Jesen

taka Indulona ma svoju tradiciu aj ked taku socialisticku, pouzivala sa vari na vsetko od topanok, cez clenky az po tvar a natieranie kozenych vyrobkov:): to taka neutrogena by s vysokourovnovou rafinovanostou asi neprezila kremovanie kanad, alebo zacieretych ruk od kopania repy...no kedze vznikla v krajine skoro vecneho mrazu nepochybujem, ze na kozu bude prefektneperfektna... v urcitom zmysle to malo v jednoduchosti aj svoje caro, tak ako vidim napr. niektore vyrobky zo socializmu ako cokolada deva s dievcatkom v ciernej satke ci mlecnu kofilu s ujcekom v habite aladina a tvarou ako uhol a s hrncom v naruci z ktoreho sa pari horuca kava/...a posobi to prijemne, tak si myslim, kedze v niektorych krajinach blizkeho a dalekeho vychodu este zvykievali vitat cloveka svojou nezistnou pohostinnostou so salkou caju../, clovek dostane chut na kavu normalne z obrazka...a tie obrazky boli sice malo pocetnejsie ale vo vyraze silnejsie, mozno je to s tym vyssim odpoctom rokov, ktore sa posuvaju neuprosne do vyzretejsich rocnikovych kategorii alebo tzv. spomienkovy optimizmus...ale nejednalo sa len o obrazky, aj ich obsahy sa mi zdali zodpovedajucejsie kvalite zobrazovanej na vonkajsom prezentovanom obraze /teraz je obrazok casto prefikany az v tvare gyca a obsah v tvare nicotnosti a zbytocneho balastu.../ Aj mama hovorila, ze bol sice len jeden praci prasok a ten bol taky silny a ucinny, ze vypral vsetko, a to nebolo potrebne kupovat odskvrnovace, zmakcovace, pripravky na ciernu, ruzovu a perletovostriebriztopochramovanu vlnu, atd....Prespekulovanost casto mina pravy zmysel svojho ucinku, aj ked malickosti tvoria dokonalost.
A co sa toho Japonska tyka, vcera bol taky film aj pre teenegerov o cinskom dievcati zijucom v zahranici v zapadnom svete zivotnym stylom priblizujucim sa sposobom zivota a myslenim svojim krajanom no nesucim si v sebe tradiciu a bohatvo generacii svojej povodnej vlasti, a bolo to pekne ako to sice obrazne vclenila do svojho zivota, ale celkom poucne.
Ked som bola ani nie pred mesiacom na takom pobyte, kde sa cvicilo ci-kung, tai-ci a ine -ci /no a teraz je jasne, ze by som kludne mohla absolvovat aj astrologicku prednasku-LOL-/, zistila som, ze som mala dost predsudky, co tyka vychodnych filozofii spojenych s telesnymi cviceniami, ale to je asi tym strachom z nepoznaneho a odstiepenim vsetkeho co tento strach reprezentuje/ tak nejak to opisal Lavodyss niekde tu.., ale aj v casopise dieta je o strachu pisane v takom podobnom zmysle/. Cvicitelka bola fantasticka, neskor sa vyjadrila, ze kazdemu poskytuje priestor na zoznamenie sa so sebou samym aj s tymito technikami a ucinkami na organizmus/aspon ja som to tak pochopila../. Na zaciatku nemoze pristupovat ku kazdemu rovnako, lebo by mohla potencionalnych zaujemcov odradit..takze rozpravat o energiach a roznych prudeniach prenechava na ludi ako na sprostredkovanie ich priamych zazitkov z opakujucich sa cviceni...a v tom sa mi zdala ta mudrost postoja, nikto nie je hlupejsi, ci sikovnejsi, len v urcitom stadiu, ktore je presne site na neho a jeho situaciu a jeho schopnosti... a prave tieto mu umoznuju sa rozvijat osobitym svojskym a aj tym najspravnejsim sposobom...
no zase som sa rozkecala, idem, treba daco aj urobit:)

dievcatko malo cervenu satku, nie ciernu, vsak..

