Cesty tela i ducha -
duchovné vedenie-naše vyššie ja
Preto sa chcem spýtať,či niekto máte vlastnú skúsenosť so svojim vyšším ja.A akú.vďaka
No,ale vážně :).Rozum Ti může vykládat cokoli - může stejně dobře existenci vyššího já podporovat nebo popírat.Otázkou je,jestli on sám tenhle pojem (třeba pro vlastní zábavu -ZZZZ-) nevytváří ;) a nespojuje s dalšími pojmy jako vetřelec :D a podobně.
Strach je už jen třešničkou na dortu,která dodává větší zdání skutečnosti téhle boudě.
Kdybych si já měl najít na You Tube nějaké video,vybral bych od někoho,kdo ví o čem mluví.Například tohle :
http://www.youtube.com/watch?v=cM2R_GxndDw
to video od Tolleho si pozriem.
práve preto,že sa -aspoň trochu-poznám,vyhľadávam si videá od ľudí,ktorým taknejak-intuitívne-verím.Tieto videá,čo spomínam-sú od Alžběty Šorfové.Ide mi skôr o to,že je veľa "vecí",ktoré vnímam ako samozrejmé,ale nevidím ich-napríklad takí anjeli...a nepopieram ich existenciu...a tiež mám pocit,že aby som sa posunula "ďalej",mala by som sa začať zaoberať týmito duchovnými vecami,ísť do vlastných skúseností.Vďaka za odpoveď.:)
Čítala som od Eckharta Tolleho iba knihu Nová zem, pripomenula mi niečím dokument, ktorý sem nie tak dávno dala Tulinka v téme Duchovná naša cesta.
Ego je v tejto knihe - podobne, ako v novšej "duchovnej" literatúre aj v onom dokumente - podrobené prísnej kritike. Ešte aj zrieknutie sa majetku a kadečo (čo si už ani nepamätám), tam bolo popisované ako egoické, pretože stav nemajetnosti vraj vnútorne človeka nadraďuje voči iným.
Na jednej strane sa nabáda k celkom obyčajnému, prirodzenému priebehu života, na druhej k tomu, aby človek striehol ešte aj na záchodovú misu, aby ju väčším zadkom neurazil:D Proste mi tie teórie prídu ako program pre ľudí, v ktorom ani sami autori nemajú celkom jasno. A ľudia často potom na všetko kývajú hlávkami ako kury a ich preduchovnelými argumentmi sú hlášky typu: "to hovorí tvoje ego"
Vyššie ja sa často pokladá za také ja, ktoré je napojené na nejakú vyššiu, univerzálnu pravdu. Lenže vo svete existuje prepojenie medzi zemskými a vesmírnymi zákonitosťami, neexistujú oddelene. Oddelene neexistuje ani vyššie a nižšie ja, to nie sú body, ale pojmy signujúce zjednodušené predstavy ľudí o rozdieloch v ľudskom a duchovnom konaní, v ktorých sa to ľudské akosi stále viac odsúva ako neprijateľné.
Napr. v spomínanom dokumente mi zaškrípala v ušiach vetička, ktorá znela nejak tak, že "Božstvo neslúži ľudstvu tak osobným spôsobom, ako sa ľudia domnievajú". Čo bolo pripisované na vrub preprílišnej obetavosti poniektorých jednotlivcov.
Mne napr. presne tieto typy "múdrych" viet pripomínajú rečenie, že hovno zostane hovnom, aj keď sa dostane na policu a tvári sa že je lekvár. Ako ľudstvu slúži božstvo, to vie samo božstvo, my môžeme prijať akurát svoje miesto, resp. to, čím v tejto hierarchii sme.
Tým som nechcela nikoho uraziť, iba vysloviť názor, že teórie oných autorov si takisto obhajujú iba svoje ľudské presvedčenie.
existuje webova stranka depersonalizace.info tak tam to rozoberaju postihnuti z roznych stran. ja nehovorim ze som zazila vyssie ja len ze sa niektore znaky prezivania zakladatela temy a mna dost podobaju. ahoj PR.
Jednoducho nesúhlasím s "duchovnými" videami a knihami, ktoré sú presvedčené, že objavili univerzálnu pravdu, snažia sa ju patentovať skrze medializácie, čím manipulujú ovplyvniteľnešiu časť populácie, hoci práve zato kritizujú iné učenia. Ak nájdem v nejakej knihe alebo videu kritiku nejakého smeru, automaticky pre mńa stráca na hodnote. Lebo aj to vyžaduje tvrdú makačku, mať svoj názor a prijať odlišný. To, že sa presvedčenia majstrov zhodujú s určitou časťou populácie, je mi jasné, veď kto by si nezamiloval rétoriku o súcite, pochopení a vzájomnej pomoci? Pre mňa sú to však príliš všeobecné pojmy, čím viac som podobných kníh prečítala, tým viac si začínam ceniť ľudí, ktorí sa nimi nezaoberajú, ale v určitých smeroch ich ukazujú v konkrétnej rovine. Tí najúžasnejší ľudia, ktorých poznám a ktorí dávajú najviac súcitu, sú práve takí, ktorí viac prežili, ako prečítali.
