vztah

Ak miluješ svojho muža, jeho matku by si tiež mala mať rada. Ak ti to nejde, tak ju aspoň rešpektovať, vychovala pre teba muža, s ktorým žiješ. Keď ju neznášaš skús sa zamysleť, prečo je to tak, čo jej na tebe vadí. Na horoskopy sa moc nespoliehaj, pomôže ti len zmena tvojho zmýšľania. Nikdy si sa jej na to nepýtala? Ak máš deti, daj si pozor, aby si aj ty nebola v takej situácii, v akej si ty a tvoja svokra.

no knihy citam dost malo,ale ked dostanem nejaku ezotericku knizku,tak si ju vzdy hned precitam.mam take o tarote,o numerologii,o astrologii,to ma celkom zaujima.z normalnych knih som posledne citala maxima e. matkina,to mozem tiez:)no a co sa tyka odpustania,myslim ze dokazem odpustat.ved aj to je cudne.ked si predstavim napriklad jedneho byvaleho,to bol fakt tazky vztah,naublizoval mi dost a po par rokoch necitim k nemu ziadnu zast,vobec,dokazem s nim komunikovat uplne normalne.tak ja neviem preco ta moja svokra je taka specialna kapitola u mna,ved v podstate mi realne nic strasne neurobila.ja neviem ci toto je daka karma z minuleho zivota ci co.no nic,skusim tie kamene,a musim vymysliet nieco,aby som bola tak vnutrone vyrovnana aby ma od nej nic nedotykalo a potom to mono dako pojde.

no mala by som,ale vidis,realita je ina.no a mam syna a hlavne koli nemu to chcem riesit,ani ne tak preto aby som nebola v rovnakej situacii ako je teraz ona,to uz vyssie sily posudia ci si zasluzim,ja mam pocit ze robim najlepsie ako viem,ale ak to nestaci tak budem niest dosledky,to berem.skor ma trapi,aby to na mojho syna nemalo cele negativny vplyv teraz.snaim sa ten negativny vplyv minimalizovat.

Som rada, že sa nevzdávaš. Ja Ti prajem do budúcnosti hodne trpezlivosti a lásky. Ešte som Ti chcela napísať, ak by si mala záujem o knihy, odporúčam : Josef Pavel Kreperát-Skrytá moc drahých kamenu, poprípade Judy Hallová-Kameny od A do Z 1.diel. Tu je link na obchod, kde ich ešte majú obidve....

http://www.zdravysvet.sk/kategoria/knihy/polodrahokamy-a-mineraly/energie-krystalu---mary-lambert/

Je dôležité kamene čistiť a v tých knihách je všetko potrebné. Poprípade študuj na nete. A ešte by som napísala jednu knihu, možno poznáš je veľmi známa.
Ruediger Schache-Tajomstvo príťažlivosti sŕdc.

http://www.martinus.sk/?uItem=62427 />
Je dobre, že vieš odpúšťať, myslela som aj na karmu, aj z toho dôvodu som písala o kameňoch. Prajem veľa veľa svetla v živote a lásky. pa:)-BYE-

už je to vedľa v téme ale dám to aj sem....kamene su k ničomu, ked nesprávne naplňame túžby svoje aj iných:

Lavondyss » laskaanestastie | 29.10.2010 23:22 » Odpovedať Podstatné sú túžby. Nakoľko su túžby toho druhého vnímané, nakoľko sú spoločné, nakoľko sú aspoň tak dôležité, ako tie naše, taku kvalitu bude mať vzťah. Ak vzťahy nefunguju, treba skumať kvality túžob a pozornosť, ktoru sme ochotný venovať túžbam druhých. Ak berieme partnera automaticky zodpovedného za naše šťastie, veľmi skoro sa objavia naťahovačky.

