Lekári! Excelentný príklad sebectva!

Zvýšenie platov, ktoré si slovenskí lekári vynútili od vlády svojou nátlakovou akciou nebude ničím kryté. Bude to na úkor starostlivosti o pacientov a na úkor vybavenia nemocníc. Toto víťazstvo lekárov je v skutočnosti ich neuveriteľnou morálnou prehrou. Svojimi PN-kami, ktorými sa chceli vyhnúť príchodu do práce i celkovým svojim jednaním v posledných dňoch zostúpili hlboko pod úroveň ľudskej dôstojnosti. Dokázali, že im nikdy nešlo o dobro pacienta, či o kvalitu v zdravotníctve, ale len a len predovšetkým o seba samých. Je to vskutku biela mafia, ktorá sa chce mať bezočivo dobre na úkor celého národa. Veľká česť všetkým výnimkám!

Mnohí ľudia na Slovensku sú pobúrení nátlakovou akciou lekárov, ktorí si od vlády vynútili vyššie mzdy a navrhovaných 300 Eur sa im stále zdalo málo. Je to svedectvo vrcholného sebectva, arogancie a absolútnej odtrhnutosti od reálneho života.

Prečo? Pretože suma 300 Eur, o ktorú má byť lekárom zvýšený ich súčasný plat je sumou, z ktorej musí mesačne vyžiť výrazné percento slovenského národa. Týka sa to mnohých pracujúcich, ktorých mesačná mzda sa pohybuje približne týchto hraniciach, pričom u dôchodkov je to ešte oveľa horšie, nakoľko mnohé z nich sa nachádzajú dosť výrazne pod 300 Eurami.

Ak teda niekto v takejto situácii odmieta zvýšenie svojho platu o 300 Eur ako nepostačujúce a terorizuje tým pacientov a celú spoločnosť, ide tu vskutku o bezohľadné zahľadenie sa iba do seba, absolútne ignorujúce okolitú realitu. Len my a nič ostatné nás nezaujíma!

Vari lekári naozaj nevidia a nevnímajú reály život okolo seba a nemajú už ani štipku svedomia? Vari nevidia s akými finančnými problémami musia každodenne zápasiť ľudia okolo nich? Takáto necitlivosť je ešte zvlášť zarážajúcou práve u lekárov, ktorí by už z povahy vlastnej práce mali byť ešte omnoho citlivejšími k problémom a utrpeniu iných.

Žiaľ nie je tomu tak! I v lekárskej profesii, ktorá nie je obyčajnou profesiou, ale poslaním pomáhať ľuďom a byť im blízko v bolestiach a strastiach, aj v tomto nádhernom poslaní sa žiaľ udomácnil chladný a vypočítavý cynizmus s prednostným dôrazom len a len na peniaze. Pacient nie je pre dnešných lekárov nič iného, ako súčiastka na páse kdesi vo fabrike, ktorej cena je iba v bodoch z poisťovne. Takéto arogantné správanie lekárov, ktorí boli arogantnými už za socializmu a sú takými aj dnes už dostalo aj výstižné ľudové označenie: biela mafia!

To, ako sa v súčasnosti zachovali slovenskí lekári, naozaj veľká česť všetkým výnimkám, je však zrkadlom, a obrazom celej našej spoločnosti, pre ktorú sú tým najdôležitejším a najrozhodujúcejším už iba peniaze. Peniaze, ako to vrcholné a jediné, k čomu má smerovať všetko ľudské úsilie.

A tak to aj naozaj reálne všade je! Ľudia úplne prepadli honbe za peniazmi a z prostriedku pre život, ktorým peniaze pôvodne mali byť sa stal jeho účel. Úspešný a plnohodnotný život môže totiž podľa názoru tejto spoločnosti prežiť iba ten, kto má peniaze. Dostatok peňazí! A je jedno akých a z čoho. Dostatok peňazí, za ktoré si potom môže mnohé dovoliť a mnoho si užiť.

Peniaze sa teda stali určujúcou hodnotou, ktorú preferuje súčasná spoločnosť. Je to však hodnota veľmi nízka a nízke, nedôstojné a úbohé je i chovanie a jednanie všetkých tých, ktorí tejto „hodnote“ prepadli. Jej nízkosť môžeme v súčasnosti všetci veľmi jasne vidieť na konaní lekárov a na základe trvalej neudržateľnosti tejto „hodnoty“ pomaly krachuje celá Európa i USA.

