Voľný pokec -
Úspešní psychopati
Všetko sú stavy vedomia.
Keď píšem všetko, myslím tým všetko.
Aj to že pretrváva vedomie hovorím stále dokola :)
Ešte raz - vedomie bolo a bude vždy.
Menia sa iba stavy, v ktorých sa nachádza.
Čo z toho vyplýva?
Keď vieme, že vedomie je večné a že to je naša pravá identita, je to jasné....
Celé je to o tom, spoznať, prežiť všetky stavy, v ktorých sa vedomie môže nachádzať a "vybrať" z nich ten najlepší, ten jediný, ktorý je hodný večnosti.
A ten už je známy....akurát treba dokázať (nad všetky pochybnosti, ako v matematike), že je to ten správny.
A dokazuje sa to prežívaním všetkých týchto premenlivých a netrvalých stavov, zvaných život, ktoré nikdy neprinesú trvalé uspokojenie.
Toto všetko sa deje zákonite.
V prvom rade, slobodný výber je ilúzia, všetko sa deje zákonite. Už som to písal.
Treba sa presunúť nad proces, a aspoň si nasimulovať pohľad z perspektívy večnosti, urobiť si odstup od seba.
Lebo inak sa človek stále motá vo svojich myšlienkových konštruktoch, ktoré sformulované môžu koľkokrát aj byť správne, ale majú jednu zásadnú chybu - stále sú to len myšlienky, nie je to prežívaná realita.
Je nutné si prežiť skúsenosť večnosti, potom sa postupne človeku upraví vhľad, začne nahliadať z inej perspektívy úplne na všetko vrátane seba.
A prestane rozvíjať jalové myšlienky.
Vse je to jen otazka predstavivosti mysli. A od toho niet kam ujst. Jsme v teto kleci.
Odstup od sebe je taky jenom myslenka odstupu od sebe.
Mysl ma nevycerpatelne moznosti seberealizace.
Je to jedno jake mas myslenky jsou to jenom myslenky. Bubliny na vode. Splasknou nejpozdeji prerusenim dodavky krve do cns.
Muzes si ve sve hlave pustit pekny libivy film nebo thriller. To je v nasi moci. Ladit si program. Ale je to jen film, myslenka. To je ta slavna realita. Vse je iluze, ktera se deje tu a tam podle nejakych zakonitosti a jinde chaoticky.
Je to pekelny stroj.
A kdybychom na to meli myslet museli by nas vsechny pozavirat do blazince.
Tak se drzime teorii, viry, tradic, chlastu..protoze to prinasi utechu. Myslenka vecnosti konejsi jako mamin kosmicky cicek ktereho jsme v nejake te forme zajatci. Vylezes z jedne myslenkove pasti a jsi v jine.
Vcetne objektivizace myslenkove pasti. Je to porad jenom o já já já a nic jiné.
Ale prežitok večnosti, nie myšlienka na ňu, je zážitok, ktorý človekom otrasie, vydesí ho (nemusí byť pravidlo, záleží na stupni pripravenosti).
Rozbije ho až do základu a až vtedy dôjde k uvedomeniu si svojej pravej identity - toho základu, ktorý sa už rozbiť, zničiť, rozložiť, zahodiť nedá.
Vsechny jsou stejne prave, autenticke. Vsechno je stejne ryzi.
Tocis se na kolotoci a kdyz jsi nahore je to "is it". Ale to je pocit.
Zazitek je taky myslenka. Svet je myslenka. Pocit.
Mysl stale klame.
To potvrzuje dnes i kvantova fyzika, neco muze povstat z niceho.
Svet je myslenka, vse je myslenka, sen boha visnua.
To je princip udrzovani. Pocit ja jsem je taky myslenka. Vznika a zanika.
Vse jen stale vznika a zanika. Jen v ruzne dlouhych cyklech.
Takze se smrti snazime ze strachu vzdorovat. Marne. Vsechno pomine.
A jestli neco pretrvava? Vira a nadeje, jako vzdor proti neodkladnemu zaniku.
Všetky tie identity sú len dočasné.
Sú autentické, pravé, akékoľvek chceš, ale sú len dočasné, nie sú trvalé.
Okrem jednej, ktorá je večná a nemenná, všetko ostatné je nadstavba na nej.
Možno ti to bude zrozumiteľnejšie, keď použijem pojem trvalá a nemenná identita vs premenlivé a dočasné identity?
Kornateni alzheimer etc..
Jinak vis kdo taky proziva vyprazdneni od citu a myslenek?
Medved v zimnim spanku. To je typicky stav nirvikalpa samadhi.
Ale je celkem naprd protoze se musi probudit a ma zase hlad.
Stejne to je s lidma z takoveho stavu jednou vylezou a jako karmickou odplatu dostanou za to nicnedelani klackem pres zada.
Možno navonok vyzerajú nerozoznateľne, ale nemôžu byť odlišnejšie.
Medveďova hibernácia je čokoľvek, len nie typický stav n.s. :)
Ale že je stav nirvikalpa samádhí neudržateľný, to je bezpochyby pravda.
Aj som písal vyššie, že to nie je stav, ktorý by obstál vo večnosti.
Avšak je to nevyhnutný bod, cez ktorý treba prejsť.