Venovať maximum pozornosti naplnaniu ľudských túžob správnym spôsobom sa oplatí. Zivot ide plynule, zisťujeme, že tie ľudské tužby prinášajú čoraz menej a menej potešenia a takto sa pomaly dostaneme k túžbe, ktorej naplňanie je nekonečné...ak je nám daná, samozrejme

V túžbach sa daju najsť korene nešťastných vzťahov. Myšlienky sú iba ich odrazom. Nič viac.

juuuj ale tomuto ja moc nerozumiem a uz vobec to neviem aplikovat na moj konkretny problem.ja v tomto vztahu poznam svoje tuzby a jedine co viem je redukovat ich na tolerovatelnu uroven.problemom je ze prave v tomto vztahu sa mi extremne nedari odcitat skutocne tuzby druhej strany,kedze tie ktore su prezentovane ako tuzby napokon neplatia a tie co odcitavam ja su pre mna hoodne neprijatelne.takze z tejto strany jedine uz len hladat ci by sa nenasla nejaka zabudnuta prijatelna aspon jedna....nuz,co sa mna tyka,ovela pohodlnejsia mi je prva varianta cize redukcia vlastnych,tym som sa dostala k tejto kompromisnej situacii a sice ziadne velke peklo,ale ani nic pozitivne,jednoducho nic.no,uvidime,co sa vlastne da.alebo otazka:ako sa daju zistit skutocne tuzby druheho cloveka?

Skúsim to trochu pootočiť. Možno sa dá vychádzať s túžby, ale možno ešte viac zo strachu.
Strach je emócia, ktorá nás núti pozerať sa na jej pôvodcu ako na nepriateľa.
Z čoho máme strach, čoho sa bojíme, to odmietame a proti tomu bojujeme.
Niekedy fyzicky, niekedy duševne.
Jediný liek na vykorenenie strachu je láska. V matke tvojho manžela vyvolávaš strach. Je to v nej, asi o tom sama nevie, možno sa bojí, že si jej ukradla syna, má pocit, že nerobíš veci správne, podľa jej meradiel a možno ďalšie.
Skús na ňu myslieť aj keď nie ste spolu s láskou a skús sa snažiť chápať, čo cíti.
Nedaj sa strhnúť sebe ani iným, aby si ju vnímala negatívne.
Ja dám prirovnanie, ktoré s tým celým zdanlivo nesúvisí.
Psychológovia liečia rôzne fóbie tak, že pomaly a opatrne zbližujú toho, kto sa bojí s pôvodcom strachu. Otvárajú nový pohľad na to, čoho sa človek bojí, učia ho akceptovať to a vidieť inak. Aj tvoja svokra, aj ty máte strach zo seba navzájom.
Pokús sa ho prelomiť pochopením a prijatím. Pôjde to veľmi pomaly a ťažko, možno veľakrát zlyháš, ale keď budeš mať cieľ pred sebou, raz sa k nemu dostaneš.
Viem o čom hovorím, aj ja lúskam takýto oriešok a sem-tam sa mi darí, sem-tam nie. Ale verím tomu, že práve úspechy v takomto boji nás môžu posunúť dopredu. Dostali sme úlohu, keď ju splníme, odľahne nám a budeme na seba hrdé.
Čo myslíš? :)

ano mas uplnu pravdu,ja sa jej naozaj bojim.respektive ja sa ani tak nebojim jej osoby ako sa bojim toho co dokaze vo mne vyvolat.a aj toho ako mi dokaze zasahovat do ineho doleziteho vztahu.nebolo to tak od zaciatku.naplno som si svoj strach uvedomila az teraz,ked som urobila medzi nami mur a ona uz nie je natolko sucastou mojho zivota.uvedomila som si ako mi je zrazu lepsie.a teraz sa bojim,ze ked sa ten mur pokusim zburat budem tam kde som bola.no ale mozem povedat ze za tym murom sa mi ju prijima lahsie,aj pozitivne stranky sa vynaraju lahsie.ja si dokonca myslim ze po par rokoch za murom by som ju bola schopna vidiet ako fasa babu,ktorou ona bezpochyby pre niektorych ludi urcite aj je.len ten strach z konfrontacie s realitou....na druhej strane uplne jasne citim ze toto cele je pre nieco,respektive na nieco.ale este stale som neprisla na to,co sa to mam vlastne naucit.

