Vlastná tvorba -
Požiar
Alebo ako si mám predstaviť večnosť? Ako nekonečné plynutie času? Fuj, to sa mi nepáči :)
Večnosť je už teraz, hoci sloveso je naznačuje nejaký dej v čase, ale inak sa to povedať asi nedá. Večnosť je neustále, ale neplynie.
Ak je čas, je možná zmena a nemôžeš mať istotu. Nemôžeš spočinúť. Spočinúť sa dá len v istote a tá vylučuje zmenu. Tak to vidím ja.
Mala som na mysli mieru v zmysle rozsahu existencie. A rozsah chápem ako ohraničenie - v rámci našej diskusie ohraničenie existencie vecí, ľudí... atď.
A rozsah existencie je rôzny. Tarantula žije obyčajne kratšie ako človek.
Tarantula môže žiť kratšie ale takisto má iné vnímanie. Život je z jej subjektívneho hľadiska možno rovnako dlhý ako ten náš.
A niekde nejaké nadpozemské bytosti možno žijú aj miliardy rokov. Nech :)
Aj tak im to raz skončí.
"Tak to vidím ja."
Už som si myslela, že si bol na dovolenke vo večnosti...:)
Tiež ma zaujalo slovo vidím, zrejme zrakový typ, ja som skôr auditívny, tak si neviem predstaviť Je bez pohybu.
Vnútri každej existencie, aj existencie večnosti, predsa musí byť pohyb, nie?
Prečo istotu spájaš s nutnosťou stagnácie? Nech nad tým rozmýšľam ako rozmýšľam...takáto istota mi príde prázdna -SAD-
Mňa to naopak teší, ale bytosti, ktoré túžia prežívať asi taká večnosť desí a považujú ju za stagnáciu a preto si radšej vymyslia nekonečne dlho trvajúce raje, kde tigre žerú maliny a dych im vonia po ovocí. Super, ďakujem, ale neprosím.
Keď sa všetko dohýbe, doprocesuje, neostane už nič, čo by bolo treba spraviť. To je cieľ, aby sa vykonalo všetko, čo treba. Žiadny ďaľší pohyb nebude treba a nebude to stagnácia, veď už sa nebude mať kam napredovať a hlavne nebude prečo.
Dokonáno bude :)
Ale ešte neni, iste, treba nám trpezlivo dožiť.
Celistvejšie čas podľa mňa zachytáva práve rozsah (miera) existencie vecí, v ktorých sa dejú zmeny (ktoré vidíme aj nevidíme), ktoré chodia aj nechodia, voňajú aj smrdia, páčia sa aj nepáčia. Zmena je len vlastnosť času, tak oko pohyb, státie...
Vidíš, ty definuješ večnosť ako neprítomnosť času a nemáš ho zadefinovaný.
Čas definuješ rozsahom existencie vecí, mierou. To sú slová, ktorým fakt nerozumiem. A ja sa pýtam, ako inak by bol čas zreteľný, postrehnuteľný, ak nie len na základe zmien? Vonkajších, vnútorných, akýchkoľvek.
Ja ho mám zadefinovaný - a to tak, že plynutie času vnímame na základe zmien. Keď sa nebudú diať zmeny, čas zmizne.
Píšeš, že zmena je vlastnosť času. Aké iné vlastnosti ten čas teda má? Ja tvrdím, že neustále zmeny = čas.
Ak budeš pozorovať jeden kameň na jednom mieste celý život, darmo budeš iným tvrdiť, že sa jeho zloženie vo vnútri zmenilo, pre iných ten to bude stále ten istý kameň, na tom istom mieste.
To znamená, že vnútorné zmeny hovoria o uplynutí času niečo iba tebe ako pozorovateľovi, ale nevystihujú zásadnú entitu času.
Keď tým ľuďom budeš tvrdiť, že ten kameň (trebárs pieskovec) vznikol vtedy a vtedy (obdobie vzniku), usadením drobných čiastočiek piesku a potom ho rozmlátiš kladivom, až potom vymedzíš čas jeho existencie ako celku aj pre iných. Tie drobné zmeny, ktoré ubehli vo vnútri kamene o čase ako samostatnom fenoméne nikomu nič nepovedia.
A predsa tvrdíš, že večnosť je nečasová.
Zásadná podstata času je ohraničenosť jeho plynutia vznikom a zánikom. Objektívny čas existuje alebo neexistuje asi do takej miery, ako tvoja bezčasová večnosť. T. j., či plynie čas vo večnosti nevieme! Za tým si stojím zase ja.
"Ako veličina, ktorá tam kdesi, mimo mňa plynie?"
Tak napríklad v tejto skutočnosti: Mesiac sa točí okolo Zeme.
Tu je gnómický charakter času veličinou, ktorá zachytáva pravidelný pohyb, ktorý plynie mimo teba a zahŕňa viacero časov na Zemi...resp. má všečasovú platnosť.
Tvoja definícia času je ako keby som niekomu povedala, včera bol mesiac na inom mieste. Bude to, samozrejme, pravda, ale nikto z toho nepochopí, že, obieha okolo Zeme. Definíciou máš čosi charakterizovať ako celok. Nie ako časť.
Ja nepotrebujem niekomu vysvetľovať pohyb Mesiaca okolo Zeme, bavíme sa o čase a moja definícia ani nemala ambíciu vysvetľovať takéto veci.
Svojou definíciou som chcel charakterizovať princíp toho, ako vzniká naše vnímanie plynutia času a nie vysvetľovať všetko.
Ty tvrdíš, že zmena je len vlastnosť času a nepíšeš mi, čím okrem zmeny, ešte je čas charakteristický.
Nechcem pokračovať v tejto debate :)
ako vieme , ze nie je cas vo vecnosti a ako vieme, ako tam plynie? ako vieme, ze uz vo vecnosti bude vsetko bezo zmeny a ako vieme, ake principy tam platia?
z pohladu niektorych jedincov moze byt cas nepodstatna velicina, nezmenia nic a zostanu tvrdi ako skaly, niektori v priebehu casu toho zmenia statocne vela, ale aj tak im to nepomoze...co je cas, ak chyba vnutorna zucastnenost, cas vnimam ako prostriedok v tomto nasom svete, no neznamena, ze nebude ani v inom, mozno bude, ale obohateny este inymi rozmermi, ktore sme doteraz nevnimali.