No ja na východné náuky až tak nie som, skôr ma oslovuje naša tradícia, zato tie ich cvičenia tie mi idú, hlavne jóga. Kým sa niekto nadýchne 3x, ja iba raz.
A lotosový kvet, ten sed s prekríženými nohami, to je pre mňa úplne prirodzené.
Sranda. :)
A keď si spomenula tú reklamu, tak ešte väčšia sranda je, že v našom meste zmäkčovače na vodu len tak frčia, gazdinky ich kupujú, nevadí, že úplne zbytočne. Máme totiš celkom mäkkú vodu. -ROLL-

no ani ja nie som na tie ich nauky v tom zmysle ako som si myslela....ale mudrost ich nauky je v tom, ze ta s nou zoznami tvoje vlastne telo a mysel, nie je to nic odtiepene od teba samej a o tom je aj joga, najprv dychanie, potom cvicenie, atd. ziadni bozikovia a ine bozstva, iba clovek a jeho vlastne nastroje, mysel, telo a dusa...bez zbytocneho balastu, clovek sa zoznamuje iba so sebou samym, a vedie to k uplnosti jeho sameho, nic viac a nic menej, tak to vnimam

indulona mi ani zdaleka nepomoze.. este je to horsie :).. akurat po tom co ju nanesiem a hned sa to vstreba tak pokozka bude este tvrdsia a drsnejsia ;-).. niet mi rady ani pomoci. ani doktor to nezriesil a nie jediny -CONFUSED-

skusal si zabaly z bravcovej maste? napadlo ma, ze kedze koza zo svin sa niekedy pouziva na transplantaciu ci skor implantaciu do ludskej koze kvoli dost podobnej strukture ale aj geneticky/zeby;)sme boli pribuzni/ t.j. nedochadza casto k odmietnutiu implantatu domovskym organizmom, tak z toho som usudila, ze niektore citlive kozne kondicie moze proste neznasat kremy... myslim, ze by si mohol vyskusat jedinecne mastidlo starych mam....

alebo potom uz iba mast z medveda:)

ja mam rada ked je pekna jesen,tento rok sa mi zda ze celkom ujde.neznasam len tie uprsane zamracene dni a este tie dni ked uz pomaly o tretej je tma.to je depka.to sa uz tesim na zimu.len nech poriadne mrzne a snezi.aj bacily vykapu,aj to ma hned ine grady:)

Jeseň je krásna pani s červenými vlasmi popretkávanými lúčmi slnka,
rumencom na tvári, žiarou v očiach a úsmevom na perách, čo s láskou
hladí našu tvár.
Hrejivými slovami a útlymi rukami s vôňou pečeného koláča a čerstvo nazbieraných jabĺk
pripomína vôňu našich mám.
V šatách z hodvábu jesenného lístia
tíško nám spieva
prinášajúc poklady zo záhrad, polí a lúk
a zanecháva posledný slnečný bozk na rozlúčku.
Pekný deň Ti želám.:)

mhm,pekne,take rozpravkove.skus aj jar,leto a zimu pls:)

:)...teraz ma nic nepada, mozno o par dni, ked uz jesen skutocne odide, neviem sa zbavit jej pocarovania zatial, ale rada prenecham priestor aj ostatnym:)

...v mediach uz zacali Vianoce.....afekt ako bomba-WALL-

Možno by Ti pomohla harmančeková masť/krém. Môže to byť aj nedostatkom vitamínu D.

