Cesty tela i ducha -
No a šéf Vatikanskej factory zdrhá vraj pre chorobu - veríte tomu ?
Hovori sa,ze bol vybornym teologom,ale nedobrym politikom,nepriniesol nic nove.
Ci cernosko pride-hovorim ano/teda som za-aj ked sa ozyvaju,ze este nenasiel cas pre cernocha,co je zas len vyhovorka/ a po nom rozpad- alebo Papezka.
Mne už to podkopávanie cirkvi príde niekedy aj trochu úsmevné - u niektorých ľudí mi to strieľanie nepripadá už ani ako potreba brániť sa voči vlastným tieňom. Stretávam sa, bohužiaľ, aj s prázdnou potrebou splynúť s modernizmom doby, resp. trendovosťou, kde je boj voči starým štruktúram spájaný s akýmsi vyšším, "alternatívnym" stupňom duchovenstva a všetko staré sa tým pádom stáva out.
Pôsobí to na mňa ako nadľudská snaha o stvorenie "krajiny zázrakov", kde sa chce všetko nové, lepšie, ideálnejšie, ale bez základov, bez prastarej duše života.
Myslím si, že tak, ako v určitom čase nemalo význam odsúvať všetko nové, tak nemá význam ani zahodiť všetko staré. Dá sa predsa aj premýšľať, na to tú hlavu nakoniec nosíme. Mnoho starých tradícií má vskutku skrytý význam, ktorý je užitočný a hlboký, lebo nás spája s prastarými koreňmi. Katolícke náboženstvo v sebe zhmotňuje veľkú časť nevedomých archetypov. Obraz, ktorý poskytol stredovek je iba svedectvom toho, že sa neoplatí určité archetypy ignorovať, a tiež upozornil na to, že predstavenstvo tejto inštitúcie by sa malo zaraďovať medzi ľudí, nie ignorovať svetskú stránku života. Ale na druhej strane, v našom štáte a v takmer celej Európe je to práve táto cirkev, ktorá nastolila určité morálne zásady, potrebné k tomu, aby nastal v spoločenskom živote určitý pokrok. Bez nich by sme sa tu množili ako potkany a požierali sa navzájom. Na rozvoji kultivovaného spoločenského života má katolícka cirkev navzdory mnohým prehreškom obrovskú zásluhu. Ak si len vezmem rozvoj medicíny a príbuzných vied, starostlivosť o chorých, snahu o dôstojné umieranie, zárodky tohto všetkého a ešte viac vznikali kedysi pod záštitou cirkvi.
Běžný okruh akordů a jejich funkcí, které považujeme za naprostou samozřejmost, vychází ze systému tzv. tonální harmonie, jehož vznik umožnila hudba církevní - mnoho stovek let ciselovaný systém církevních módů, rozvíjený skrze gregoriánský chorál, ambrosiánský chorál, atd. Tyto módy pocházejí ještě z dob antiky, kde hudba, matematika a filosofie šly mnohem více ruku v ruce. Díky nesčetným laudate a miserere, která zazněla v průběhu staletí v evropských klášterech, se nesmírně vytříbil cit pro charakter jednotlivých stupňů tóniny, cit pro konsonantnost a disonantnost a na základě toho se mohl vyvinout tak složitý a komplexní systém, jako je zmiňovaná tonální harmonie. Kdoví, jestli bychom si v dnešní době mohli dopřávat hudbu v té podobě v jaké ji známe, kdyby nebylo trpělivé práce pánů, kteří sice tu a tam upálili nějakou tu čarodějnici, ale uměli si k tomu krásně zazpívat-LOL--ROFL- (pardon, nechci to bagatelizovat)
Vyrůstal jsem poblíž vesnice, ve které se narodil velký barokní skladatel (pro svět znovuobjevený teprve nedávno) Jan Dismas Zelenka. Už od mladého věku patří k mým oblíbeným a ač jsem do kostelů nechodil, určitou duchovní zkušenost jsem zcela samovolně absorboval z jeho hudby. A nejenom jeho. Mám tak rád tuhle hudební tradici a to dokonce tak,že jsem se obstojně naučil hrát na varhany.:)
Další věc. Církev vzhledem k okolnostem svého vzniku považuji za kompromis mezi duchovní vizí a politickou nutností. To dokazují výsledky nikajského a konstantinopolského koncilu a rovněž okolnosti jmenování křesťanství státním náboženstvím císařem Konstantinem I. Exoterní křesťanství zvítězilo na celé čáře, protože běžnému člověku bylo přístupnější, kdežto mystické jádro tehdejšího křesťanství - gnóze (která se ve své eschatologické tradici v mnoha ohledech podobá východním náboženstvím) - bylo umístěno na černou listinu. Je škoda, že se v dnešní církvi najde tak málo odvahy začít postoj ke gnózi přehodnocovat. Má zkušenost je, že v očích církevních hodnostářů je gnóze téměř rovna New Age.
Ale ani ve středověké tradici určitě nechyběly pokusy vzkřísit gnostickou tradici, viz třeba kataři v jižní Francii, jejichž povstání bylo v 1. pol. 13. stl. brutálně potlačeno. Domnívám se, že tyto kruté a represivní metody církve neměly svůj původ v doktríně jako takové, ale spíše v doznívajícím barbarství raného středověku, kdy pro zaalpské kmeny, které formovaly po pádu Říma novou Evropu byl, "kosmický Kristos" absolutně nedostupný:)
Fakt, že i v dnešní době se najde tolik "zbožných a spravedlivých", kteří by se bez mrknutí oka vrátili ke starým metodám dokazuje, jak jsou některé atavistické sklony v lidské psychice neuvěřitelně životaschopné.
