Rozhodnutie buducej matky...

Ano nenapisala som to jednoznacne a je tazko sa k tomu vyjadrit... Tak trochu priblizim... Mam jednu znamu, ktora bola kratko vo vztahu a vedela, ze ten vztah je predurceny ku krachu... Povedala mi este na zaciatku jednu vec, ze vie, ze sa rozidu, ale ona dieta chce, aj ked vie, ze ho bude vychovavat sama... Takze to male bude bez otca... Urobila to vedome... Tak sa aj stalo, mala bude mat 3 roky a ona ju vychovava sama... Dalej, moja najlepsia kamaratka ma zdravotne problemy a lekar ju popohana, ze ked chce mat deti, tak nech si pohne... Rozmysla, ze si zaobstara dieta a tiez vedome s tym, ze bude to dieta vychovavat sama... Dalej urcite existuje vela dalsich prikladov, ktore by sa dali napisat... Preto ma zaujimal nazor ludi...
Kedze tu sa nejedna o rozhodnuti iba o jednom cloveku, ktory moze rozhodnut, ze co urobit so svojim zivotom, ale uz sa rozhoduje o novom ludskom zivote, o dietati, ktore si nema moznost povedat, ze ako by to chcelo...
Tazko sa mi to vysvetluje tak, ako by som to naozaj chcela vysvetlit...

Keďže som nikdy nebola v situácii tvojej kamarátky, tažko môžem jej rozhodnutie nejako posúdiť. Ak by som sa mala k tomu vyjadriť, niekoľko krát som ľutovala, že som si vzala svojho manžela, ale nikdy som neľutovala, že som mala deti. Ak sa to stalo, že sme pred rokmi našli k sebe cestu, malo ti určite zmysel, mala som sa niečo naučiť a ak by som do toho vzťahu nešla, neurobila by som to, čo som vtedy cítila, asi by som bola stále na tom istom mieste, môj vývoj by sa neposunul dopredu, a stagnovala by som. Byť rodičom je šanca zažiť nepodmienečnú lásku, toto je len jeden dar z mnohých ktoré nám deti prinášajú. Ak sa na to pozriem z druhej strany, kto som vlastne ja, aby som posudzovala, kto môže tento dar prijať.
Povieme si, že si niekto "zaobstará" dieťa. Podľa môjho názoru, ak by narodenie dieťaťa nebolo v súlade s božím zámerom, tak by sa jednoducho nenarodilo. Je veľa ľudí, ktorí túžia po dieťati, majú možno vytvorené preň ideálne podmienky a dieťa neprichádza. Nuž neviem, či to záleží len na nás, či budeme mať dieťa...
Verím, že dieťa si pred narodením vyberá svoju matku, v určitom zmysle má karmicky predurčené určité skúšky, ktorými musí prejsť. Nič sa neudeje len tak.
V ideálnom prípade by sa malo dieťa narodiť z veľkej lásky dvoch ľudí, ktorí budú spolu až do smrti. Ale koľko je tých ideálnych prípadov aj v bežnom živote? Ak žena zistí, že nikdy takúto veľkú lásku nestretne, neverí dokonca, že vôbec existuje, ale hlboko v srdci vie, že potrebuje niekoho milovať... A tá jej túžba je taká veľká , že si povie: ja to zvládnem aj sama, nepotrebujem muža! ... , pretože potrebuje tú lásku, ktorú v sebe má, niekomu dať.
Matka si môže myslieť, že dieťaťu dá všetko, ale aj tak bude mať dieťa na určitom mieste v svojom srdci pocit prázdnoty, je to ťažké...

Pekne si to napisala... -FLOWER- Priznam sa, ze rodicovstvo je jedina "vec" z ktorej mam doslovne strach a "premeriavam" to zo vsetkych stran... Je to strasne velka zodpovednost... Vnimam ostatnych ludi a vsetky tie pripady a do toho svoje pocity z toho... Napriklad, ja som nazoru, ze aj jeden rodic vie dat vela, tolko lasky a vsetkeho mozneho, az by clovek neveril... Ale tiez nesudim nikoho, ci sa rozhodne tak, alebo onak, nemam na to pravo... Ale ked mam byt uprimna, tak v hlbke svojej duse si myslim (napisem to velmi zjednodusene), ze je spravne aby dieta drzalo z jednej strany maminu ruku a z druhej strany otcovu ruku a kracali spolu... Neviem, je to zlozite vsetko...

nie je to dobrý nápad,,mojim deťom chýba otec a mužský vzor do teraz,,,,,bez otca to fakt nie je ono,,,,,naozaj nie-NOOO-

ale ked ja som musela.. takmer som sa postala vcera.. nikdy som sa nesmiala tolko hodin vkuse.. ale tema sama osebe na smiech neni, len miestami tu boli vtipne momenty az moc -LOL-

Tak ako píše Bosch, platí to pre všetkých, nielen pre deti bez otca. To slovíčko "aj" je tam tiež prítomné :)

Kedysi som chodievala do kostola a pán farár (tuším to bol biskup, išlo o nejakú slávnosť vtedy) rozprával príbeh, vymyslený, ale myslím dosť výstižný.
Žena porodila dieťa a Boh sa jej spýtal, čo si praje pre jej dieťa do života, že jej to splní. Ona si priala, aby jej dieťa nikdy netrpelo.
A tak dieťa hneď zomrelo.

