Voľný pokec -
Plakal /a/ som
citát je to pekný, hovorí o neopdstatnosti či relativite našich materialnych potrieb, obracia našu pozornosť k tomu, čo je podstatné pre život cez to, že ukazuje, čo až tak podstatné nie je
mňa na tom citáte ruší to porovnávanie sa s niečím "horším", uspokojenie sa s tým, že nemám topánky preto, že niekto iný si vystačí bez nich, alebo, ako je to v tomto citáte, má horší "osud" ako ja
alebo teda možno lepší, keď je ušetrený starostí o topánky? to je teda dosť relatívne :D
A mám k tomu veľa skúseností zo života vlastného a iných, ako sa človek pozastaví, ak vidí napríklad niekoho bez nohy a prehodnocuje svoj život, hodnoty etc..
Celý život sme v interakcii s niečim, niekym. Konfrontujeme sa, aj vzájomne.
Netvrdím, že jej život nemá cenu.
Ale keby sa nenarodila, nikomu by nechýbala, a nemusela by prežívať ťažký údel.
Rovnako ako je aj teraz x nenarodených ľudí, ktorí nikoho netrápia, pretože skrátka sa o nich nič nevie, lebo neexistujú.
mne príde hlúpe plakať nad tým, že nemám topánky (nie že by sa mi to nestávalo, len nie s topánkami, ale iste i mňa prepadáva sebaľútosť), ale spamätávať sa z vlastnej sebaľútosti na základe toho, že niekto nemá nohy je prosto sprosté. úľava vyplývajúca z toho, že niekto je na tom horšie? toto je v tom citáte, presunutie ľútosti mimo seba, na niekoho beznohého, na niekoho, kto je na tom "horšie" ako ja
nepoieram tým inšpiratívny dotyk, ktorý stretnutie "zdravého" s "postihnutým" môže a isto často prináša :)
- Jen chci dodat, že jsem si představila ženu bez topánok, kdesi na polní kamenité cestě (ne teherán), nohy už do krve, a musí někam dojít, nutně, krev nekrev. A myslím, že ta žena má právo na sebelítost, každý má na ni právo. Všimla jsem si, že velmi tvrdí lidé, kteří málokdy někoho litují, bývají většinou tvrdí i vůči sobě. Nedovolují si cítit lítost nad svým zraněním, kdo ví, jestli si dovolují mít se rád.
A myslíš, že ten kto nesplodi žiadne deti, nebude už stiahnutý do života sem na zem, a že to aby nemal žiadnych potomkov k tomu stačí?
Uveď ma do problematiky, lebo tieto veci neviem.
Nie je nemať žiadnych potomkov ako nemať žiadnych potomkov.
Záleží, prečo človek nemal žiadnych potomkov.
Ale ak si predstavíme modelovú situáciu, že by k tomu nemať žiadnych potomkov dospeli všetci ľudia, tak by sa ďalší ľudia nemali komu narodiť.
Avšak keďže nikto nemá na výber, ani rodičia nemajú na výber a ľudia sa stále rodia.
Z istého pohľadu by sa dalo povedať, že napätia vo vedomí "prinútia" rodičov splodiť dieťa. A to napätie je vlastne budúce dieťa.
Dieťa prinúti rodičov splodiť ho.
toto je vlastne predmetom nezhôd v tomto vlákne, sa mi vidí, ten jemný rozdiel medzi súcitom a ľútosťou, ten citát akoby obsahoval obe možnosti