Pravdu povediac, musela by som na sebe oveľa viac pracovať, aby som takých duchovných majstrov chápala tak dobre, ako vy. Možno sa cítim ešte príliš mladá na to, aby som sa upísala programovému učeniu nejakého majstra, aby som jednoducho sedela a vyberala z kníh to, čo dokážem precítiť aj sama. Nateraz mi to príde pasívne a rezignované.
Zatiaľ chcem poznávať pozemských majstrov, úžasných ľudí, ktorí mi dávajú možnosť pracovať na sebe cez vzťahy k nim. Osobite, podľa situácie a človeka.
Aj v živote by som sa momentálne radšej učila pristupovať k ľuďom otvorene, bez nejakých predsudkov o tom, kto je na tom duchovne lepšie a kto horšie, podľa toho, či s nejakým ujdom Eckhartom súhlasí, alebo nie. Proste vidieť duchovnosť u každého človeka, vidieť ju v jeho ľudskosti. Nasledovaním veľkých majstrov, ak si človek nedá veľký pozor, človek naberie na seba kvantá predsudkov a často si to ani neuvedomuje.
Písala som to hlavne preto, aby ľudia brali podobné videá s rezervou, nie fanaticky, ako všeobecnú platformu. Veď práve v spomínanom videu boli kritizované iné náboženstvá, ktoré sú podľa mňa významné pre iných ľudí. Nevidela som v tom videu pre ne veľa pochopenia...
K príspevku ma tiež podnietil iný dokument, ktorý som si dnes pozrela pri práci na ČT 2. Bol o mineráloch, ktoré sa používajú v mobilných telefónoch a pre ktoré zomierajú mladí ľudia a deti, lebo musia do dier s vysokou teplotou, aby ich získavali a prichádzajú tak o životy. Tieto minerály sa využívajú na výrobu kovov, ktoré sa používajú vo všetkých mobiloch. Videla som tam chlapca takmer vo veku môjho syna, tak ma to rozplakalo, pretože tiež mám dva mobilné telefóny a ani som nevedela, že mladých ľudí tlačia do takejto práce, aby potom oné minerály predávali a peniaze používali na kúpu zbraní.
Ako som tak pozerala a videla tú odhodlanosť chlapa natočiť dokument o tom, ako mladí ľudia zomierajú, zamrzelo ma, že videá duchovných majstrov získavajú toľko ovácií za kvetnaté reči a takéto video pozrie tak málo ľudí. A ľudia stálou výmenou novších mobilných telefónov vlastne podporujú smrť maloletých detí.
Keď som si proste spomenula na tú alibistickú vetu v tom videu, že božstvo neslúži ľudstvu tak osobným spôsobom, ako sa ľudia domnievajú, a keď som si predstavila, koľko ľudí skrze toho neprejavuje záujem o problémy druhých - musela som zareagovať. Prišlo mi ľúto, od koľkých reálnych problémov sa takto odsúva pozornosť. Možno ma tie problémy zaujímajú viac, ako by mali, ale dotklo sa ma to, keďže mám syna v takom veku.
Preto by som rada upriamila pozornosť na iných majstrov, ktorí sa toľko nevenujú všeobecným príručkám (lebo tých je na trhu viac než dosť), ale snažia sa bojovať za životy iných skutočne.
Ale v tom, co uvadzas, ze velakrat sa moze odsuvat takymito, pardon zasse podla mna brakmi, pozornost od veci, ktore su alebo mali by byt dolezitejsie.
Minule som sa zamyslala nad tym, ze uz ani pomaly nie je jednoduche najst nejaku peknu rozpravkovu knizku s nejakou vypovednou hodnotou, bez toho, ze by sa clovek nemusel predierat tonami pocarbanych nezmyslov bez myslienky. Podobny fenomen zaziva asi aj literatura pre dospelych a to primuje tzv. biznis o hladani stastia a duchovna. Podla mna citanie zostava nadalej medzi cinnostami, ktore vyrazne dokazu obohatit vnutorny svet. Problemom skor moze byt aj tendencia uz necitat vobec, pripadne zorientovat sa v tych brakoch.
a dalsia vec, tych majstrov, co sa priruckam nevenuju, ale sa realizuju, treba tiez sitkovat a nachadzat ako zlate zrnka medzi bahnom:)
Hoci boli natočené deti v podzemí bez patričnej ochrany, hoci bolo poukázané, že firma vie, že kupuje čierny tovar, za ktorý s platí životmi, nepriznala si chybu.
Na záver povedala pracovníčka Nokie toto: Prečo by sme mali priznať chybu, aby ste vy natočili dobrý dokument? Tie deti tam mala totálne na háku...dorazilo ma to.