Keby sme tu boli len preto, aby sme zažívali iba šťastie a radosť, asi tu nie sme, utrpenie je prítomné u každého, vo väčšej či menšej miere, individuálne.

Za mě si myslím, že když je to možné, dítě by mělo mít rodiče oba. Každá polarita (pokud mluvíme o heterosexuálním páru) dodává něco velmi důležité pro psychický rozvoj dítěte. Jsou situace, kdy to jinak nejde, kdy zasáhne dejme tomu osud, ale dobrovolně "promyšleně" ochudit dítě o otce mě nutí trochu pochybovat o motivaci matky. Takže si myslím, že pravděpodobně i u budoucí matky vzniklo nějaké zranění vůči mužům (otci?). Snažím se přemýšlet co může ženu k tomuto rozhodnutí vést. A nepřicházím na nic moc konstruktivního. Každopádně si myslím, že sleduje svoje "cíle" ne to, co je dobré pro dítě (a to mám pochopení pro ledacos, ale tady si nemůžu pomoct). Sice žijeme ve společnosti kde se ukazují různé modely a zdánlivě máme obrovskou volnost a demokracii, ale jsou určité věci, které zůstávají neměnné. Podle mě toto k ničemu dobrému nepovede, ale třeba se mýlím a praxe bude jiná.

Veď toto a najpodstatnejšie je tam práve to slovíčko "vzor"...

Dlho som premýšľala o tejto téme, čítala komentáre...ty si mi dala inšpiráciu, aby som sa rozhýbala niečo napísať.

Z tvojho komentu cítim sklamanie....ale nieje opodstatnené...belial:) tak to malo skrátka byť.

Ku každému človeku totiž príde vzor sám...netreba mu ho servírovať popod nos, napr. v podobe otca.- čiže mužského vzoru. Je na ňom samotnom , ako ho príjme. To by sa potom ľahko mohlo stať, že keby tvoje deti otca mali a on bol napríklad alkoholik či gembler... tak dnes si smutná, že im nedal ten správny vzor.

Moji chalani otca majú a môžem ťa uistiť, že by bol pre nich nejakým super vzorom, tak to ti teda nemôžem potvrdiť. Skôr mám pocit, že im uškodil a zvládla by som to možno sama lepšie. Ale to sa tu už pohrávame so slovičkárením, čo by bolo keby....takže takto to asi malo byť.-FLOWER-

A teraz ...ako toto celé s tou dualitou a vzormi vidím ja:)

Myslím si, že neexistuje žiadny ženský a mužský vzor....sú to len vzorce správania sa, ktoré tlačíme deťom do hláv... nenápadne....nasilu...

Existuje len jeden vzor a to vzor " ČLOVEK "

Ani chlapca ani dievča predsa nik nenaučí byť iným pohlavím. Dokonca ani homosexuálne, či inak orientovaní ľudia, sa to nikde nenaučili...všetci sme takí, akí sme sa narodili....to ako ten náš stav bytia vnímame a to potom ovplyvňujú okolití ľudia....rodičia, rodina, kamaráti, učiteľia, susedia, spolupracovníci atď...atď...

Každý človek potrebuje k svojmu rastu nejaký vzor, či autoritu...a nemusí to v každom prípade byť jeho rodič.

Takže dieťa nemusí mať oboch rodičov k tomu, aby sa mohlo stať dobrým človekom...

Ani sa mi to nezdá nezodpovedné z pozície matky, ktorá chce zostať s dieťaťom sama...aj tak ho sama vychovávať nebude, pokým nebude dieťa slepé, hluché a nemé, tak ho aj tak bude vychovávať okolie...

A pridám ešte jeden príklad z praxe:)...zo života.

Moja švagriná sa rozviedla a zostala bývať sama s dosť malými deťmi 9 a 13...dievčatko a chlapec.

Otec si ich brával tak ako mal určené súdom, z času na čas im čo to kúpil, ale nič moc a deti si v teenegerskom veku začali všímať, ako viditeľne klame...im tvrdil , že nemá peniaze a on chodil v značkovom oblečení a na dovolenky. Dokonca sa druhý krát oženil. Vždy si našiel výhovorku, prečo nemôže to lebo hento....dokonca keď išiel jeho syn do Ameriky, tak na letenku mu neprispel, ale si to dal na splátky vrátiť....

