EGO the king

Bez ega by nebolo nič možné. Čo si o tom myslíte?

Co je to EGO?

Ego je niečo, čo považujem za svoje, sebe vlastné, svoju osobu, za niečo, čo som JA a tým pádom vymedzujem všetko ostatné, čo nie som ja a tým pádom /už druhým/, začínajú byť možné interakcie medzi takto vymedzenými egami.
To je len taký skusmý, hrubý náčrt.

myliš sa, nejake ine pohlady....Vanda, chybaš tu :-(

aha, no vidis, nevsimla som si... ale ja som uz zisla z tribuny...nech si niekto iny zatrubi...,
aj na trube hocijakej, aj na didzeridu sorry pisem ako pocujes...alebo aj lesnom rohu...flaute...ale aj fujara furajovita je super...no aj saxofon a vsetky fukacie pristroje si mozte priniest, len skooda, ze to z tohto fora nepocut-NOOO-
ale myslim, ze je to ako s knihou, ked ju citame, dokazeme uzasne zapajat svoje fantazijne zmysly a potom ked to vidime v tv, tak sklamanie prevelike...
fantazia je silna vec...takze...strasne by to bolo super opisat taku hudbu vznikanuvsu aj dychacim ci vlastne dychovym nastrojom, pristrojom...a pocity vyvolane nou...
si na rade Lavondyss:)

ale aj zazitky z inych hudobnych nastrojov mozes sprostredkovat..zase to bude len obohatenim...

Prečo Vanda, vlastným pohľadom nedisponuješ? Ak vieš, že sa mýlim, poznáš pravdu. Nenechávaj si ju pre seba.

Egoizmus, alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných.
Tak toto nájdete vo Wikipédii.

Egoizmus je funkcia Ega. Hľadať to, čo uspokojuje, k čomu vedie túžba.
Túžba mať, vlastniť, cítiť sa vďaka tomu príjemne.
A je tu ďalšie slovko. Egocentrizmus.
To znamená, cítiť sa byť stredom a do tohto stredu sústreďovať všetko, čo ten
stredu chce a po čom túži.
Ale Ja človeka zahŕňa aj iné.
Radosť a uspokojenie z toho, že nesústreďujeme k vlastnému stredu, ale smerom od neho, k iným bytostiam.
Ale to už nie je Ego.

Toto je môj pohľad.
Ďalší ste na rade. :D

Ahoj ZuzanaK, ak môžem radšej ZuzanKa :)
Som taký zvedavý jedinec a veľmi rada sa pýtam, tak dúfam môžem opäť Ti dať otázku...doplňujúcu otázku k tejto Tvojej krásnej vete: "Ale Ja človeka zahŕňa aj iné.
Radosť a uspokojenie z toho, že nesústreďujeme k vlastnému stredu, ale smerom od neho, k iným bytostiam.
Ale to už nie je Ego."
Čo to teda je, aký je toho názov, ak to už nie je Ego?

Ahoj Zdenka -FLOWER-,
mne osobne k tomu najlepšie sedí delenie na vyššie Ja a nižšie ja.
To nižšie ja je to isté, čo Ego.
To vyššie Ja je niečo dokonalé, Božské. Teda niečo, cez čo sa môžeme spojiť s Bohom, keď dokážeme vystúpiť nad svoje nižššie ja, nad svoje túžby po uspokojení.
Aj keď, zamýšľam sa práve nad tým, čo je vnímanie krásy?
Keď zapadá slnko a nesie sa z neho prenádherné svetlo, alebo keď počúvam nejakú úžasnú hudbu, čo to vtedy je?
Tiež ide o uspokojenie mojej túžby.
Alebo taká srandovná otázka, tiež ma to pár krát napadlo.
Som sebec, keď chcem dávať lásku, preto že mi spôsobuje radosť, čo potom cítim? Uspokojujem predsa svoju túžbu.
Kto mi na toto odpovie? :)

Ak dávaš lásku a dávaš ju bez toho, že očakávaš niečo za niečo...ak Ti to spôsobuje radosť...robíš radosť aj obdarovanému, nie?
Tešíte sa navzájom z toho. Nie je to Tvoja sebeckosť, je to delenie sa s niečim...o niečo....
Dávať lásku s očakávaním vrátenia a dávať ju bez očakávanie...v tom je rozdiel.