Milujem jeseň, jedno z najkrajších období pre mňa. ....

tuto jesen sa pani Jesen schystala svojej tohtorocnej ulohy necakane, lebo jej udelom pozlatit cely svet ju zaskocila skoro az nepripravenu. Uplne totizto takmer zabudla, ze tohtorocne sviatky Vitania Jesene na Zahradnych slavnostiach Styroch rocnych obdobi bolo posunute o nieco dopredu. Nikto nevie preco a ani co bolo povodcom takejto necakenej zmeny. V behu a okrajom ocka odstavila rozvoniavajuci dovarajuci sa nedelny obed z rucne malovej murovenej piecky, na ktorej sa v kozusinovej prikryvke vyvalovali slastne priaduc a vytahujuc svoje macacie pazury jej dvaja oblubenci, kocuri, Jaso a Maso, momentalne v teplucku dobre zaopatreni. Zlozila si svoje jednoduche biele pracovne kaftanove saty opasane vysivanou zasterkou a rozplietla si svoj nadherny dlhy vrkoc vlasov. Vlnite velke zlatiste kucery jej ako vodopad zahalili cely chrbat. Z velkej vyrezavanej truhlice pod okienkom s farebnou vitrazou, na ktorej bolo znazornene Slnce a Hviezdy ako aj zamatovomodra obloha, vybrala svoje sviatocne saty jasnej cervenej farby zo vzacneho brokatu posiate zlatistou podtlacou, vzormi kvetin a pestrofarebnymi vyjavmi s cudesnymi vtacimi vzormi a motivmi z dalekych krajin. Nepoddajnu ziarivu hrivu si zviazala satkou z cervenej cipky, ktoru zauzlila vzadu za sluchami nechajuc niekolko nezbednych prstencov zlatych kucier volne padajuce na ramena. So svojskou baznou vklzla do nadhernych siat so suknami nariasenymi nespocetnym mnozstvom miniaturnych cipiek, s vystrihom obopinajucim jej utle ramena, vonajucich ako luka a jemnych na dotyk az mala pocit, ze sa jej pod dlanou rozplyvali. Nakoniec sa zahalila do velikanskeho hodvabneho snehobieleho zavoja, ktory si prelozila na polovice a odhalila svoju tvar. Zavoj vysivany farbami a zdobeny tisicimi ockami drobnych zafirov, smaragdov, tyrkysov, si upevnila zlatou stuzkou cez stred cela. Nakoniec vytiahla zlatu korunu vykladanu rubinmi a sviatocne ju uvelebila na vrchu svojej hlavky.
Jej pribytok bol kromny, no vonal utulnostou a vkusom svojej majitelky. Kazda stena mala inu farbu, severna bola zlata, vychodna cervena, juzna zlta ako slnecne luce a zapadna mala farbu rozhoruceneho piesku s odlackami jesennych listkov v nom. Zvlastne tvarovany strop mal svoju specilanu funkciu, bol totizto v tvare klenby, kde sa sturi lomene obluky pozdlz ktorych viedli zlatist pasy farieb stretavali v jednom bode, v bode z ktoreho vyrastal carokrasny luster z farebnych sklicok roznych tvarov, co dokazal lomit prichadzajuce svetlo v neskutocnych vytvoroch. Pani Jesen mala totiz velikanske okna orientovane na vsetky svetove strany, tie najvacsie boli juzne a zapadne. Teplo domove jej pomahali udrziavat aj tkane koberceky teplych farieb, ktore skladala do vyrezavanych truhklic alebo komod za ucelom zlepsenia akustiky, ak mala na plane venovat sa hudbe, svojej oblubenej harfe alebo citare ci spevu, ktorym sa z celeho srdca rada venovala, ak nebola prave pohruzena do prac v zahrade a na poliach. Pri vchodovych dverach zo zapadnej strany sa uvelebil pohojdavajuc sa na drevenom bydle vtak fenix, ktory dokazal vyludit neuveritelne malebne zvuky v stavoch inspiracie a uvolnenia.