Evidentne zlé hodnoty musia byť preto nahradené hodnotami skutočnými a pravými. Aké to sú?

Jednou z nich je všeobecná snaha o prospech celku. Ak totiž prosperuje celok, prosperujú všetky jeho časti. V nijakom prípade nie je teda možné nadhodnocovať a umelo vyzdvihovať určitú časť celku a pri tom nerešpektovať časti ostatné a tým v podstate i celok samotný.

To znamená, že nijaká profesia nesmie byť umelo nadhodnocovaná nad ostatné bez prihliadania na celok, čiže na celkovú životnú úroveň. Tomu sa hovorí solidarita. Spoločnosť musí byť vzájomne solidárna ak v nej má panovať súlad a harmónia.

Nesolidárnosť je egoizmus! Je to sebecké vyzdvihovanie časti na úkor celku, čo musí do spoločnosti vždy vnášať disharmóniu a napätie.

Nemá to byť samozrejme úplná rovnosť, ako je to v komunizme. Existujú totiž povolania a profesie, ktoré sú náročnejšie a vyžadujú aj dlhodobejšie štúdium či inú prípravu, alebo ide o povolania spojené s veľkou zodpovednosťou.

Výška mzdy v týchto náročnejších povolaniach sa však musí odvíjať od výšky priemernej životnej úrovne spoločností. Nikdy nesmie vysoko presahovať nad túto hranicu. Vždy totiž treba mať na pamäti jednotu solidaritu s celkom.

No a práve tento prospech celku sa ľudia musia naučiť stavať vyššie, ako prospech osobný. Prospech celku je teda práve tou hodnotu, ku ktorej by malo smerovať všetko snaženie v spoločnosti. K tomu by mala smerovať výchova i vzdelávanie. To by malo byť deťom vštepované už od malička, pretože individualizmus, egoizmus a honba za peniazmi sú hodnotami, ktoré z dlhodobého hľadiska nemôžu priniesť nič dobrého.

Prospech, solidarita a jednota spoločnosti! Treba preto upustiť od všetkých prehnaných osobných nárokov, ktoré vybočujú z rámca priemernej životnej úrovne väčšiny. Veď aj na vojne predsa vždy platilo, že čata dobehla do cieľa iba vtedy, keď ním prešiel aj posledný vojak. Aj ten najslabší. To je solidarita, ktorú musí prejaviť každá spoločnosť. A presne táto istá zásada má platiť aj pri výške mzdy a to nie len lekárov, ale aj sudcov, právnikov a v neposlednom rade i politikov.

Prospech všeobecný, v myslení a jednaní nadradený nad prospech osobný je teda tou hodnotou, o ktorú treba usilovať, i keď v dnešnej sebeckej dobe, plnej individualistického egoizmu sa to zdá byť niečím úplne nereálnym. Inej cesty však niet, pretože individualistické sebectvo je istou cestou ku kolapsu celého súčasného systému presne tak, ako sa to začína diať v už spomínanej Európe i v USA.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Toto je absolútne jednostranný názor, bez akejkoľvek snahy o pochopenie druhej strany.
Ak ste si nevšimli, tak požiadaviek bolo viac, jednou z nich aj zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Prečo tu nikto nepíše o skutočne veľkých peniazoch, ktoré dostávajú ľudia neodovzdávajúci skutočnú protihodnotu, prečo nikoho netrápi, že napríklad tréner futbalistov Veiss zarába mesačne 35000 EUR? A to je len jeden z mnohých.
Tiež nesúhlasím s tým, že v čase krachujúcej Európskej únie sa takto "tlačí na pílu", ale jedno je fakt. Peniaze v tejto krajine sú, ale na úplne nesprávnych miestach. Ja si vážim ľudí, ktorí v takých podmienkach v akých je naše zdravotníctvo dokážu plnohodnotne pracovať. A práca lekárov by mala mať v tejto spoločnosti úplne inú hodnotu ako má. A j finančnú.
Skúste teraz napísať nejaký článok o celebritách, majiteľoch Penty, alebo o poslancoch, prípadne o hokejistoch, možností je veľa.

