Poznanie týchto 3 tajomstiev života vám pomôže natrvalo odomknúť vašu myseľ!

Ak ste si už niekedy kládli otázku „Čo je zmyslom života?“, tak vám gratulujem. Znamená to, že ste ozajstná, plnohodnotná ľudská bytosť. Každý z nás sa občas cíti byť osamelý a stratený.

Ja sám nie som žiadna výnimka – občas sa nahnevám, niekedy ma prepadne smútok, inokedy som opitý šťastím a niekedy zase strácam nad sebou kontrolu. To všetko je celkom normálne.


Je to súčasťou učenia sa a rastu, je to súčasťou životnej skúsenosti človeka. Až vtedy, keď v živote zablúdime a stratíme sa, až vtedy je „náš pohár znovu prázdny“ – vtedy sa pred nami vynorí jedinečná príležitosť začať úplne odznova, máme šancu stať sa čímkoľvek, kým sa chceme stať.

V porovnaní s vesmírom či dokonca so Zemou, ľudstvo tu existuje zatiaľ len nepatrný časový úsek. Podobne ako vlny na mori, nič nie je stále a nakoniec všetko aj tak splynie s oceánom v jedno.

Nič netrvá večne. Peniaze, moc, zlo, dobro, mestá, civilizácie…všetko sú to len pominuteľné veci.

Keď si toto všetko uvedomíme, môže nás to ešte viac otriasť a zmiasť. No keď si toto všetko začneme uvedomovať, zároveň je tu šanca oslobodiť našu myseľ a začať naozaj žiť. Dostávame sa teda k hlavnej myšlienke tohto článku – k umeniu života.

Čo je umenie života?
Umenie života je tajomstvo, ktoré je už dlho známe osvieteným duchovným učiteľom a majstrom. Umenie života je v prvom rade porozumenie tomu, čo to znamená byť naozaj nažive.

Byť naozaj nažive znamená byť si vedomý prítomného okamihu, byť duchovne prebudený a žiť v súlade s naším najvnútornejším poslaním.

A nakoniec, umenie života je schopnosť kráčať životom bez odporu, boja či námahy.

Na prvý pohľad sa nám to všetko môže zdať čudné. Mám tým na mysli, že je takmer nemožné, aby sa niekomu z nás podarilo takýto stav v živote dosiahnuť, všakže? Avšak mnohým ľuďom sa to už podarilo, a podľa ich vyjadrení tento stav je naším pôvodným a prirodzeným stavom.

Stav uvedomelosti a s tým súvisiaci pocit plnosti života prídu prirodzene, samé od seba. Jediné, čo preto musíme urobiť, je prebudiť sa z ilúzie, ktorú sme doteraz žili.

Ako sa teda začneme prebúdzať „z ilúzie“?
Mnohí používajú slovo „ilúzia“, no majú na mysli nezmyselnú hru, ktorú hrá celá spoločnosť, a samozrejme my všetci v nej.

V tejto nezmyselnej hre ide o naháňačku za peniazmi, za materiálnymi statkami, postavením, za slobodou, bohatstvom či odpoveďami. A pritom všetky tieto veci sú z väčšej perspektívy úplne nepodstatné.

Ako sme už povedali, nič netrvá večne. Všetko sa časom mení. A všetko, čo hľadáme vonku mimo nás, môžeme nájsť jedine v nás samých, v našom vnútri.

Je teda logické, že keď sa na celú vec pozeráme z tohto pohľadu, spomenutá celospoločenská naháňačka za materiálnymi statkami je naskutku nezmyslom.

Ba čo viac, čas samotný je tiež súčasťou tejto ilúzie. Minulosť je len reťazou myšlienok, o ktorých si myslíme, že sa zakladajú na niečom, čo sa udialo.

Zdá sa, že minulosť teda v skutočnosti neexistuje, je tak? A aj naše myšlienky sa zakladajú len na našom vnímaní, ktoré, ako vieme, ani zďaleka nevníma celý obraz toho, čo sa udialo naozaj.

A rovnako aj budúcnosť je len radom myšlienok, je to niečo, o čom si myslíme, že by sa mohlo stať. No neexistuje žiadna záruka, že sa to aj naozaj stane. Vyzerá to teda, že ani budúcnosť neexistuje, však?

Za všetkým stojí naša myseľ. Ide o to, ako si naša myseľ vykladá a ako chápe zmeny, ktoré sa udiali s naším vedomím. A práve tieto zmeny vedomia poukazujú na to, akú úlohu pre nás plní čas.

Keď si vezmeme uvedené informácie za svoje a naše vedomie sa tak posunie na ďalšiu úroveň, keď si uvedomíme, že prítomný okamih je všetko, čo máme a nikdy nebudeme mať nič iné, naša myseľ zmení spôsob, ako vníma a ako si vysvetľuje zmeny.

Umenie Wu Wei
Číňania už v staroveku boli majstrami umenia života. Toto umenie nazvali „WuWei“, čo v preklade znamená „nekonanie“. Myšlienka nekonania je mimoriadne dôležitá v učení taoizmu.

Starovekí Číňania boli napríklad presvedčení, že keď bojovník dosiahne stav „Wu Wei“, podarilo sa mu naplno rozvinúť a používať svoju silu a talent.