V malej zahrade, cez ktoru pretekal potocik, sa rozhostila vona kvitnucich kvetin, predovsetkym ruze roznych farieb uputavali pozornost svojou krasou jedinecnosti ako aj polne kvety, cervene maky, nevadze, cakanky so sytou farbou nebies, modre zvonceky a velke slnecnice otacajuce svoje hlavicky za svetlenymi lucmi. Na zapadnej strane zahrady sa nad ovocnymi stramami rozprestierala duha po cely celucicky rok. Na strane junej bola zvonkohra pozostavjuca z mnozstva kovovych zvoncekov najrozmanitejsich tvarov a materialov. V zvlastnych stavoch a vnuknutiach, nad ktorymi sa Jesen nijak obzvlast nezamyslala, prichadzala ku zvonkohre a vyludila taku cedesnokrasny zvuk so zazracnou mocou, kedy sa v dedine a naokolo udiali cudesne veci. Niekto napriklad zrazu objavil v sebe schopnost, podivuhodnu to moc, prehovorit k zvieratam a inym lesnym bytostiam. Jesen sa hlboko nad zazrakmi nezamyslala, verila, ze su, lebo zila vo svete zazrakov. Na vychodnej strane ako aj severnej sa rozprestierali zrejuce lany obilia. Pohruzena do priprav sa tesila na specialne osobite caro kazdorocnych slavnosti. Milovala tu atmosferu, radost, svetlo, ktore z nich salalo. Tesila sa na zahradneho sasa a jeho mudrosti, ktory jej poslednym rokom posepkal, ze je prianim jedinym by bolo, ak by mu priniesla cerstvych jablcok za dlan zo svojej zahrady. A to by mu bolo potom rozmyslat nad mudrostami, aby ich mohol potom zbasnit a podat obycajnemu ludu. V duchu sa tesila na dobromyselne usmiate tvare panien cukrarok, cipkarok, pekarok, oslahanych kovacov a zvonarov, ci kuzelnikov, co dokazali vykuzlit zazracne zrkadielka, slamene ozdoby, drevene nabytky ci nadoby. Milovala ten cinkot, culu vravu mnozstva ludi, ktora sa rozbehne na slavnosti kazdym rokom.Vone jedal od vymyslu sveta, halusiek, kolacov, placiek, ostiepkov, korbacikov, malovanych srdiecok. No najviac sa tesila na stretnutie so svojimi sestrami, Letom, Jarou a Zimou. Postebotat si o zivote, vymenit krasne slova, caroslova. tesila sa aj na deturence, ktorym do bieleho platenneho batozka pribalila drevenych hraciek, cerstvo navareneho lekvaru z lesnych plodov ci medu, ktory jej v laske a dobropriani doniesla vila medonosna. Takisto pribalila dary zo svojej malej zahrady a vinohradu.
Do dreveho voza nalozila sena z horskych luk, tak ju poziadali, ze nech prinesie, aby mali kde divaci a obycajni ludkovia spocinut, ked budu sledovat divadelne predstavenie zahradnej slavnosti.Na vrch voza poukladala jablcka s cervenymi lickami, batoztek s nespocetnymi tajomstvami pre ucastnikov slavnosti. Kuskom sladkeho sena s vonou ihlicia precistila srst svojmu hnedocervenemu konikovi Bystrikovi, zaplietla mu male vrkociky zdobene sklickami v roznych farbach vo vycesanej hrive a do kozenej vybijanej tasky pripovnenej o jeho bok pribalila velky uzatvoreny dzban s cirou vodou na cestu pre seba a pre zvierata. Bystrika zapriahla do voza, zamkla zlatym klucom velku zlatu zamku na drevenej ohrade obopinajucej zahradu, obula si kozene vysivane papuce, zvolala ostatnu cast vypravy, pozostavajucu z bieleho psika nezbednika Zahraja, ovecky Betky, s kozuskom zdobenym drevenymi goralkami a farebnymi snurkami, rysavym kocurom Masom ciernym Jasom, s obojkami z koze a zvoncekmi, aby sa nestratili. Jesen vzala do ruk konikove opraty a Takto pripraveni, vybrali sa v ustrety Zahradnej Slavnosti.
Jej dlhocizny nadherny zavoj hladil vsetko kadial kracala zanechavajuc za sebou zlatisty odlesk svetelnej ziary ako spomienku vtlacenu do srdca zeme.:)

