Vlastná tvorba -
Požiar
neznámy | 13.5.2011 21:23
keby sa okolo mna potuloval nejaky tiger, co by ma chcel obalamutit svojim malinovym dychom, ked by na mna aj takto dychol-PUKEY-, neviem ci by som mu verila, ze to nie je malinovy dych z nejakeho zakusku, ktoremu predchadzalo ovela masitejsie a vacsie susto...
neznámy | 13.5.2011 22:40
este som chcela k tomu co ste sa bavili
Zásadná podstata času je ohraničenosť jeho plynutia vznikom a zánikom. Objektívny čas existuje alebo neexistuje asi do takej miery, ako tvoja bezčasová večnosť. T. j., či plynie čas vo večnosti nevieme! Za tým si stojím zase ja.
"Ako veličina, ktorá tam kdesi, mimo mňa plynie?"
Tak napríklad v tejto skutočnosti: Mesiac sa točí okolo Zeme.
Tu je gnómický charakter času veličinou, ktorá zachytáva pravidelný pohyb, ktorý plynie mimo teba a zahŕňa viacero časov na Zemi...resp. má všečasovú platnosť.
Tvoja definícia času je ako keby som niekomu povedala, včera bol mesiac na inom mieste. Bude to, samozrejme, pravda, ale nikto z toho nepochopí, že, obieha okolo Zeme. Definíciou máš čosi charakterizovať ako celok. Nie ako časť.
Toto bola zaujimava diskusia, teoria relativity je preto relativna, lebo sa stale priebeh urcitych udalosti posudzuje vzhladom na nejaky objekt a to, kde a v akych podmienkach sa tento nachadza bude ovplyvnovat aj priebeh ostatnych udalosti...napriklad, ak sa posudzuje rychlost nejakeho ineho objektu, ktory ide rovnakym smerom a priblizne rovnakou rychlostou ako ten vychodiskovy, tak moze ist len o nieco pomalsie alebo rychlejsie k tomuto objektu, a ked sa posudzuje ich rychlost vzhladom na treti objekt, ktory naozaj stoji, tak obaja mozu preficat okolo oberovskou rychlostou...a ak idu opacnym smerom, tak sa rychlost scitava, pri zrazke dvoch aut je dolezita rychlost oboch aut.... vzhladom na tento fakt, vsetko sa hodnoti vzhladom na nieco a niekoho...ak by nebolo tohoto, nebolo by ani preco hodnotit, a vystupit nad svoju subjektivitu mozeme iba vtedy, ak ju prijmeme ako fakt a nie ako zdroj objektivnych pricin...to, co je objektivne, nie je postihnutelne nasim chcenim ci estetickym citenim, ci financnou zvyhodnenostou..
Zásadná podstata času je ohraničenosť jeho plynutia vznikom a zánikom. Objektívny čas existuje alebo neexistuje asi do takej miery, ako tvoja bezčasová večnosť. T. j., či plynie čas vo večnosti nevieme! Za tým si stojím zase ja.
"Ako veličina, ktorá tam kdesi, mimo mňa plynie?"
Tak napríklad v tejto skutočnosti: Mesiac sa točí okolo Zeme.
Tu je gnómický charakter času veličinou, ktorá zachytáva pravidelný pohyb, ktorý plynie mimo teba a zahŕňa viacero časov na Zemi...resp. má všečasovú platnosť.
Tvoja definícia času je ako keby som niekomu povedala, včera bol mesiac na inom mieste. Bude to, samozrejme, pravda, ale nikto z toho nepochopí, že, obieha okolo Zeme. Definíciou máš čosi charakterizovať ako celok. Nie ako časť.
Toto bola zaujimava diskusia, teoria relativity je preto relativna, lebo sa stale priebeh urcitych udalosti posudzuje vzhladom na nejaky objekt a to, kde a v akych podmienkach sa tento nachadza bude ovplyvnovat aj priebeh ostatnych udalosti...napriklad, ak sa posudzuje rychlost nejakeho ineho objektu, ktory ide rovnakym smerom a priblizne rovnakou rychlostou ako ten vychodiskovy, tak moze ist len o nieco pomalsie alebo rychlejsie k tomuto objektu, a ked sa posudzuje ich rychlost vzhladom na treti objekt, ktory naozaj stoji, tak obaja mozu preficat okolo oberovskou rychlostou...a ak idu opacnym smerom, tak sa rychlost scitava, pri zrazke dvoch aut je dolezita rychlost oboch aut.... vzhladom na tento fakt, vsetko sa hodnoti vzhladom na nieco a niekoho...ak by nebolo tohoto, nebolo by ani preco hodnotit, a vystupit nad svoju subjektivitu mozeme iba vtedy, ak ju prijmeme ako fakt a nie ako zdroj objektivnych pricin...to, co je objektivne, nie je postihnutelne nasim chcenim ci estetickym citenim, ci financnou zvyhodnenostou..
neznámy | 16.5.2011 12:20
Keď sa všetko dohýbe, doprocesuje, neostane už nič, čo by bolo treba spraviť. To je cieľ, aby sa vykonalo všetko, čo treba. Žiadny ďaľší pohyb nebude treba a nebude to stagnácia, veď už sa nebude mať kam napredovať a hlavne nebude prečo.