Až keď sa zbavíme všetkej ľútosti a oslobodíme sa od plánov do budúcna, len vtedy sa naše vedomie úplne nachádza v prítomnom okamihu. A až vtedy sa nám môže podariť naplno rozvinúť potenciál nášho vedomia.

Aj takto by sme mohli chápať, čo si máme predstavovať pod pojmom „umenie prebudenia sa“. A duchovne sa prebudiť naozaj znamená žiť v 5 rozmernom priestore.

Minulosť a budúcnosť sa stretávajú v prítomnosti. Úlomky, o ktorých sme si mysleli, že ich potrebujeme, aby sme mohli byť naozaj tým, kým chceme byť, sú len a len v našich rukách.

Už teda sme úplní, prebudili sme sa. To je zároveň chvíľa, kedy začíname naozaj žiť. Začíname žiť v súlade s naším najvnútornejším účelom.

Ako sa naučíme umeniu života?
Poznáme tri ZLATÉ pravidlá „nekonania“. Ak ich pochopíme správne a budeme sa nimi riadiť, umenie života určite zvládneme.

Prvé pravidlo nekonania: Dôvera
Dôverujte vašej vnútornej sile. Nikto iný jej nemôže rozumieť, len vy. Je to sila v našom vnútri, ktorá nás chráni a sprevádza životom. Nie je možné túto silu nejako opísať, no môžeme ju cítiť.

Odovzdajme sa tejto duchovnej sile a dovoľme jej, aby sa cez nás prejavovala a pôsobila.

Keď sa tejto sile odovzdáme, neznamená to, že sme sa jej podriadili. Znamená to, že sme sami sebe ustúpili z cesty a že sami sebe už viac nebudeme prekážať.

Tento čin, toto rozhodnutie nám dodá nesmiernu dávku odvahy konať. Len vďaka tomuto typu rozhodnej a pevnej odvahy môžeme kráčať životom s ľahkosťou a bez strachu.

Nadobudneme tak ozajstnú pozitívnosť, pretože DÔVERA sa postará o to, aby sa naše vedomie nestrácalo v myšlienkach o budúcnosti.

Druhé pravidlo nekonania: Vďačnosť
Keď si začneme vážiť všetko v našom živote a vôkol nás, v našom živote nastane radikálna zmena. Všetko v našom malom vesmíre bude zrazu prežiarené svetlom.

Z pohľadu vonkajšieho vesmíru sme len jednoduchými ľuďmi, no v našom vnútornom vesmíre sme Bohmi. A náš vesmír sa utvára presne podľa príbehu, ktorý v našom vnútri sami sebe rozprávame.

Tento príbeh sa zakladá na tom, ako vnímame naše spomienky. Vďačnosť môže zmeniť spôsob, ako naše spomienky vnímame, čím sa môže celý príbeh stať nesmierne krajším a šťastnejším. Takže ako zmeníme naše vnímanie? Buďme vďační!

Naučme sa vážiť si to, čo máme a všetko navôkol. Mnohé veci berieme ako samozrejmosť, hoci samozrejmosťou nie sú. Skúsme určiť, ktoré veci v našom živote to sú a buďme za ne vďační.

Dokonca si môžeme napísať zoznam týchto vecí na papier. A nikdy nezabúdajme na to, čím všetkým nás vesmír požehnal.

Vďačnosť tiež priamo vedie k súcitu a láske. Vďaka nej budeme druhým, ale aj sebe ľahšie odpúšťať. Vďačnosť nás napĺňa pokojom a vnútorným mierom. Je to podobné pocitu ako keby bol vonku riadny lejak, no mi vo vnútri útulného domčeka popíjame teplý čaj.

VĎAČNOSŤ sa teda postará o to, aby sa naše vedomie už netúlalo v minulosti a aby sme prestali ľutovať veci, ktoré už neexistujú.

Tretie pravidlo nekonania: Byť
Je to tak jednoduchá vec, no stále sa nám v nej nedarí. Je to až smiešne. Jediné, čo to vyžaduje, je jednoducho byť. Lenže my všetko komplikujeme, pretože sa riadime klamstvami, ktoré pochádzajú zo strachu a pochybovania.

Práve preto je dnes už najvyšší čas, aby sme sa všetci viac zaujímali o meditáciu, ktorá nám umožní pozdvihnúť sa nad hluk a prekážky našej mysle.

Spojme sa s najjednoduchšou podstatou nás samých. Tou podstatou je bytie. Keď sa nám to podarí, staneme sa plne prítomnými, budeme bdelí v prítomnom okamihu.

Čím menej ilúzií nám zostane, tým sa staneme uvedomelejšími, pretože budeme spočívať v jedinej realite, ktorá existuje – v prítomnej večnosti.

Vďaka bdelosti a duchovnému prebudeniu nadobudneme v živote väčšiu sústredenosť a jasnosť.

Spojíme sa tak s nekonečnou dômyselnosťou našej mysle, a namiesto toho, aby sme boli jej otrokmi, naučíme sa, ako ju používať a pracovať s ňou. Život nám núka nekonečné možnosti.

Začnime si uvedomovať, že máme v moci si z týchto možností vybrať a podľa nich aj konať.

Dôvera, Vďačnosť, Bytie - je to skutočne tak :)

aj na Kabale nás to učia,,,super:)

:)

-THUMBSUP-