Švagriná ich nikdy proti nemu neštvala...pekne si vždy počkala na to kedy tie charakterové črty odhalia deti samé.

Raz jej povedali toto:" Mami , nám je toho otca normálne ľúto"...ona sa ich v zápätí opýtala:" A mňa vám ľúto nieje?!?...sama musím všetko zvládať...živiť nás, vybavovať...
Už ani neviem ktorí z nich to povedal:" Nie, nieje....teba OBDIVUJEME":)

A o tomto to moji milí je-FLOWER-

My sa tu bavíme o vhodnom modele rodiny. A o tom, či má matka právo rozhodnúť sa mať dieťa sama, bez otca. S ohľadom na dieťa.

Holt, život není peříčko, a v praxi ako rodičia zlyhávame, otcovia aj matky. To už sú konkrétne príklady, mnohoraké uhly pohľadov.

Pridám teda aj ja jeden.:)
Kamarátka bola slobodná mamička. (Biologický otec bol známy, ale v podstate nebol, miloval inú ženu, mal inú rodinu.)
Keď bolo dievčatko v tom veku, že vedelo hovoriť, sedeli s mamou v cukrárni a padla otázka: Prečo my nemáme otecka? Plakali obe, každá do svojho koláča...

Dievčatko bolo milé, aj keď vychovávané bez určenia jasných hraníc (a z toho vyplývajúcimi následkami), ako to už často býva, keď rodičia cítia voči deťom pocit viny....

Nakoniec to dopadlo tak, že si našli otecka, ktorý si mamičku zobral a dievčatko adoptoval. Bol k nim dobrý, ale... Dievčatko narástlo a začalo riešiť svoju identitu. Vyhľadalo otca, zažilo kruté odmietnutie od otcovej manželky, otcovu bezmocnosť. Bude s tým žiť celý život, všetci s tým budú žiť.

Jasné, každý máme svoje trápenie. Môžeme argumentovať, že to je karma dieťaťa. Alebo... aj tak, že prišlo k narušeniu rodinného systému, k zauzleniu, ktoré sa bude prenášať do ďalších generácií.

nečítala som celú diskusiu, iba koniec. napadá ma niečo k tvojmu príspevku.
dievčatko netrpí narušením rodinného systému ( lebo systém rodiny nie je zárukou láskyplnej výchovy), ale tým, čo jeho matka, otec a manželka otca spolu s celou spoločnosťou jej prepašováva do hlavy. stačí, aby ju matka milovala, otec tiež, na to nepotrebuje model rodiny. môžu ju milovať osve. tieto osoby sú tie, ktoré nám vštepia do hlavy ako sa máme vidieť. ak bude mať dievča šťastie, zistí časom aj bez nich, aký obraz má mať o sebe v hlave. že môže v sebe objaviť lásku k sebe. neprišli sme si sem šunky válať....

Presne toto obdivujem aj ja... Matky, ktore sa vedia aj same postarat a to nemam na mysli len zivenie a vybavovanie, teda hmotne veci... Ale to, ze vzdy za kazdej situacie dieta vie, ze ma pri sebe rodica, ktory ho strasne moc miluje, bez ohladu na vsetko... Ked kazdy jeden krok dietata je sprevadzany matkinou podporou, laskou... Ked dieta ani na sekundu neciti neistotu, lebo kam sa otoci, je "tam aj matka a jej nekonecna laska", ako tien... A hlavne ked dieta vyciti matkinu lasku a obetavost... Nie kazde dieta ma naozaj moznost, zazit takuto lasku, mozno ani vtedy nie, ak by to dieta malo aj "20 rodicov"...

Asi je důležitá motivace ženy a individuální podmínky, za kterých se rozhoduje. Jestliže v ní sílí mateřský pud, touží přivést na svět dítě, starat se o něj, milovat ho - a muž, který by "měl " být otcem, o to nestojí, ona má, jaks psala, i nějaké zdravotní limity a už jí bliká za pět minut dvanáct - myslím, že to dítě má mít. -
Nikdo nevíme, co bude zítra, natož pak za rok, za dva. Znám ženu, která se vdávala v osmém měsíci za muže, kterého už těhotná poznala na inzerát. Jejich dcery, dnes osmnáctiletá dvojčata, jsou pěkné, chytré, hodné. Pak k nim přibyl ještě brácha. Málokterá mladá žena zůstane dlouho sama, a když najde vhodného partnera, který bude dobrým otcem jejího dítěte, dokážou to vysvětlit, bude-li to nutné. Když ne - udělají chybu. - Na druhé straně znám několik případů, kdy se manželé rozvedli, když bylo dítě ještě v peřince. No - situace je pak de facto tatáž.
- Někdy je motivace ženy sobecká - znám svobodnou matku, která si přinesla z porodnice dítě a řekla: konečně nebudu nikdy sama. Jednak je to blbost, druhak nezralost a tam bych čekala další problémy, jako je příliš těsná vazba, mamánkovství atd.(Ne z každé těsné vazby nebo z mamánka vyroste nešťastný člověk, jen toho má on či druzí, víc k řešení.).
Ale všechno je to o úrovni té ženy - o její schopnosti dát malému dítěti to, co potřebuje, tedy spoustu lásky, jistotu a hmotné zabezpečení. - A potom - o odpovědnosti k dítěti i sobě samé. A nikdo nedokáže předem říct, jestli to bude mít těžší s mužem či bez muže.

