Cesty tela i ducha -
ROZDELENIE CLOVEKA
neznámy | 9.10.2019 09:35
je pravdepodobne ze kluc spirituality atd lezi v rozdeleni ja versus svet. pokial viem cele duchovno programuje cloveka, aby tento rozdiel bol, oni stale udrziavaju rozdiel medzi ja a egom, (ja a myslom, ja a myslienkami atd) ze su to dve sucna. vraj to je aj nebezpecne pre psychiku, ak sa to zle pochopi, to nelezi v rovine rozumu a chapania. a kedze si myslime ze su 2 sucna, tak ego bojuje samo so sebou a preto sa ludstvo nikde nedostalo. ak zateorizujeme tak nie je ja a ego, ale je iba stav- nie je ja, ktory som nasilny, ale existuje iba nasilnost, kde chyba pozorovatel a preto su zajedno s pozorovanym. ego je asi pocit oddelenosti ja vs svet a tak clovek podla urovni vedomia je viac alebo menej egoisticky, lebo on a cela spolocnost v ktorej zije je oddelena. tato hranica kde pozorovatel splynie s pozorovanym, kde zmizne ciara medzi mnou a svetom maju napr. schyzofrenici, male deti, halucinogeny alebo ak sme totalne niecim pohlteni atd, nechcem teoretizovat ja to nezijem, snad sa chape co bolo myslene
da sa tato teoria, ktora vyzera najpravdepodobnejsie overit a zit v realnom zivote? mate s tym nejake skusenosti?
da sa tato teoria, ktora vyzera najpravdepodobnejsie overit a zit v realnom zivote? mate s tym nejake skusenosti?
neznámy | 9.10.2019 09:54
Neviem či dobre odpoviem. Ak sa pýtaš na to či sa da s takým žiť - áno, ak človek príde na svet s takou danosťou tak nemá veľmi na výber bud cesta psychiatrie alebo žiť život vo viacerých svetoch.
Vidí a vníma veci inak, pri všetkom vidí najskôr dôsledok čo obyčajne ľudia nevnímajú ale až neskôr alebo inak napísané žijú od dieťaťa život plne zodpovedný za všetko.
Žije sa s tým ťažko, lebo človek je cudzincom celý život a v skutočnosti nevie kde patrí a občas sa mu chce vykričať všetko čo vidí, no tiež vie že ho budú mať ľudia za blázna.
Vidí a vníma veci inak, pri všetkom vidí najskôr dôsledok čo obyčajne ľudia nevnímajú ale až neskôr alebo inak napísané žijú od dieťaťa život plne zodpovedný za všetko.
Žije sa s tým ťažko, lebo človek je cudzincom celý život a v skutočnosti nevie kde patrí a občas sa mu chce vykričať všetko čo vidí, no tiež vie že ho budú mať ľudia za blázna.
neznámy | 9.10.2019 10:04
Skús viac používať bodky miesto čiarok a odstavce. Nie je jasné kde ktorá myšlienka končí, a začína ďalšia v tých tvojich vetách. :)
myslím si, že nestotožňovanie sa s myšlienkami a stavmi samo o sebe môže viesť paradoxne k ešte väčšej oddelenosti, pojivom je srdce, ľudskosť
myslím si, že nestotožňovanie sa s myšlienkami a stavmi samo o sebe môže viesť paradoxne k ešte väčšej oddelenosti, pojivom je srdce, ľudskosť
neznámy | 9.10.2019 11:00
konkretne toto, koho to zaujma, vravi o tom len krishnamurti pokial viem. tolle a maharishi a cele vychodne duchovno zase oddeluju mysel od ja:
Při koncentraci dochází k rozdělení rolí na ovládaného a ovládajícího. Ten, kdo ovládá, je mysl, jež říká: „Musím to ovládat,“ a proto je tento ovládající ovládaným. Jinými slovy: ten, kdo přemýšlí, je mysl, a tudíž mysl a přemýšlející nejsou odděleni. Rozdělení zcela odstraníte, jestliže si uvědomíte, že ten, kdo přemýšlí, je mysl a že ovládající je ovládaným.
Pozorování strachu je důležité, poněvadž lidé jej ze sebe buď vytěsňují, nebo se s ním ztotožňují (Jsem tímto strachem) – neexistuje nikdo kromě strachu, který to pozoruje. Člověk je touto reakcí. Jestliže neexistuje rozdíl mezi vámi a strachem, avšak pouze stav této reakce, dochází k něčemu nepoznanému.
Existuje vnímajúci alebo len vnímanie? Toto prosím sleduj pozorne. Je tu mysliaci alebo iba myslenie? Mysliaci isto nie je prvotný. Najskôr je myslenie (myšlienka) a to potom vytvorí mysliaceho, čo znamená že prebehla separácia v myslení. Tu vzniká pozorovateľ a pozorované, vnímajúci a vnímané. V skutočnosti je tu iba vnímanie, nie vnímajúci. Ak sa pozrieme na kvet, ak ho iba vidíme, existuje v tom okamihu bytosť, ktorá vidí alebo je iba videnie? Pri pohľade na kvet povieme: je tak pekný, ja ho chcem. Naše ja teda vzniká z túžby, strachu, chamtivosti a ctižiadosti, ktoré nasledujú hneď za videním. Práve to vytvára ja, ktoré bez nich nemôže existovať.
https://www.youtube.com/watch?v=5OaS_gYfZ1Q
Při koncentraci dochází k rozdělení rolí na ovládaného a ovládajícího. Ten, kdo ovládá, je mysl, jež říká: „Musím to ovládat,“ a proto je tento ovládající ovládaným. Jinými slovy: ten, kdo přemýšlí, je mysl, a tudíž mysl a přemýšlející nejsou odděleni. Rozdělení zcela odstraníte, jestliže si uvědomíte, že ten, kdo přemýšlí, je mysl a že ovládající je ovládaným.
Pozorování strachu je důležité, poněvadž lidé jej ze sebe buď vytěsňují, nebo se s ním ztotožňují (Jsem tímto strachem) – neexistuje nikdo kromě strachu, který to pozoruje. Člověk je touto reakcí. Jestliže neexistuje rozdíl mezi vámi a strachem, avšak pouze stav této reakce, dochází k něčemu nepoznanému.
Existuje vnímajúci alebo len vnímanie? Toto prosím sleduj pozorne. Je tu mysliaci alebo iba myslenie? Mysliaci isto nie je prvotný. Najskôr je myslenie (myšlienka) a to potom vytvorí mysliaceho, čo znamená že prebehla separácia v myslení. Tu vzniká pozorovateľ a pozorované, vnímajúci a vnímané. V skutočnosti je tu iba vnímanie, nie vnímajúci. Ak sa pozrieme na kvet, ak ho iba vidíme, existuje v tom okamihu bytosť, ktorá vidí alebo je iba videnie? Pri pohľade na kvet povieme: je tak pekný, ja ho chcem. Naše ja teda vzniká z túžby, strachu, chamtivosti a ctižiadosti, ktoré nasledujú hneď za videním. Práve to vytvára ja, ktoré bez nich nemôže existovať.
https://www.youtube.com/watch?v=5OaS_gYfZ1Q
Počítam horoskop...