boha. Ale ak si roky hľadala riešenia, ľudí, pracovala si sama na sebe na strachoch, postoji k životu, sebavedomí či s pomocou iného či sama a stále ti nič nepomohlo tak až potom by som ťa odsúdila, že áno musíš si tým prejsť v živote dovtedy nie. Určite nie. Bojovala by som a aj keď si možno myslíš, že na to nemáš silu ja verím, že ju v sebe máš. Možno ta len treba postaviť zo zeme a oprášiť ti kolená a povedať ti, že ideš dalej. Keď pri nejakých pokusoch o riešenie padneš a nepôjde to hneď, nepôjde to zo dňa na deň ale sú to veci dlhodobé. Držím ti palce máš moju podporu je to strašné, ťažké, problém vznikol možno niekedy v dávnej minulosti a stále je prítomný. Ale to neznamená ako tú mnohí píšu a čo ma vie tak strašne rozčuliť, že sa ti toto musí diať do konca života. Nie. Nedovoľ aby tomu bolo tak, máš v sebe silu, verím ti a riešenia, ktoré som vedela som ti napísala. Nemenila by som prácu doženie ťa to v inej (poznám to) a sama si písala, že si s tým všade mala problém. Ale skús zmeniť presne to, že v podmienkach, ktoré máš (ak na tom teda nie si až tak zle, žeby si preto nechcela žiť alebo nejaký iný akútny stav) skús vyhľadať zatiaľ nejakú pomoc z vonka. Niekoho kto ťa navedie, nakopne, ukáže ti čo a ako máš robiť aby si sa z toho dostala. Treba veľa čítať, verím, že existujú fóra a odporúčam najmä tie české (tam sa ľudia toľko neosočujú a nerobia si srandu ako slováci), kde ľudia rozoberajú podobné problémy ako máš ty a ich riešenia resp. čo im pomohlo nepomohlo atď. A rovnako pomoc z vonka (tretia osoba) v mojom prípade ten Bálint. Ak k niekomu ísť tak cez fóra, cez referencie cez osobné skúsenosti druhého, ktorý zažil určite nie cez stránku len. To by bolo vyhodenie peňazí a za nič. Nehovorím, že máš ísť priamo k nemu, ale áno začala by som pomocou niekoho druhého, kto má poznatky zo psychologie z ezoteriky, veľkú klientelu, neberie peniaze vopred, dlhé roky praxe atď atď. ak chápeš čo tým myslím. To je asi všetko čo mi momentálne hlavička umožnila povedať ti. Resp. riešenia, ktoré ma napadli ako prvé.

No tak to sú teda rady pán Balint boduje, čo tak mať aj svoj vlastný názor?