Hmm, trochu čudne sa cítim ako blíženec, keď si to tu čítam... a keďže patrím medzi úprimných blížencov, chcela by som aspoň trochu utlmiť tvoj strach, ktorý možno je a možno nie je opodstatnený...mám deväťročného syna a tiež sa niekedy obávam, aby som neskončila ako nejaká zarytá svokra diktujúca život svojmu synovi a presadzujúca iba svoje pravidlá... Úprimne povedané, ako nezávislá bytosť si dosť často presadzujem svoje presvadčenia, veriac, že pri tom všetkom mám na to právo...zatiaľ je to však so schopnosťou uvedomenia si toho, že niekedy je toto presadzovanie trochu prehnané a ubíjajúce...potom zmiernim a obyčajne mi je to aj ľúto...hoci, nikdy sa za to neospravedlňujem... k tomu som asi ešte nedorástla...nie však pre nafúknuté ego, ani preto, že by som nevedela uznať názor niekomu inému, ale preto, že ma prevalcovala silná potreba nezávislosti, strach zo záväzkov...z toho, že by sa aj mňa mohlo niečo citovo dotknúť...
"my blíženci" sme vo väčšine tvrdí na povrchu, ale mäkkí v jadre...vo vašom prípade možno "narazila kosa na kameň"...(blíženec nezvyknutý na to, že mu niekto diriguje, dostal zaucho, avšak nie preto, že by ho chcel niekto tromfnúť v diktátorčení, skôr preto, že iná osoba sa stala autoritou jemu blízkej osoby...hoci táto to tak nevníma a svoju pozíciu chápe ako prirodzený partnerský vzťah..)..myslím, že tu nejde o konfrontáciu blíženec - baran...ale o obojstranný strach zo straty svojho postavenia...partnerky-matky..možno by bolo dobré vniesť do toho trochu pochopenia, lásky a pokory...lebo nie len v útoku sa skrýva dôstojnosť a hrdosť...skús byť teda veľká porozumením....možno prerastieš svokre cez rozum...:-)

atena prosim ta hlavne sa necit cudne za to ze si blizenec:)))to urcite nie je o tom ze by blizenci boli neuprimni alebo neviem aki zli a ani to nie je ako spravne pises o konflikte baran blizenec.podla mna su tam nejake ine casti v nasich horoskopoch ktore sposobuju vzajomne problemy.a mas pravdu citim v tom aj take sutazenie,kto z koho,no mna to unavuje,ja nechcem nad nou vyhrat,ani sa s nou rovnat,ja len chcem s nou mat svaty pokoj.len to je tazko.

ale ja sa necítim zle ako blíženec...pravdu povediac...v prvom rade sa cítim ako človek...to vyjadrenie som si dovolila len preto, lebo krstná môjho syna a tiež moja blízka priateľka má podobný problém a tiež je narodená v znamení baran...nuž a ja si s ňou veľmi dobre rozumiem...keď však na ňu občas hľadím, ako bojuje so svokrou...je mi jej ľúto...staršie ženy sú rigidné...často spastické...a moja priateľka ešte stále so vztýčenou hlavou vzdoruje a nechce si dať svoju pravdu vziať ...a ja sa jej ani veľmi nedivím...pretože tá žena všetko čo urobí, akoby bolo naschvál...ale nedať sa vytočiť, znamená získať prevahu...tak som jej radila, len jej to akosi nejde...tak už len zvykať si reagovať so stoickým pokojom :-( ..a tú stránku, kde si môžeš pozrieť prečo máš s nejakým človekom negatívny vzťah by som tiež rada poznala...neskúšala si to cez numerológiu (?) http://numerologie.najdise.cz/...ale to asi poznáš...

Ahoj, mna napadla jedna vec. Prečo to neskúsiť cez lásku??
(Tiež máme v rodine taký problém s tetou mojho muža-lenže tá je levica a to sú kapitoly samé o sebe:))
Si zober, že skoro všetci sme do istej miery podplatiteľní. Poviem to na našom príklade:tá teta-volajme ju Lujza neznášala muža svojej dcéry,volala ho hanlivými názvami a tlačila na dcéru už od začiatku ich vzťahu, aby sa rozišli. LENŽE! Milý Zaťko si kúpil nové auto a staršie daroval Lujze.
Zrazu sa z neho stal jej najoblúbenejší zať...To je čo?!?