Tento text písal najskôr človek, ktorý do situácie nevidí.
Tí, ktorí sa posatvili voči Pente sú biela mafia?
Keby lekári boli podpísali 300 eur, tak by ich boli dostali, ale transformácia by pokračovala, pretože v spomínanej dohode bola len zmienka o pozastavení transformácie a o jej predložení vláde, nébolo to nikde definitívne zakotvené. Keby po takomto čine o pár mesiacov začala Penta zatvárať nemocnice pre ich neziskovosť (lebo v polovici mesaica už poisťovne pacientom lieky nepreplácajú a nemocnice ich liečia na dlh, hoci poisťovne vykazujú zisky), na koho by ľudia nadávali? A kam by sa chodili liečiť? Lekári sa sanžili dostať do médií, ale zverejnilo sa len to, čo sa hodilo vláde. Vládni poslanci si takto môžu odklepnúť koľko chcú, spolu s dobre platenými a podplatiteľnými médiámi môžu manipulovať ľuďmi ako chcú.
Problémom je, že väčšina ľudí sa nepozará na vec zo širšieho uhla pohľadu, nesnažia sa do veci vidieť, iba posudzujú na základe vlastných majetkových a vzdelanostných pomerov. Takto v nich závisť splanie skôr, ako sa dostanú k všeobecnému rozhľadu a hodnoteniu.
Nemám nič proti ráznej kritike, ale tento článok zovšeobecňuje a hádže do jedného vreca, keď tvrdí, že lekárom nikdy nešlo o dobro pacienta. Takéto absolutizovanie (nikdy!) je smiešne a poukazuje na nahnevaného človeka, ktorý je pobúrený a nevie sa s tým vyrovnať.
Keby sa na Slovensku poniektorí jedinci menej venovali prázdnym rečiam skorumpovaných médií a keby mali odvahu postaviť sa za spravodlivé ocenenie ľudia z viacerých odvetví sociálnych služieb, peniaze by sa našli. Ale kým si budeme závidieť aj nos medzi očami, budeme si ničiť iba vlastné zdravie kvôli nedostatočným a nekomplexným informáciám.

tazko sa vyjadrovat k tejto teme, v poslednej dobe sa tu vyskytuju dost tazke temy. Suhlasim vsak s informaciou, ze clovek by mal vystupovat najprv ak bude mat vseobecny rozhlad a vedomost o veci, veci politicke su vsak tak zavadzane, ze najst pravdu stredu je skutocne dost tazke. Clovek si napriklad mysli, ze ked zvitazi jedna vladna strana, tak sa vsetko zmeni, a pritom v niektorych najvyznamnejsich instituciach mozu stale pretrvavat ti isti ludia s veliknskou mocou. Co sa tyka nemocnic, tie tiez mozu prispievat k nekonecnemu zadlzovaniu. Co som sa nedavno docitala a tykalo sa to hospitalizacie na americkom kontinente, tak liecenie v nemocniciach sa poklada za najdrahsie a je tendencia znizit pocet dni ktore pacient pobudne v nemocnici na minimum nielen z ekonomickych ale hlavne zdravotnych dovodov. Cim dlhsie totiz sa pobudne v nemocnici tym je vacsia pravdepodobnost, ze pacient moze dostat nozokomialnu infekciu, co moze znacne zhorsit celkovu prognozu pacienta. Ked sa zamyslam na tradicnom teraz uz udomacnenom chodeni k lekarovi a hospitalizaciach pacientov, tak to velke mnozstvo ludi berie ako samozrejmost. Akoby dostat chemoterapeuticku kuru len tak preventivne bolo dobre. Podobne je to aj s naduzivanim roznych liekov, akasi zavislost na zdravotnej starostlivosti, ktora by mala byt vyhladavana v emergentnych situaciach, stava sa vsak akoby prirodzenou sucastou vseobecneho zivota