Súhlasím s tebou.

Copak je život tak černo-bílej? Tak jednoduchej? Má apriorní kritéria a když se jimi neřídíš, dopadneš zle? - Ta žena , o které se psalo, bude možná potřebovat pomoc, ale posílat ji k psychiatrovi?:D

Ale samozrejme, život nie je čierno-biely.

Lenže habibti píše: -
"Chcela by som sa opytat na vas nazor, ze co si o tom myslite, ked sa zena rozhodne mat dieta, ale chcela by zit iba s dietatom a nie aj spolu s otcom dietata...
Je to sebectvo, ked zena dobrovolne ukrati svoje dieta o to, aby mohlo byt aj spolu s otcom kazdy den?? Alebo nieco ine??
Nemam na mysli nefunkcny vztah, kvoli ktoremu sa dvojica rozchadza (a nasledkom toho dieta ostava iba s jednym rodicom), ale vopred premyslene rozhodnutie buducej matky...

a dodo41 reaguje:-
"babatko, dieta, si myslim potrebuje aj muza aj zenu, ci uz k vychove, starostlivosti atd..uz len kvoli rozvoju aj zenskeho aj muzskeho principu. A na druhej strane, takisto rodic, ci uz zena alebo muz, by mal zazit svoje dieta a minimalne zodpovednost s tym spojenu.

a ja v tomto prípade s dodom súhlasím.

Četla jsem celou diskuzi a habibti tam případ specifikuje.
A i kdyby problém nespecifikovala, kdo z nás by věděl, proč se ta žena tak rozhodla, kdo se na to cejtí posuzovat její jednání?-NOOO- Já tedy ne. Protože těch důvodů mohou být mraky a některé zatraceně relevantní. - Samozřejmě, že přeju každému dítěti oba rodiče, ale dobré laskavé milující.
A pokud jde o to, že by každý měl zažít své dítě, tak tedy tato účast "otce" na výchově dítěte nebývala samozřejmostí, skoro naopak - stejně jako přípravu jídla, mytí nádobí praní úklid i výchovu děti obstarávala žena. - Opět samozřejmě, je dobré, že dnes je to většinou jinak a otcové jen z dálky nepřihlížejí... :)

ja v tom problem nevidim... tiez mam s mojim uranom v 5.dome blizko k takemuto uvazovaniu, respektive k netradicnym sposobom vychovy deti...
co poznam znamych v okoli, ktori boli od malicka vychovany cisto len matkou, tak nevidim nijaky rozdiel medzi tym, ak by tam bol otec... poznam jak velmi sebavedomych ludi, ktory sa vedeli v zivote presadit a zalozit si rodinu...a poznam aj ludi, u ktorych chybajuci obraz otca, mal destruktivne ucinky na ich osobnost...
ale to vidim aj v rodinach, kde otec bol pritomny... je to individualne ako dieta s tymto nalozi... co mi vsak jedine na tomto nevonia, ze v takomto pripade by bolo asi dieta jedinacikom...a to si myslim, ze to je pre dieta dost citelny handicap, hlavne ked uz rodicia nebudu na svete... ale ako sa vravi, lepsie jedno dieta ako ziadne...

My sa tu bavíme o vhodnom modele rodiny? My sme kto...myslíš, že sa dokážeme zhodnúť na tom, aký model je najvhodnejší?....nie...nikdy.

...manželstvo je inštitúcia, ktoré je na počiatku alebo potrebné k tomu, aby sa založila rodina...rsp. nejaký jej model.
K manželstvu treba muža a ženu...znova ide len o nejaké modely žien a mužov a tou nekonečnou kombináciou rôznych modelov, vzniknú rôzne modely manželstiev....čiže rodín....naozaj si myslíš že my tu nájdeme ten "najvhodnejší" pre výchovu dieťaťa.:)

No... a k tým slobodným matkám len jedno...je to len a len ich vec a ich právo sa takto rozhodnúť...nikomu neprislúcha ich súdiť...je to len ich vec a naša zbytočná starosť...popravde , je mi to lautr jedno, či chce byť niekto s dieťaťom sám a či žiť v páre....mňa zaujíma len to, či to tak chcem ja:)