Keď jej začneš nosiť hodnotné darčeky (retiazku na Vianoce, pozornosť pri každej (krátkej) návšteve a budeš súhlasiť so všetkým čo povieš-skloň hlavu, budeš veľmi milá-prirodzene.-LOL-:)-SHINY- Zákonite sa ti musí zlepšiť vzťah minimálne o 80%. Rozšír vo svojom srdci Lásku

Druhá vec je , čo si budeš myslieť ty o jej charaktere..
ALE! nebudeš mať rakovinu z dusenia negativity v sebe-PUKEY- a budeš mať klud v rodine. Treba sa potom dohodnúť s mužom, že tam nebudete často chodiť- a keď tak max. na 1,5 h

Držím palec

Heslo jedného mojho klienta: Každý sa dá uplatiť peniazmi, každý má nejakú hodnotu-väčšiu, či menšiu.

Smutná pravda.
Mnohí možno teraz povedia-ja taký nie som. ale keby prišlo na lámanie chleba-aká by bola situácia-??-BIGEYE--SHINY-

Pan klient veľmi rýchlo posúdil. Vidí vlastnu hodnotu, projekciou robí denne to isté asi...ale:
Ked sa človek zadíva a začne pozorovať, vyrazí do prírody, medzi ľudí a chce vidieť, začne sa pýtať "prečo?"

Začne vidieť. Vidí rastlinstvo a stromstvo :-) Všetko rastlinstvo ma jedno spoločné. Stačí prijímať vodu a živiny, je obrátené k Slnku a nemení svoje miesto. To stačí aby žilo. Stojí a prijíma.
Podobne je to u ľudí, dajme tomu "rastlinnej úrovne" Stale čakajú, že dostanú. Dať je problém. Stačí tanier, ukryt, pokojne miesto na slnku, viac túžob nemaju. Byť nasýtený, mať svoje miesto a všetko ostatné je nepodstatné...večer telka, partner dáva, tak načo meniť...postoje, názor, čokoľvek. Zmena je nebezpečná. Týchto by pán klient uplatil dobrou večerou, trochou pozornosti a sumou vo vyške mesačného platu....možno by ani prachy nebolo treba....

Potom človek uvidí zvera. Toto stvorenie sa už pohybuje. Hľ ada to isté, čo rastlina, ale hľada lepšie miesto pod slnkom, bije sa územie, dobre miesto vo svorke. Rešpekt. Jeho vedomie ma väčší rozsah. Bie aj spí. Je zúrivé, ked sa bojí o život, aj ked ešte nemá vedomie toho, že si je vedomo samého seba.
Podobne aj u ľudí urovne zverov vidí človek postavy ženúce sa za karierou, lepším miestom v hierarchii firmy, rešpekt a moc su podstané, bohatstvo už zabezpečili. Vedia hrýzť auplatiť ich, to už chce vyššiu hodnotu. Ak spoznáme ich túžby, bude ľahko ich uplatiť, a teda :-) vládnuť im.

Potiaľ sa Pán Klient nemýli.

Ak sa človek obráti do vnútra a po divadle v prírode začne hľadať ČLOVEKA, nachadza dalšie rozmery bytosti, ktoré su rozporom v každej situacii, kedy by sa mal zachovať ako rastlina alebo zver. Je tu niečo, čo nesplní očakávania pána klienta. Hodnota by sa zrazu nedala zmerať v peniazoch, ak by ho chcel ovládnuť.

Pan klient možno ešte nestretol človeka....

Nerozumiem ti, skús mi to priblížiť na nejakej konkrétnej veci. Čo je to ,, Niečo,, v tom človeku?-CONFUSED-

To, je to, čo nás prinúti povedať pravdu, aj ked okolnosti nás nútia mlčať, alebo klamať.

To, je to, čo nám dá silu odpustiť krivdu a múdrosť porozumieť, prečo bol niekto tej

krivdy schopný.

To, je to, čo ozdobí človeka a vytvorí obrovský kontrast voči nízkosti, hrubosti a

hanebnosti túžob tých, čo majú odvrátenú tvár.