Ako človek, ktorý je zatiaľ bez zásadných zdravotných problémov, sa úplne stotožňujem s tým, čo si napísala. Lenže stretla som sa aj s prípadmi, v ktorých by skrátenie hospitalizácie narobilo viac škody, ako osohu.
V našej krajine nie sme vybavení tak, aby sa ľudia mohli doliečiť sami. Dôchodky obyčajných ľudí sú také, že keď si zaplatia nájom, ostáva im akurát na stravu, dopravu a možno na nové papuče alebo pyžamo...Lieky sú drahé a sociálne zariadenia ťažko dostupné, a to tak svojim počtom, ako aj ekonomicky. Domáce opatrovateľstvo je u nás len pre "elitu", ostatok opatruje rodina, a to obyčajne na vlastné náklady. Poisťovňa zahlási: "Toto nepreplácame, to si treba kúpiť a ľudia so sklonenou hlavou kupujú." To, čo by sa malo riešiť (obrovské zisky poisťovní, ktoré by mali peniaze len presúvať), to sa nerieši. Ľudia tvrdo pracujú, platia si celý život sociálku a zdravotnú poisťovňu a nemajú ani dôchodok, ani zdravotnú starostlivosť a v nemocnici ani slušnú posteľ, na ktorej musia mnohí pre svoj zlý zdravotný stav ležať. Škoda len, ža na zodpovednosť sú braní vždy len lekári a sestry, ap. ľudia, ktorých vidieť a ktorí to musia vždy nejako vysvetliť. Potom to vyzerá tak, že nechcú predpisovať lieky, že nechcú poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Prirodzdene, nie je lekár, ako lekár, ale tak to je asi v každom odvetví. Nikde nie sú všetci 100percentní.
Aj s tými transformáciami, ktoré už prebehli v menších nemocniciach, to nie je iba o lepšom vybavení nemocníc. Malé nemocnice vždy lepšie prosperujú, pretože nerobia veľké zákroky, ktoré veľa stoja.. V sprivatizovaných nemocniciach je síce spomínaná skrtená doba hospitalizácie, ale bez ohľadu na individuálny stav, s dôrazom len na primárnu diagnózu. Privatizovanie nemocníc vlastne súvisí s bahapustým hrabaním do vlastných vreciek. Štát sa chcel zbaviť zodpovednosti za zdravotníctvo, zhrabnúť zaň to, čo sa dá a nechať ľudí na pospas ziskovej spoločnosti - Penty. Ale dôchodky, platy a ceny by zostali nezmenené.. Aspoň sa lekárom podarilo niečo zastaviť, lebo vládny rezort zdrvotníctva chcel transformáciu dokončiť za každú cenu, týpci v poslaneckých kresielkach mali za to dobre zaplatené. A že sa v médiách všetko furt točilo len okolo lekárskych platov, tak k tomu by sa mohli vyjadriť iní, ale tí sa nevyjadria, lebo majú tiež dobre zaplatené. Lepšie ako lekári. No a napokon, lekári, čo ťahajú 36 hodinové služby, čo sa musia neustále vzdelávať, často na úkor vlastných rodín, nemajú právo si pýtať viac? Prečo ľudia závidia práve im, prečo nie posalncom, moderátorom poisťovákom a iným? Koľkým títo zachránili život?

Osobne som zažila, čo znamenalo skrátenie hospitalizácie, ktoré narobilo viac škody ako úžitku.
Kaď sa mi narodil mladší syn, bola som na izbe s mamičkou dievčatka, narodeného v ten istý deň. Môj syn nemal nijaké problémy, zato dievčatko malo novorodeneckú žltačku. Lenže ja som bola poistená u zdravotnej poisťovne, ktorá preplácala po pôrode 5 dňovú starostlivosť v nemocnici a tá druhá mamička mala od poisťovne preplatené len 4 dni. A tak sa stalo, že mladú mamičku na štvrtý deň poslali domov aj s nepreliečeným dieťatkom, s tým, že ho má doma nechávať rozbalené na stole, keď svieti slnko. Na detskom oddelení ešte nevedeli, či dieťatko pustia domov a na posteli mamičky už bola zložená iná budúca mamička. Hovorili sme si, aké je to absurdné, či matku dievčatka dajú na chodbu na sedačku, alebo čo vlastne.
Takže ja som so zdravým dieťaťom strávila v nemocnici 1 deň navyše, ktorý by sa tak bol zišiel niekomu inému.
Neviem, kde sa stala vtedy chyba, ale keď som stretla túto mamičku s dcérkou o rok, ešte stále malo dievčatko zlé pečeňové testy.
Možno by ten jeden deň niečo podstatné nezmenil, možno áno. Neviem to posúdiť. Ale že sú lekári v rukách úradníkov v poisťovniach, ktorí za zdravotné výkony preplácajú podľa svojho metra tak, aby im samozrejme ostal tučný zisk, to si myslím. Počula som rozhovor z lekárom, ktorý poukazoval na to, že on urobí zákrok dajme tomu za 1000 eur, ale poisťovńa mu láskavo preplatí 800 eur a potom sa čudujeme, že zdravotníctvo je zadĺlžené.
Pokiaľ sa budú obohacovať na práci iných cudzopasníci, nikdy to lepšie nebude. -NOSMILE-