KRÁSA to je tvoja tvorba? Keď som to čítala mala som pocit, že som pri nej a pozorujem ju, prípadne som ňou ja. Všetko také skutočné, na dotyk, blízko nej, mala som chuť pohladkať Bystríka a zobrať do náruče Jasa a Masa. Krásne ... -FLOWER-

Vandička a Lienočka, obe máte retrográdny Merkúr. Aspekt spisovateľov ako sa uvádza v Astrolexikóne.
Preto je vašou vášňou písať krásne obrázky. :)

A keďže ja mám dominantný Merkúr v Rybách, tiež ma písať baví, našla som k téme jeseň jednu básničku jesennú.

Jeseň

Tisíce drobných zvončekov a mihotavých iskier,
pod klenbou neba priezračná a jasnočistá myseľ.
Obloha belasá a oči belasé,
vlákienko pavúčie v slnečnom čase
vznáša sa závoj nevesty - Panny.
Na slávnosť svadobnú prejemne utkaný.
V divej ruži žiaria kvapky krvi plodov,
víno premenené v sudoch s čistou vodou.
Tak chladno, tak čisto dýcha tento čas.
Na chlieb premenený v obeti zlatý klas.

Dych sa už kráti a zem usína,
tak pohasína svadby hostina.
Nevesta na zem rozprestrie si šaty,
noc tmavú viac nepretne pás zlatý.
V posvätnom tichu, v starých stromoch
ukryté duše hlboko.
Len malé svetlo horí vnútri
a jasné hviezdy vysoko.

Veľmi pekné aj veľmi citlivé, žeby osobná skúsenosť;)?

Inak retrográdny merkúr má aj môj syn a možno práve to má niečo spoločné s jeho fantáziou. Posledne sme s kamarátkou skonštatovali , že je to slovenský Hans Christian Andersen.
To je neskutočné, aké príbehy povymýšľa:), kamarátka mu normálne uverila (ak tomu viacero ľudí verí, tak si o nás môžu myslieť všeličo -LOL-). Ale možno len uňho dlhšie pretrvávajú konfabulácie.

A väčšina ľudí si myslí, že astrológia nefunguje a že je to blud.
No prax ukazuje, že veru funguje.
Vraj jestvuje aj nejaký výskum v oblasti astrológie, niečo s Marsom a športovcami.
Bohužiaľ neviem konkrétne čo, len že sa niečo potvrdilo, nejaká významná súvislosť.
Možno niekto bude vedieť viac? :)

ja mam mars v kozorozcovi no v kvadrature na saturn, no podla mna je to skor nemoznost niekedy odhadnut spravny dynamicky stred a mieru prebiehajucich udalosti a svojich sil, co sa moze koncit urazom...zase je to nabadanie, aby clovek zvysil svoju ostrazitost a volove ovladanie, aby prestal by permanentnym dietatom...saturnovksy princip kozorozca s pomalymi krocikmi vytrvale obhliadajuc sa okolo no nezabudajuc na cestu poznas...a aj napriek tomu, ze sport mam velmi rada, nemyslim si, ze je to forma vybijania si agresivity...agresivita prichadza, ak clovek robi nieco nespravne, ze sa jeho energia nahromadi a potom si s nou nevie dat rady, kym ja si myslim, ze vseobecne energiu mozno vyuzit krajsie a lepsie v tvorivosti, takze nie som zastancom filozofii o agresivite sportu, ani by som si nevedela predstavit, ze by som nieco praktizovala nasilu a hodiny v posilnovni, bez toho, ze by mi to neprinasalo radost, taki profesionalni sportovci, to je ina rec..
krasna basnicka, najma ta premena v chlieb premeny v obeti v zlaty klas..
a male svetlo v nas a hviezdy nad nami:)