Ľudská duša -
comu verime comu sme vdacni za to comu verime
Věřím v náhodu, přesto do ní vždy vstupujeme svou individualitou, osobností, samostatností ...... stejně jako svými sny, ideály a představivostí
Lidé mají schopnost dodávat smysl vstupům náhody do našich životů i po dlouhé době, což je dobře, pokud to vede ke schopnosti uchopit náhodu a využít jejích inovačních potenciálůí k dobru vlastnímu i ostatních lidí.
Poviem príklad: niekto mešká 3 minúty na autobus, ten autobus havaruje a všetci zomrú. Človek, ktorý nenastúpil prežil. Je to len náhodný výber? No, minimálne v 50percentách nie - to sa týka ľudí, ktorí dostávajú info z druhej strany - tu vôbec nehovorím o žiadnej karme a už vôbec nie o náhodných informáciách.
Alebo - kolegynin dospelý syn mal ísť s kamarátmi na dáku oslavu autom. Ako sedel v kresle a ešte s nimi telefonoval, vystúpila z rohu bytu taká bytosť ako hmla, prišla k nemu a pritlačila ho do kresla a povedala, že keď nepočúva, musí ho zadržať ona. Chalan sa tak ľakol, že nebol v stave odísť a asi o hodinu mu telefonovali rodičia jedného z kamarátov, že havarovali.
Myslím, že dôležité boli slová "keď nepočúvaš".
Viem, že toto je mierne iné, ako uvádzaš ty, no podstata je asi rovnaká.
Dočítala som sa, že napr. z pohľadu makrokozmu sa vývoj človeka delí úplne inak, ako ho delíme my. Podľa makrokozmického merítka dospelosť=zrelosť(vo vývoji) je medzi 30-40 rokm života. A ľudí, s ktorými v tomto čase budeme mať silné vzťahy (nedelia sa na pozitívne, negatívne!) mimo našej súčasnej rodiny, budú naši najbližší v budúcom živote - teraz som trochu odbočila, ale zasa nie až tak moc, pretože veci medzi sebou súvisia a ja osobne až keď čítam tieto diela, zisťujem, ako veľmi