ved to v kazdom rozku je pravdy trosku. Keby som mohla dala by som zo svojich dni tomu, kto to skutocne potrebuje, ale to by asi muselo byt dopredu premyslene, aby sa nieco take dalo zrealizovat. A ludia by museli byt viac svojpravni a vedomi si rizik toho a toho, viac sebauvedomeli. A lekari viac kryti, ze keby sa predsa len nebodaj nieco stalo, aby neboli postihnutelni a potom by sa mohla hospitalizacia skratit tam, kde je to mozne a predlzit tam, kde je to potreba. Tym vsak ze je zodpovednost stale na vykonavateloch zdravotnej starostlivost vznika nerovnovazny pravny stav, ktory moze produkovat skutocnu ekonomicku zadlzenost, neodvazim sa povedat kolko stoji jeden den nemocnicnej starostlivosti, lebo to neviem, ale urcite je niekto erudovanejsi a zalezi aj na type tej starostlivosti. Ale to je iba moj pohlad zvonka, lebo uplne do toho nevidim, viem vsak, ze ani nekonecne zadlzovanie nemusi nikam viest.-ROLL-

zdravotnictvo by asi nemalo byt zalozene na ekonomickych ziskoch, ale ani druhy extrem nie je dobry, ze ludia nie su si vedomi toho, ze si musia svoje zdravie vazit. Nieco medzi, ani cesta stredoeuropskeho tigra, ani cesta Dobraka deduska vecernicka, ktory rozdava poklady z nekonecne hlbokeho vreca darcekov :)

Pozrite si toto video:

http://www.youtube.com/watch?v=Ds3AQoIASMA&feature=feedu />






Týka sa to Českej republiky, ale situácia na Slovensku bude veľmi podobná, resp. horšia - viď Penta a spol. Nie je žiadnym tajomstvom, že Penta sponzoruje KDH a SDKU. -PUKEY-

Vanda neviem kedy si rodila, ale ked som rodila ja, kazdeho hnali hned domov, ja som isla na 4 den a to som bola po cisarskom. Ani sa necudujem, situacia v nemocnici bola kriticka. Mali jednu pooperacnu izbu, kde bolo 5 bab po cisarskom reze, a pomedzi postele na druhy den zacala sestricka parkovat voziky so zenami po amputacii prsnika. Nemali miesto. A tak sa stalo ze pani, ktora sa prebrala po operacii a jej prvy pohlad bol na inu zenu , ktora prave koji novorodenca, myslela si, ze ma halucinacie z narkozy. Asi taky je stav a preto to co ty pises o zbytocnych tyzdnoch sa mi vidi ako z nejakej inej planety,alebo teda minimalne z ineho casoveho obdobia.

alebo moja teta. Vo veku 80 rokov si zlomila bedernu kost. Operovali ju a poslali domov tusim po tyzdni. V tom stave, ked sa nevedela ani poriadne posadit, nie to este akokolvek vstat z postele. jedine stastie, ze nasi byvaju niekolko poschodi pod nou, takze sa mal kto o nu postarat.Ja si neviem predstavit, ako to moze zvladnut clovek na jej mieste, ktory tych pribuznzch na blizku nema. Pravdu povediac, bola som v soku.

Fakt nechapem, preco ziadaju umele navysovanie mzdy, maju ju v porovnani s inymi krajinami v priblizne rovnakom pomere k priemernej mzde, pozrite si tu:
http://ekonomika.sme.sk/c/6012964/lekari-zarabaju-viac-nez-sa-hovori.html


