EGO the king

To čo nie je Ego, je pre mňa Moja-Naša Celistvosť. To si Ty a Ja a My, keď sa krása, láska a radosť spojí v pochopení, že patria Nám, lebo ich maľuje jedna a tá istá Ruka.
Vtedy sa Naše srdce, My, staneme tým, čím sa tu máme stať.

A tak hľadáme cesty - dlhšie alebo kratšie. Možno každý má svoju, aby Sa našiel. Donedávna som si myslela, že človek sám musí byť šťastný, aby dokázal SKUTOČNE dopriať inému ako sebe samému. Omyl. Stretla som sa s prípadom, keď bolesť otvorila srdce a ukázala mu radosť zo starostlivosti o iných.

Čo sa deje, ak bytosť prestane ego považovať za svoje Ja som?
A v čom som sa mýlil vo svojom prvom, či druhom príspevku? Ak sa mýlim, potrebujem feedback, pretože mám záujem svoj omyl skorigovať.

Ahoj Doktor

Omyl bol v zovšeobecnení. Ak sa Ego vezme takto všeobecne, nedokažeš s ním pracovať, pretože nevieme na čo konkretne sa zamerať, ako ma vyzerať vysledok. Nemame presnu mapu.
V konečnom dôsledku sa takto dostaneme iba k sebaobmedzovaniu sa v túžbach a stracame tým príležitosti k postupu. Pozitívny nihilizmus nepochopených náuk z východu.

Ako som spomenul vyššie, bdelé vedomie, tj. spodná tvár psyché pracuje ako integrovaná triada aktívneho atributu túžob, pasívnych receptívnych funkcií a Ega. Ked je udalosť vyhodnotená ako potencialne nebezpečná, nastupuju obranné mechanizmy, do života vstupuje stres, hnev, utek pred životom. Život je viac menej neuspešný, vzťahy sú problematické, hľadáme unik v alkohole, agresívnom vymedzovaní si svojho miesta medzi inými, násilnom aj manipulatívnom privlastnovaní si iných ako zdrojov potešenia, skušame hľadať odpovede v kartach a podobne. Mechanizmov uniku je veľa.

citujem doktor:" Čo sa deje, ak bytosť prestane ego považovať za svoje Ja som?"

Ego tu bude stále. Potrebujeme ho. Nie je však už pánom situacie. Nerozhoduje o dalšom kroku, pretože neexistuje strach zo zlyhania. Zmysel utrpenia je jasne vnímaný a poskytuje obuť sa do príležítostí, v ktorých vieme napraviť všetko, čo nás oddeluje od porozumenia konkrétnej udalosti a jej skrytého zmyslu. Dochádza k náprave, život je prežívaný vo väčšej účasti. Co je dôležité, dostava sa nám radosti, ktorá na rozdiel od potešenia z túžob ľudských, nie je podmienená. Vzťahy k ostatným sa začínajú naprávať, nie sme ohniskami konfliktov, hasíme ich. Náhoda nam začína pomáhať....atd atd....hmmm...ale samozrejme, to všetko sa udeje, až ked sa zoznámime a začneme pracovať na prekažke prvej. Tou je pýcha. Bez toho postup nie je možný...vlastná skusenosť...ta najdrahšia skusenosť. Slovo je to banalne, ale jej identifikacia byva extra naročná, dôsledky drastické....

a kedže sme u astrologov, doplním...

priležitosti k náprave, živlovu charakteristiku a "energiu" môžme symbolicky mapovať do spodnej tváre takto:

Ego - mesiac, túžby - venušanský princíp, receptivita -merkurický princíp.

Možno ma astrologovia týmto poprú, ale ked som s tým pracoval takto, sedelo to...

a ako si s tym pracoval?co si robil?inak zaujimava knizka v tom tvojom odkaze...

Ahoj Lavondyss,

nesúhlasím, že zovšeobecnenie bol omyl. Za omyl by som považoval, ak by som napísal niečo zavádzajúce. Otázka bola, čo je EGO, nie ako a prečo s ním pracovať. Rátal som s tým, že to sa rozvinie neskôr. Ak tam bol naozaj omyl, potrebujem to vedieť :)
Chápem, čo si napísal, ale z istého hľadiska sa mi to javí tak, že príležitosť k postupu nestrácame nikdy, postup je neustály a nezastaviteľný a hoci sa z pohľadu bytosti, ktorá sa stotožňuje so svojim EGOm, niektoré udalosti javia ako duchovný pád, či zastavenie napredovania, z iného, vyššieho pohľadu to tak nie je. Ak by nebola príčina k zastaveniu napredovania, postup by sa nezastavil, ak tam je, treba ju riešiť.

Poslednému odstavcu rozumiem. Dalo by sa povedať, že EGO sa stane nástrojom, nie pánom?

Ešte sa spýtam, k druhej vete. Vieme, ako má vyzerať výsledok?

Potrebujem definovať pýchu. ;)

Ahoj

citujem Doktor: "Ego je niečo, čo považujem za svoje, sebe vlastné, svoju osobu, za niečo, čo som JA"

Spravne bolo, ako pod tymto nižšie kočky poznamenali, že je to psychická funkcia a definícia účelu tejto funkcie. Tvoja definícia nemala informačnú hodnotu.

Neviem, čo maš na mysli "z istého hľadiska"; priležitosť na postup je stratená vždy, ked nie vedome vnímaný vnútorný zmysel udalosti, nie je naplnený, je ignorovaný a rozhodnutie iniciovať vôľu je vydané na zaklade egom zhodnoteného stavu Potešenie - Utrpenie iba pre subjekt vlastný. Podotýkam vo vzťahu, duchovny vyvoj potrebuje "vzťah"

Ako som hovoril vyššie, kym človek toto rozhodovanie vedome nevníma a nevníma pýchu, ako nasledok takéhoto vnímania udalostí, žiadny duchovný postup neexistuje. Je to iba budovanie istej ezoterickej Persony navonok. Ten začína až stavom "odvrátených tvárí", kedy si človek po objevení vyššie spomenutého a vlastnej pýchy uvedomí oddelenosť od toho, čo nachadzame v "Tichu", uvedomí si neprítomnosť vzťahu k "Tomu".

Naše vzťahy k ľudom su obrazom vzťahu k "Tomu" preto je dosť jednoduché zhodnotiť jeho kvalitu

Ego apýcha kráčaju ruka v ruke. Tak, či onak, založil som novú tému, aby sme sa v tejto tuna nestratili.

Ahoj

O všetkom sa dá polemizovať. Z môjho pohľadu je duchovný postup neustály a nezastaviteľný. Ak sa stane, ako píšeš Ty, že nie je vedome vnímaný vnútorný zmysel udalosti, tak možno navonok sa zdá, že postup sa zastavil, no stále prebieha proces a pracuje sa nejakým spôsobom na tom, aby bola odstránená prekážka vnímania vnútorného zmyslu udalosti. A to je predsa tiež postup, nie?

Ako však píšeš v ďaľšom odstavci, je možné, že inak vnímame, čo je to duchovný postup.

Čo sa definície EGA týka, nemám pocit, že by bolo treba zdôrazňovať, že je to psychická funkcia, to je jasné. Ty si však nenapísal, že môj príspevok nemá informačnú hodnotu, prípadne si sa ma nespýtal, akú má teda podľa môjho názoru EGO funkciu, aký je jeho účel. Napísal si - mýliš sa. A ja stále chcem vedieť, čo v tom z toho, čo som napísal nie je tak, ako som napísal.