Voľný pokec -
Keď nemáš čo povedať, mlč
Som Čechoslovák. Narodil som sa v Čechách, tretinu života prežil na Slovensku, kde mám aj syna dospelého už takmer.
Hovorím po slovensky tak, že ešte nikto môj pôvod bez upozornenia neodhalil-COOL-, teda keď som nechcel...
Mám obidva národy rovnako v srdci usadené -FLOWER- a aj preto so Slovákmi komunikujem po slovensky a s Čechmi po česky
Viem, v písanej slovenčine sem tam napíšem hlúposť, ale obyčajne sa nájde dobrá duša, čo ma opraví-YES-
A keď sme pri tom opravovaní.. Slovák, Čech, Nemec, Žid, Rus... vždy sa píše veľké písmenko;)
Dokázala by som sedieť aj s kolegyňou v kancelárii a celý den by sme si nemuseli nič povedať - presne podľa tejto definície. nemáme si co říct ako píšeš a smutná by som nebola vôbec, naopak je to prirodzené. Neprirodzené mi pripadá to tliachanie nasilu čo píšeš ako treba hodiť kameň, to silené priatelstvo či už ide o susedské, pracovné a často aj rodinné vzťahy..Tým nemyslím partnerské, lebo to si predsa len každý reguluje ako cíti a tam by sa naopak hovoriť malo, ale tiež len vtedy ak to dotyčným vyhovuje.
Osobne necítim potrebu s každým si rozumieť, s každým si mít něco říct, byť smutná že mi niekto nerozumie..
-FLOWER-
S tim ze jsou vsichni divny a nerozumi mi asi tezko neco udelam.
A tezko muzu chtit po vsech aby se zmenili.-NOSMILE-
Napriklad Norsko je pro mne obrovska skola tolerance vuci lidem.
Vsem v Norsku toleruji ze se nechteji naucit Cesky.
I kdyz jejich jazykova ignorace vuci mne je dost asi neurvala!!!-NOOO-