A na závěr ještě z jiného soudku - přidám jeden nedávný osobní zážitek. Stará paní na smrtelné posteli; celý život těžce pracovala, příkladně se starala o rodinu a vyznačovala se zvláštní tichostí a skromností, po většinu života chodila do kostela a jelikož byla odmala k náboženství vedená, nikdy nijak zvlášť neměla tendenci k typickému rysu dnešního plytkého individualismu: nutkavě zpochybňovat veškerá tvrzení církevních (ale v podstatě jakýchkoli) autorit. Tohle je prostě starý svět, stará škola: ať měl sebevíce nedostatků, lidé podle mě neměli sami se sebou takové problémy, protože věděli, kam patří a nepolemizovali o tom. Ale zpět k té paní: během posledních dnů byla v takovém stavu, že jí začal rychle odumírat mozek a její rozpoznávací funkce vzaly za své, už ani nedovedla mluvit. Jenom trpěla bolestmi a naříkala. Viděl jsem moment, kdy jí její dcera vložila do dlaní malý krucifix: ta paní se během několika vteřin uklidnila a usnula hlubokým a pokojným spánkem. Pár hodin poté zemřela. Ponechávám bez dalšího komentáře.
Podla mna by mali volit papeza a papezku-nech je to v rovnovahe.(muzska a zenska stranka)-taka mysticka svadba ma nieco do seba a ak by odburali aj zakaz manzelstva-tak aj svetska svadba by nebola od veci.Vse v Jednom.
Nevyznám sa v tematike až do takej hĺbky, no všimla som si už v detstve, že hudba všeobecne má na mňa upokojujúci účinok, najmä klasika a hudba najrozmanitejších náboženstiev. Čo som si zvlášť pri náboženskej hudbe všimla je pravidelná rytmická usporiadanosť a sylabizmus textov... Jej počúvanie ma robí neskutočne šťastnou, a to mnoho ráz nemusím ani textu rozumieť -ROFL- (to by mohlo sčasti vysvetľovať aj ten tvoj nedávny zážitok s babičkou, nieže by som chcela umierať so slúchatkami na ušiach, ale nejaký ten zbor by mi zaznievať poblíž ucha mohol...toť pieseň je môj krucifix)
Len tak medzi rečou, tiež som si minule vypočula nejaký rozhovor v rádiu, v ktorom vyzdvihli blahodarné účinky hudby na fyzické a psychické zdravie človeka. Môžem potvrdiť. Aj posledne som si naordinovala na smútok hudbu, lenže tak nejak som bola zaneprázdnená všetkým možným, že ani hodiny gitary, v ktorej som sa chcela zdokonaľovať, mi nejak časovo nevyšli. Nato som si čítala tu na zverokruhu solilunárne cykly, kde mám popísané, že sa nachádzam v poslednom, 12. cykle, čo všeobecne naznačuje obdobie bilancie, obdobie, v ktorom skladateľ môže prestať písať piesne, kazateľ môže stratiť ovečky a pod...že sa proste človek preorientuje k niečomu celkom inému. Tak som vyplašene zobrala gitaru, lebo vzťah k hudbe stratiť nechcem (to jest moje náboženstvo), tak že sa idem skúsiť každý deň učiť sama, hoci nie je čas niekam chodiť. Hrala som chvíľu Hallelujah a všetky úzkosti a krivdy sveta boli preč. A tak som sa rozhodla, že si každé ráno zahrám a zaspievam. Otec by mi za to síce asi fukol jednu po papuli, lebo vždy býval toho názoru, že ráno zavýjať netreba, bo sa najprv treba rozospievať...ale to je teória pre profesionálnych hudobníkov, nie pre amatérov :)
Čo sa týka dejinných informácií, súhlasím s tebou, práve to mystické jadro, ktoré bolo odpísané niektorými cirkevnými predstaviteľmi, najviac prepájalo s nevedomou, hlbšou stránkou psyché. Novoveká transparentná forma katolicizmu sa o túto svoju podobu pričinila práve snahou o politické ukotvenie, čím však stratila pohonný mechanizmus, ktorý popri usmerňovaní konania vštepoval individuálnej ľudskej činnosti "eschatologický" význam. Vypustenie mýtickej podstaty, ktorá mala podstatný podiel na psychickej alchýmii človeka, sa v podstate odráža v tom, že sa súčasné náboženstvo viditeľne odtrhlo od nepreniknuteľnej a rozmanitej pohonnej sily - nezapĺňa už v takej miere každodenný svet človeka. Mnoho z jej účinku je však skryté v náboženskej estetike a umení, ktoré si uviedol, tá nesmrteľná mysteriózna podstata tam zostala nedotknutá. (inak čo sa týka psychickej alchýmie, na túto tému výborne hovorí kniha od budhistickej terapeutky - Emočná alchýmia, ak budem mať čas, odcitujem večer niekoľko slov, aj ma hneď napadá príslušné vlákno...)
Skúsim vypočuť Jana Dismasa Zelenka, díky za tip...
Tak hádam za tento link nedostanem dákou bejzbalkou po hlave:)
http://www.youtube.com/watch?v=KVFzxazTQNM