Dokonáno bude
Ale ešte neni, iste, treba nám trpezlivo dožiť.
Môžeš dovysvetliť, čo si myslel týmto textom?
Teda ja tomu rozumiem, ale ako súvisí stav dokonáno jest, s trpezlivým dožitím?
To znamená, že trpezlivo čakáš na dožitie tohto života, aby si spočinul v bezčasovej istote večnosti?
Dúfam, že som si to iba blbo vysvetlila. -NOSMILE-
Dokonáno bude
Ale ešte neni, iste, treba nám trpezlivo dožiť.
Môžeš dovysvetliť, čo si myslel týmto textom?
Teda ja tomu rozumiem, ale ako súvisí stav dokonáno jest, s trpezlivým dožitím?
To znamená, že trpezlivo čakáš na dožitie tohto života, aby si spočinul v bezčasovej istote večnosti?
Dúfam, že som si to iba blbo vysvetlila. -NOSMILE-
neznámy | 16.5.2011 12:41
Vždy, keď ide o polemiku okolo filozofie a náboženstva, keď mám pocit, že sa začínam strácať v abstraktných teóriach, dôjdem do bodu, keď cítim, že sa mám o čo, alebo lepšie o koho oprieť.
A to je osobnosť Ježiša Krista.
On povedal, že je cesta. Pre mňa to znamená, že on ako prvý človek vtelený na zemi nám ukázal cestu k večnosti, kadiaľ kráčať, doslova sa stal svetlom cez ktoré je tú cestu vidieť.
On je vo večnosti a predsa je stále prítomný a činný v duchovnej sfére bytia, ktorá jestvuje súbežne popri hmotnej sfére tu na zemi.
A to je osobnosť Ježiša Krista.
On povedal, že je cesta. Pre mňa to znamená, že on ako prvý človek vtelený na zemi nám ukázal cestu k večnosti, kadiaľ kráčať, doslova sa stal svetlom cez ktoré je tú cestu vidieť.
On je vo večnosti a predsa je stále prítomný a činný v duchovnej sfére bytia, ktorá jestvuje súbežne popri hmotnej sfére tu na zemi.
neznámy | 16.5.2011 22:33
neznámy | 17.5.2011 19:04
Rada by som vysvetlila zrozumitelne tieto slová, ale moja snaha bude aj tak len
slabý pokus.
Je to otázka viery. Tá má schopnosť spájať človeka s tým, v čo verí.
Napríklad. Jestvuje čosi, čo nazývame Génius loci, alebo duch miesta.
Je to nehmotné vyžarovanie určitého miesta. Ak sa človek naladí na to vyžarovanie, ono prechádza do neho a je to ako zosilňujúce sa prúdenie.
Proste stupňuje sa to.
Ak existuje čosi ako duch viery, potom sa deje čosi porovnatelné.
Ak človek prijme určitú vieru a stotožní sa s ňou, to silové duchovné pôsobenie tiež narastá a zosilňuje sa.
Ak vnímam Krista ako centrum svojej viery, stáva sa stále živší a zretelnejší, strácam potrebu hľadať inde. Dá sa takto skĺznuť aj do náboženského fanatizmu, keď človek nesprávne pochopí, keď sa rozhodne meniť svet a nie seba. Akoby svojou vierou získal právo konať v mene tej viery. To sa stalo neraz aj s kresťanstvom.
Takže pre mňa je to tak, že vnímam Ježiša Krista. Ježiša ako človeka, ktorý bol ako my, ale prekonal hmotu a stal sa Kristom. Neviem ako opísať svetlo, ktoré vyžaruje, neviem ako opísať prítomnosť, ktorú cítim. Viem len povedať, že je to živé. Že mi to pomáha.
Takže tak. Len bla, bla, bla. Nedá sa to opísať.
Alebo dá, ale ja to neviem. Sorry. :)
slabý pokus.
Je to otázka viery. Tá má schopnosť spájať človeka s tým, v čo verí.
Napríklad. Jestvuje čosi, čo nazývame Génius loci, alebo duch miesta.
Je to nehmotné vyžarovanie určitého miesta. Ak sa človek naladí na to vyžarovanie, ono prechádza do neho a je to ako zosilňujúce sa prúdenie.
Proste stupňuje sa to.
Ak existuje čosi ako duch viery, potom sa deje čosi porovnatelné.
Ak človek prijme určitú vieru a stotožní sa s ňou, to silové duchovné pôsobenie tiež narastá a zosilňuje sa.
Ak vnímam Krista ako centrum svojej viery, stáva sa stále živší a zretelnejší, strácam potrebu hľadať inde. Dá sa takto skĺznuť aj do náboženského fanatizmu, keď človek nesprávne pochopí, keď sa rozhodne meniť svet a nie seba. Akoby svojou vierou získal právo konať v mene tej viery. To sa stalo neraz aj s kresťanstvom.