To, čo nám umožní, aby sa ľudia pri nás cítili pokojne a vnímali istu zvlášnu atmosféru

radosti zo života.

To, čo nám dá moc bez slov upokojiť zlostných a nechať ich zahanbených.

Taku moc ma človek. Vládneme odrazom, pretože sme obrazom.

Tomu, hovoríme u odvrátených tvárí "Spiaca princezná"


Bol som dosť konkrétny?

Žeby až takto? ...skutočne si myslíš že človek svoje správanie riadi len na základe zrkadlenia svojich pozorovaní, projekcie? ...že používa na uspokojovanie ľudských túžob rovnaké schémy, ako vidí dookola?...potreby rastlín (zaliať a nerobiť nič pre druhých)...zvierat (bojovať s druhými iba o miesto či prestíž, resp. spoločenskú vážnosť)...a pritom že zabúda na "ľudský" rozmer?
...v podstate, prečo nie...ale ak človeka v rovine väzieb (vzťahov) neuspokojí ani jedno ani druhé práve pre onen "ľudský" rozmer, a kvôli nemu je človek v rozpore (nespokojnosti) s každou situáciou, v ktorej by sa mohol zachovať ako nenáročná rastlinka alebo dravý zver...potom sú možné len dve východiská...1. spoznať ten rozmer a zamerať naň svoje konanie,
2. zničiť ten rozmer a riadiť sa potrebami rastlín alebo zvierat...
...chcel si teda povedať, že netreba súdiť, ale pýtať sa na potreby a pozorovať potreby toho druhého a na ne zamerať svoje konanie...alebo?

Ahoj Atena

1. je správne. Ale. Musí naplnať svoje potreby rastliny. Piť, dýchať, jesť. Musí naplnať aj svoj rozmer animalny. Má tiež animálnu dušu ( Slnko - Merkur - Venuša -táto umiera spolu s telom) , potrebuje byť s iným a deliť sa o potešenie zo života. Ale...to všetko by nemalo byť cieľom. V tom všetkom má iba uvidieť opakujuce sa túžby a pozorovať, či rozmer rastliny a zvieraťa život naplňa. Ak naplní túžby rastiny aj zvera správne (život plynie harmonicky) dostavia sa túžby nové. To sa ozýva duša individualna ( Slnko - Mars - Jupiter ) a obracaju jeho pozornosť vyššie. Túžba po poznaní sa objaví, ked už život zvieraťa a rastliny nenaplna túžbu dalej rásť. Podobne ako túžby rastlina zvieraťa aj túžby po poznaní maju svoje naplnenie, aj su nalnané spravne. Ak nie, človek bude neustále túžiť po ich naplnení, pretože mu prinášaju potešenie a utrpenie, život tak plynie v cykloch. Stále dokola.


Co sa týka riadenia svojho správania, je to otázka slobodnej vôle. Myslíš že ju máme?

Naše Ego nas na zaklade výchovy a zozbieraných skuseností drži pri zemi dvoma reťazami.Túžba po potešení a strach z utrpenia. Ego je zrkadlom, na ktoré zmyslami tvoríme obraz. Ak je zrkadlo krivé, svet vnímame ako krivý, nehostinný, nespravodlivý. Ego tvrdí, že potrebujeme potešenie a máme sa vyhnuť utrpeniu. Nechceme utrpeniu rozumieť, vybame sa mu. Tak nas učí skusenosť....čo však, ked sa v udalostiach ukrýva možnosť nápravy a my neustále odmietame možnosť vyrovnať zrkadlo a uvidieť v nom nový obraz sveta? Máme slobodnu vôľu, alebo za nás rozhodujú túžby po potešení? Nie su ostatní pre nás iba zdrojom potešenia a my v situaciach, kedy by sme mohli voliť nápravu za cenu utrpenia, radšej prechadzame mlčky a nezastavíme sa, pretože to nema cenu?

Uvedomenie si zmyslu utrpenia je vo vzťahoch podstatné. Ak ho odmietneme, riskujeme stroskotanie vzťahu. Ktorý dôvod je najčastejšou príčinou jeho rozpadu?