Egoizmus je funkcia Ega. Hľadať to, čo uspokojuje, k čomu vedie túžba.

Toto som napísala, ale už sa mi to nezdá -CONFUSED-

Veď aj po tom túžime a uspokojuje nás, čo dávame zo seba.
Radosť z rozdávania radosti, šťastie a spokojnosť z toho, že urobíme šťastným iného.
Dávanie lásky rozmnožuje vlastný pocit lásky.

Takže neviem, som asi na začiatku. Nezodpoviem otázku, čo je Ego.
Škoda, že to tu tak nefrčí a neiskrí myšlienkami ako včera.

Budem trpezlivo čakať :)

no podla psychologie ma ego integracnu funkciu a bez neho by sme asi neboli schopni normalne fungovat v tejto realite.k porucham tejto integracnej funkcie dochadza napriklad pri schizofrenii.ak si to cele este spravne pamatam.teraz som docitala jeden clanok o egu a ak som ho dobre pochopila,tak je to aj system obran,ktore udrziavaju pokope nas pozitivny sebaobraz.

Bez ega by hlavne nemal KTO fungovať, a preto som ho prvotne zadefinoval tak, ako som ho zadefinoval, alebo opísal. To s tým udržiavaním pozitívneho obrazu o sebe je dobré, výstižné, len by som asi podotkol, že pozitívny obraz o sebe je relatívny pojem. ALe to je asi samozrejmé.
Áno, pri schizofrénii dochádza k narušeniu hraníc ega, kde schizofrenik nevníma, alebo skreslene, svoje hranice, svoje vymedzenie v priestore fyzikálne aj psychologické a myslím, že aj toto je v zhode s mojím prvotným náčrtom opisu ega.
A možno sa týmto príspevkom moje ego snaží vylepšovať si svoj pozitívny obraz o sebe, že ako som to pekne napísal. Ale príde lavondyss a mi to rozbije, predpokladám. :D

jak to myslis ze pozitivny obraz o sebe je relativny pojem?

Z hľadiska psychológie:

"Podľa freudovskej teórie osobnosť spočiatku pozostáva iba z id. Ego sa pokúša znížiť napätie id tým, že sa snaží úspešne vyrovnať s prostredím. Ego sa rozvíja práve vďaka interakcii s realitou. Kým id je výhradne subjektívne, ego predstavuje tú stránku osobnosti, ktorá má sklon k objektívnosti, to znamená, že sa snaží rozlišovať medzi túžbou a realitou. Ego sa riadi princípom reality. Inými slovami, neberie do úvahy len impulzy, želania, túžby a žiadostivosť. Človek si kladie otázku: 'Je niečo, čím môžem uspokojiť svoju túžbu? A je to pre mňa dostupné?'"

Mojimi slovami:

Ego si z reality ukrajuje to, čo uspokojuje jeho túžbu. Človek tak získava skúsenosť, ktorá ho usmerňuje v správaní a konaní. Ego ako skúsenosť získaná uspokojením takých alebo onakých túžob, nám ukazuje možnosti pohodlia tým, že nás učí vyhnúť sa veciam nepríjemným a prijímať z reality veci pre nás prospešné.

Napríklad pocit hanby patrí podľa mňa do rangu funkcií ega. Hanbu nechceme cítiť, lebo naše Ego ju pokladá za nevyhovujúcu a nepríjemnú, nakoľko z nej vyplýva pocit poníženia. Vieme sa povzniesť cez hanbu a opovrhnutie, nevnímať ich a roznášať radosť alebo lásku aj pri výsmechu, ktorý ich nazval idealizmom a označil za nereálne? Alebo sa zvrtneme a budeme hľadať reálnejšie možnosti?
Ak nás ovláda Ego, neprenesieme sa cez nepríjemné pocity (prekážky).