Takže pre mňa je to tak, že vnímam Ježiša Krista. Ježiša ako človeka, ktorý bol ako my, ale prekonal hmotu a stal sa Kristom. Neviem ako opísať svetlo, ktoré vyžaruje, neviem ako opísať prítomnosť, ktorú cítim. Viem len povedať, že je to živé. Že mi to pomáha.
Takže tak. Len bla, bla, bla. Nedá sa to opísať.
Alebo dá, ale ja to neviem. Sorry. :)
neznámy | 18.5.2011 23:20
tieto slova som nasla na internete a sa mi velmi pacia, lebo vystihuju podstatu toho, co som doteraz nedokazala presne formulovat, ale ty si to pocitovo uplne vystihla, teda to, ze clovek musi nieco dosiahnut sam, ako vlastnu skusenost a nie sa spoliehat na rady a vnuknutia ostatnych...ak nerozprava z vlastnej skusenosti, tak straca na autenticite a to iste plati vo vsetkom aj opacne, ak chceme niekomu radit, nemali by sme hovorit kadial treba ist, ale pomoct v tom, aby na to clovek prisiel sam a ziskal nove skusenosti:
Predstavme si živý obraz, že stojíme pod vysokou horou, na vrchole ktorej vidieť silné, ale veľmi príjemné svetlo. Keby sme boli blízko tohto nebeského svetla, zistili by sme, že na vrchole hory sa nachádza živá voda, čo ovlažuje každého unaveného pútnika, ktorý sa sem po namáhavom výstupe dostane, oživuje všetko mŕtve.
Ak by prišiel v údolí pod Horou niekto medzi nás, kto by tvrdil, že stačí sa zdola na živú vodu vo výšinách prizerať a veriť, že naozaj oživuje, aby sme ozdraveli na tele a aj na duši, uverili by sme mu?
Nesnažili by sme sa predsa len všetci kráčať sami čo najrýchlejšie smerom k tej živej vode? Alebo by sme zostali nebodaj stáť dolu a pozerali sa, ako okolo nás kráčajú iní na vrchol Hory spásy?
Stačilo by nám, že by sme videli a počuli mnohých uzdravených zhora mávajúc a kričiac, aby sme aj my vykročili za nimi a napili sa zo živej vody? Zostali by sme aj v takomto prípade radšej v šere tmavých a nebezpečných údolí?
Uverili by sme radcom, ktorí by nás upokojovali, že všetko je v poriadku, a stačí len veriť v živú vodu?
Ku koncu nášho obrazu vidieť, že tí, ktorí uverili falošným radcom a ostali stáť na úpätí Hory, v konečnom dôsledku v rozkladajúcich sa údoliach nemohli byť ani ovlažení a ani oživení, lebo sa ku Svetlu - k Životu nepohli sami.
Naopak tí, ktorí vynaložili posledné vnútorné rezervy a sily, aby prekonali všetky prekážky na svojej ceste za Životom, vytúžený Cieľ dosiahli.
Predstavme si živý obraz, že stojíme pod vysokou horou, na vrchole ktorej vidieť silné, ale veľmi príjemné svetlo. Keby sme boli blízko tohto nebeského svetla, zistili by sme, že na vrchole hory sa nachádza živá voda, čo ovlažuje každého unaveného pútnika, ktorý sa sem po namáhavom výstupe dostane, oživuje všetko mŕtve.
Ak by prišiel v údolí pod Horou niekto medzi nás, kto by tvrdil, že stačí sa zdola na živú vodu vo výšinách prizerať a veriť, že naozaj oživuje, aby sme ozdraveli na tele a aj na duši, uverili by sme mu?
Nesnažili by sme sa predsa len všetci kráčať sami čo najrýchlejšie smerom k tej živej vode? Alebo by sme zostali nebodaj stáť dolu a pozerali sa, ako okolo nás kráčajú iní na vrchol Hory spásy?
Stačilo by nám, že by sme videli a počuli mnohých uzdravených zhora mávajúc a kričiac, aby sme aj my vykročili za nimi a napili sa zo živej vody? Zostali by sme aj v takomto prípade radšej v šere tmavých a nebezpečných údolí?
Uverili by sme radcom, ktorí by nás upokojovali, že všetko je v poriadku, a stačí len veriť v živú vodu?
Ku koncu nášho obrazu vidieť, že tí, ktorí uverili falošným radcom a ostali stáť na úpätí Hory, v konečnom dôsledku v rozkladajúcich sa údoliach nemohli byť ani ovlažení a ani oživení, lebo sa ku Svetlu - k Životu nepohli sami.
Naopak tí, ktorí vynaložili posledné vnútorné rezervy a sily, aby prekonali všetky prekážky na svojej ceste za Životom, vytúžený Cieľ dosiahli.
Stránka:
Počítam horoskop...