Co sa týka projekcie, áno, vnímame ju v našich súdoch, hlavne v odsúdeniach. Tie ukazujú, čo v nás ešte musí byť napravené. Svet sám o sebe nie je ani dobrý, ani zlý. Su iba ludia, ktorý prebiehajuce udalosti zvládnu alebo nezvládnu.
Ak hladáme duchovno, nehladajme ho v samote. Autosugestivne halucinácie su bezcenné. Iba vo vzťahu k človeku, ktorý je niečoho obrazom dokažeme postupovať. Ak zvladneme toto, môžme odísť do púšte…možno sa niečo ozve…možno

Ahoj...

1. som rozumela ..približne tak som to aj myslela.../ak sme sa dobre pochopili/
...treba si naplniť primárne túžby, aby nás pustili k vyšším, a aby sme sa od nich dozvedeli, aké sú, a teda, že sú naplniteľné, a tým aj upadajúce....
...teda to, čo si bežne uvedomujeme...EGO-VENUŠA-MERKÚR a neskôr aj POZNANIE.....toto všetko v nás produkuje túžby potrebné nato, aby sme prostredníctvom nich dospeli na cestu potreby hľadania nového duhovného rozvoja??
....inak v EGU je prítomná slobodná vôľa (totiž, ak si dobre pamätám a som ťa správne pochopila...písal si, že ego je výrazom nevedomia , resp. pamäťové spracovanie skúseností/ a my sa predsa môžeme rozhodovať, či zmažeme z pamäti nevyhovujúce skúsenosti, alebo nie...) /ja neviem, tento pojem poznám iba zo študentskej psychológie-toť ego, superego, it - a tam nám ho spájali skôr s racionálnym, hoci, na druhej strane tiež so získanými spoločenskými pravidlami...a tie prvotne v detstve preberáme na nevedomej úrovni prostredníctvom adaptácie..../
....ale TÚŽBU môžeme naplniť aj utrpením...nie som si istá tým, že človek sa vyhýba utrpeniu, podlieha potešeniu a tak stráca slobodnú vôľu...
....Coelho v jednej z jeho kníh napísal: "Včera ťa bolesť doviedla k slasti. Cítila si ju dnes a dala ti pokoj. Nezvykni si na ňu, lebo na ňu sa dá naozaj ľahko privyknúť. Je to mocná droga. Je prítomná v našom každodennom živote v skrytom utrpení, v zrieknutí sa toho, čo robíme a my potom za naše nesplnené sny obviňujeme lásku."
MERKÚR - /čiže myslenie ako predpoklad konania -asi preto si ho nazval pasívnym konaním???/..... nie je teda závislí od oboch reťazí...vyberá si jednu....alebo druhú....ak keď spozná obe...môže sa im vyhnúť...lebo vyhnúť sa nedá tomu, čo nepoznáme, vrazili by sme do toho na prvej zákrute....
... hmm?

Tlieskam, tlieskam, tlieskam. Toto je absolútna definícia "NIEČOHO" nehmotného v človeku, čo sa nedá vidieť, len cítiť. To slnko v duši, tá božskosť v človeku, čistá esencia dobra.
Osobne by som možno toho klienta, ktorý si myslí, že všetko sa dá kúpiť, prirovnala k macedónskemu kráľovi Filippovi II. (1/2 4. stor. p.n.l.). O ňom sa hovorilo, že neexistuje pevnosť, ktorú by nedobyl jedným oslom, plne naloženým zlatom.
To "NIEČO" má v sebe iná identita - Itacký kráľ Odysseus. Síce mu trvalo 20 rokov, kým sa vrátil domov. Jeho cesta síce nebola priama (Kirké, Calypso,...). Jeho slobodná vôľa, česť a zodpovednosť voči sebe aj iným, mu ale za každých podmienok udávala smer. A som si istá, že by si ho Filipp nekúpil ani za mnoho oslov so zlatom. A pre toto bol Odysseus veľmi váženým a obdivovaným. Bol pre Grékov vzorom duševnej sily, nezlomnosti a vytrvalosti.
Možno síce podotknúť, že hoci prvý bol reálny človek, ten druhý len Homérovou literárnou postavou, ale to nič nemení na fakte, ako ich vnímame.