Ak vieme prekročiť hranice reality tak, aby sme pritom nepošliapali realitu samu, potom vieme prekročiť svoje Ego. Ak radosť z rozdávania radosti, šťastie a spokojnosť z toho, že urobíme šťastnými iného, nechce zdôrazňovať nás a našu láskavosť, vtedy neprešla cez ego. Tak to vnímam ja.

no ak podla freuda si este zabudla na superego,co je vlastne suhrn pravidiel ako by to teda malo byt. aby sme sami pred sebou vyzerali super.ak porusime tieto pravidla,vtedy citime hanbu a vinu.no a ego sa chudak zmieta medzi tymito dvoma mlynskymi kamenmi a snazi sa najst vyhovujuce riesenie:) musi na to pouzivat rozne finticky,pomocou si tu realitu trosku poupravi tak aby bolo vsetko ok:)

Nebudem rozbíjať, hadam iba doplním. Svojim predpokladom len poodhaľuješ svoje motivácie, ale nie o tom je reč....

Suhlasim s matrioškou. Ego je funkcia bdelej (spodnej) tváre psyché a jeho ulohou je udržiavať kontinuitu skusenosti. Zbierať skusenosť a ukladať ju do sekvencie, teda mať prehľad, čo a ako vedie k potešeniu a naopak čo a ako vedie k utrpeniu. Navonok si vytvára tzv. Persony, teda vhodné formy chovania a zovňajška v istych situaciach a spoločenských kruhoch atd atd.

Ak bytosť považuje toto svoje Ego za svoje "Ja som" ma tendenciu rozhodovať sa v mantineloch svojej skusenosti, uprednostnuje potešenie a vyhyba sa utrpeniu, ktorého príčinu vidí stale mimo seba, cíti sa byť obeťou okolností, zlých ľudí a tak.....

Ak by sme však chceli uvidieť a porozumieť funkcii Ega, je potrebné ho vnímať ako integrovanú súčasť. Predstav si trojuholník. V jednom vrchole je Ego, ako sa o nom bavíme. V druhom vrchole je atribut aktívny - túžby. Túžby ľudské: zakladné ( jedlo, sex, bezpečie) potom túžby po bohatstve, túžby po moci a túžby po Poznaní. Všetko túžby ľudské a teda naplniteľné.

Oproti túžbam, v tretom vrchole trojuholníka bdelej psyché je receptivita. Prijem, triedenie a posielanie informacii.

V tejto triade funguje Ego stred a umožnuje bytosti fungovať v bdelom stave.

Ohladom schizofrenie jeden zaujímavý material http://www.stinstromu.net/krize/mystika.pdf

Ďakujem za pripomenutie, doplním teda :-): "...superego predstavuje rodičovské hodnoty a normy, inkorporované do osobnosti každého jednotlivca. Superego vzniká ako výsledok oidipovského komplexu..."

Ego nás učí žiť medzi pudmi, túžbami a pravidlami spoločnosti. Naučí nás, ako si uspokojovať potreby bez toho, aby me ublížili sebe alebo druhým.

A keď sa toto naučíme, začneme rozmýšľať, čo náš život naplní inak, ako vecné alebo citové kompromisy Ega.

Ak vieme prekročiť hranice reality tak, aby sme pritom nepošliapali realitu samu, potom vieme prekročiť svoje Ego. Ak radosť z rozdávania radosti, šťastie a spokojnosť z toho, že urobíme šťastnými iného, nechce zdôrazňovať nás a našu láskavosť, vtedy neprešla cez ego. Tak to vnímam ja.

Toto je to, čo ma zaujíma. -YES-
Čo je to, čo nie je Ego? Čo je to, keď prekročíme hranice reality, svoje Ego?
KDE vtedy sme a kTO vtedy sme?