Vlastná tvorba -
Co takhle napsat knihu? Pribeh?
"Myslíte to vážně, Evelino? Vzpomínáte si, co říkal ten šaman..."
"Vidíte snad jinou možnost? Jakékoli riziko je lepší, než tahle slepá ulička, čas letí a my přešlapujeme na místě."
Santa rezignovaně uvolnil zátku a místnost naplnil nedefinovatelný zápach.
a tak sa museli vydať na kritické miesta tejto planéty, kde ležali ukryté súvislosti temných ľudských skutkov. tieto miesta sú kľúčové a nachádzajú sa v ohniskách hartmanovej mriežky Zeme. sú to miesta na planéte kde sa križujú silové polia s vysokou mierou negatívnej energie a nahustených kozmických síl a silných geopatogénych zón.
"John..." prehovorila Evelína. v je hlase a na jej tvári bolo vidieť zmenu a tak John spozornel. "Neviem ako sa volá tá rodina a ani neviem v akom meste či štáte žije. viem len to, že je to stredne bohatá rodina žijúca v malom kaštieli so slúžkou menom Donna Cunningham."
Vymydlený a učesaný John, zachumlaný v županu seděl u stolu a usrkával vařící česnečku. Dalo mu námahu předstírat, jaká že je to božská krmě. Vaříval si sám a byl zvyklý na jiné lahůdky. Ale oceňoval snahu svých parťáků a snažil se spolupracovat. Navíc překvapeně zjistil, že se cítí o poznání líp.
Santa zober si škrabku a bež očistiť listy na motoroch lietadla, predné sklo a spätné zrkadielko. Sakra chlapi, vy by ste len žrali!"
Najednou jí zrcátko vypadlo z ruky, třesklo o stůl a Evelina se s vytřeštěnýma očima otočila. Naproti ní seděl Santa a místo vedle něj bylo prázdné. Tedy, skoro prázdné. John postupně šedl, průhledněl a kontury jeho těla se rozplývaly.
"Ten šaman nás varoval, ale tohle! Santo, co budeme dělat?"
"Nějak se mi situace vymyká z rukou".
John se dostal do valkého vnítřního rozporu chápajícího empatického muže a "chladného" soukromého dobře zaplaceného detektiva.
John měl za úkol vypátrat záhadně zmizelého manžela Lady Eveliny Boyleové.
Tento muž byl význačný astronom,ezoterik,otec,dědeček,člen ČSAV,čestný doktor Harvardské univerzity profesor,Mvdr,Bc Bruno Eduardo Boyle.
Situace jasně vypadala na únos Iluminátů.John však vypátral pravdu!
Situace byla uměle vytvořená profesorem Bruno Eduardem Boylem!
A potom co si do srubu nastěhoval Misis Evelinu se Santou ,pochopil proč.
John si nedovedl vůbec představit život s takovou Megerou jako je misis Evelina Boyleova.
Má říci Evelině pravdu...? Co chudák Bruno Eduardo?
Proč je tak těžké získat odpověď na otázku, jestli je její manžel "vpořádku", tedy tam, kde chce zrovna být.....
"Vieš Evelina, aby sme zachránili svoje prekliaté rody musíme pozerať za horizont svojich vlastných cieľov a sebeckých potešení. ak neprevalím na svetlo pravdu na ktorú som prišiel, nepohneme sa ďalej. na svete je milióny ľudí, ktorí budú trpieť ak sa budeme práve teraz príliš šetriť a híčkať. ak sa budeme zaoberať zmiznutím tvojho manžela, môžme stratiť kopu času a nakoniec zistíme, že sme naháňali sliepku namiesto psa. Evelina, tvoj manžel ťa opustil, lebo si beštia a ešte k tomu z prekliatého rodu Boyleovcov. no ale poďme sa radšej venovať podstatným veciam, kvôli ktorým sme sa tu zišli. myslím, že..."
ťuk. ťuk! ťuk!!! vtom sa John otočil smerom k oknu. za oknom pulzovalo udychčané telíčko Johnovho poštového holuba s pristrihnutými krídlami. práve dorazil z Evelíninho hotela späť. nestihol jej lietadlo, tak prišiel zase pešo. bol na pokraji zrútenia. John sa vrhol k oknu, pretože dobre vedel, že ho bude ešte potrebovať, ale to ho až tak nesralo ako to, že ho mal rád. John videl na holubovi, že je chudý a bledý a možno bude aj zvracať, tak sa chopil činu, pretože to bola prvá vec pre Johna, ktorá začala byť ozaj vážna...