Ze ta mzda obnasa porusovanie zakonnika, nech bojuju za to, aby sa to zmenilo...ale, nedavno som sa dozvedela, ze v zdrav. maju 30 dni dov. + 5 dni dov. dodatkovej, spolu 35 dni, kto ma taketo vymozenosti (ucitelia maju tusim 45 dni dov.)? Uz sa v inom svetle ukazuje, preco si nestihaju tu dovolenku chudaci zdrav. vycerpat. Doprajem im, ale nech to ma logicke zdovodnenie, nech ziadaju peniaze odtial, kam ich posielame - zo zdrav. poistovni, je nenormalne, aby poistovna vykazovala zisk a nepreplacala im vykony v realnej cene...inak ma sklamali, od elity naroda by som cakala viac (napr. ponukanych rieseni), ved uvidime, ci budu, alebo budu zasa len dupkat, ze to ma robit minister...nie su nahodou zhyckani (?)...ked nieco chcem, nekladiem len podmienky a vy to urobte, ale navrhujem riesenia...toto je len zaciatok podla mna a ak to bude z ich strany (lekarov) koniec, tak by to svedcalo o tom, ze im tento chory system vyhovuje a budu si volkat so zvysenymi platmi, ale dufam, ze nesklamu.

Sa mi zda, ze nemocnice dostavaju od poistovne pausal na hospitalizaciu 580 e, je jedno, ako dlho potrebuje pacient byt v nemocnici...dalsia choromyselnost v zdrav. systeme.

no a niekedy moze prist tzv. sixta, ktora bude v pozadi podporovat stranu kocura v cizmach a stranu martinka klingacika a tak dalej koldokola, pokial...tak tento rozumny pan apeluje na sebauvedomenie bezneho obycajneho cloveka. Presne revolucia nezacina zhora, cesta je naopak, zmena zacina z vlastneho stredu. Dolezite je, ze clovek si uvedomuje moznost vlastneho riesenia svojich problemov a z neho vyplyvajuceho upravy zivotneho stylu a tym vylieceniu jeho zdravotneho stavu. Bohuzial tento system, ktory sa zda, ze je vytvarany zvonka, bez ucasti ludi, je vysledkom vseobecne myslenia, pasivity a ocakavania ludi, spoliehanim sa na pomoc zvonka. Prave ten obycajny clovek svojim pristupom moze vec zmenit, radikalne. Pokial sa bude cakat na obrodenie zvonka, ziadna pomoc, ci uz v podobe osvietenca, inteligenta, vsemozneho Carodeja Dobrodeja, nepride. Ludia su casto zavisli na zdravotnej starostlivosti, na uzivani liekov, casto sa stava, ze v dosledku neziaduceho ucinku jedneho nastaveneho lieku sa objavi dalsi zdravotny problem, ktory produkuje dalsi zdravotny problem a clovek navstivi dalsieho specialistu, ktory im predpise dalsi liek. To je chorobne, ludia co davaju zodpovednost za svoje zdravie do ruk ludom, ktorym doveruju, a ked im clovek sa snazi pomoct objavit vlastnu cestu sebauzdravenia, casto su agresivni, lebo budu radsej uzivat mnostvo liekov akoby urobili nieco sami.Vonkajsie udalosti su len odrazom uvazovania ludi, ktori spolocnost vytvaraju. Ludia cakaju, nic nerobia sami od seba a to je problem.
Revolucia z vlastneho stredu je odpoved.:)

matrioska o tom som sa snazila hovorit, na jednej strane sa moze niekde plytvat a niekde moze chybat..presne v sucastnej dobe casto sa daju dopredu zaplatit cisarske sekcie, ktore si vyzaduju ovela dlhsiu hospitalizaciu a pritom by zena mohla v pohode odrodit sama, kto to zaplati? obycajny clovek. Keby si rodila obycajnym sposobom, mohla by si ist domov este skor ako po styroch dnoch a pani po operacii prsnika by sa mala kde zlozit.Tento problem nie je iba v zdravotnictve, je to odrazom hospodarenia v celej spolocnostti, uvazovania, egocentrizmu, vedomost o veci z pozicie obycajneho cloveka uz same o sebe moze vela zmenit. Ak niekto nehospodari, moze mat nadstadardne prijmy a ajtak mu to nepomoze, kto si nevazi malo, vela nie je hoden. Casto sa stava, ze ludia s minimalnymi prijmami su rozumnejsi a vedia nakladat s peniazmi tak, ako by im to mohol hocikto zavidiet, ludia, co su zavisli, nielen na peniazoch, ale aj na ostatnych ludoch, nazoroch zvonka, budu mat stale plne vrecko svojich problemov, lebo sami si vytvaraju jeho bezodne dno.