Láska a vzťahy -
očakávania
No všimla som si že čím menej nárokov a očakávaní máme na iných, tým bezpečnejšie a slobodnejšie sa v našej prítomnosti cítia, no mnohokrát až tak bezpečne a slobodne, že nás zavalia vlastnými požiadavkami a očakávaniami o nás....
Tu na zverokruhu je spústa skvelých a múdrych ľudí, zaujímali by ma vaše skúsenosti, ako ste sa naučili vysporiadavať sa s očakávaniami iných ľudí.... často sú to očakávania ľudí na ktorých nám záleží a milujeme ich (ako rodina) alebo očakávania ľudí na ktorých sme dočasne nechtiac závislí (kolegovia, či nadriadení) a nedajú sa len tak ignorovať
Ďakujem :)
celý život som sa snažila plniť očakávania druhých (poslušná dcéra, čistá jednotkárka, slušné dievča, obetavá matka atď.) až kým ma očakávania druhých pritlačili na stenu a ja som už nemohla dýchať. som potom pochopila vlastnú hodnotu a začala som určovať hranice ich očakávaní. a neočakávam, že to pochopia :D....
áno, všetci sme tak už mnoho generácií vychovávaní, preto ak sa človek sám rozhodne a automaticky rešpektuje hranice ostatných, nič neočakáva, tak narazí na tento problém...
ako sa vysporiadať s očakávaniami tých čo milujeme bez toho, aby sme očakávali, že to pochopia, a zároveň ich nestratili.... -CONFUSED- bez nezmyselných konfliktov a nedorozumení...
asi sa tomu nedá úplne vyhnúť, človek sa celý život učí, zároveň s vysporiadavaním sa s vlastnými očakávaniami voči druhým sa učíme poznať sami seba a pochopiť kto sme a čo chceme a všetko to vyžduje čas a priestor, do ktorého vstúpia íní ľudia, ktorí na vás vyrútia nezmyselné požiadavky a výčitky....
občas je to tak od veci a nečakané, že človek ani nevie ako reagovať :)
Jediný "obor" kde očekávám, je domluvená schůzka a její čas - tam očekávám, ale jen od těch, se kterými mám určité zkušenosti - že jsou spolehliví. Pokud nedostojí svému slovu, vícekrát se s nimi na ničem nedomlouvám. Nejsem sice zklamaná, nemám z toho žádné emoce, .....zklamání je "věc", která u mě prakticky úplně vymizela, ale vážím si svého času a prostě nejsem ochotná jím plýtvat pro každého mluvku. Takže smolík.
Ano, jsou tací, kteří očekávají, že když napíší SMS "nestíhám", "jsem ve skluzu", apod., odpovím "nevadí" ........ a jsou zklamaní, když zjistí, že mě jejich důvody nezajímají a takovouhle jejich omluvu neberu...... ale to mě netrápí.
Ono to souvisí - když nesplním očekávání druhého já, nejsem zklamaná ani ze sebe - že jsem zklamala, někoho rozladila..... prostě už vím, že to nejsem já, kdo ho zklamal, že to bylo právě to JEHO očekávání a tudíž je to jen JEHO zklamání. Tudíž není sebemenší důvod k tomu, abych já s tím měla problém.
Hodně lidí tomuhle říká sobectví - ale právě proto, že to mám tak, jak to mám, to mi může být jedno, jak kdo čemu říká a co si o tom myslí :)-PUH-
Ono to souvisí - když nesplním očekávání druhého já, nejsem zklamaná ani ze sebe - že jsem zklamala, někoho rozladila..... prostě už vím, že to nejsem já, kdo ho zklamal, že to bylo právě to JEHO očekávání a tudíž je to jen JEHO zklamání. Tudíž není sebemenší důvod k tomu, abych já s tím měla problém.
NAMASTÉ
no napriek tomu nás občas zaskočia naše emócie, a uvedomíme si, že sme sa očakávaní úplne nezbavili, vtedy to spracujem podobne ako ty v tvojom príbehu -FLOWER- uvedomím si, že všetko má svoj zmysel, ktorý nie vždy potrebujem chápať, a nájdem niečo pozitívne
náročnejšie je pre mňa vysporiadavať sa s očakávaniami iných voči mne, pretože nie vždy mám silu ich riešiť...
ak by tá kamarátka, tebe dávala za vinu, že nebola vyšetrená, a očakávala by že to nejak vyriešiš, napríklad, že doktorke zavoláš.... to je už iná situácia
a takéto očakávania som mala na mysli, keď som kládla otázku, často sú tieto očakávania nevyslovené, len ich spozorujem medzi riadkami
napríklad, včera som stretla švagrinu, pozdravila sme sa a šla som ďalej, no viem že očakávala, že sa pristavím, viem, že sa jej v hlave vytvorila nezmyselná domnienka.....
áno je to jej problém, no ku mne sa to bude vracať ako bumerang....
ja sa musím nejak vysporiadať s očakávaniami iných o mne, ktoré opakovane nespĺňam a plniť nemienim, ale ich nástojčivosť ma stále obťažuje unavuje a prenasleduje....
(už viem že vysvetľovanie zmysel nemá :))
ja nemám nijak zvlášť problém s vlastnými očakávaniami, práve naopak,
to že nechávam ľudí prejaviť sa, a cítia sa pri mne slobodne, to že nič neočakávam, občas (ozaj občas :)) spôsobuje, že sa cítia natoľko slobodne, že nepostrehnú, že prekročili hranicu, a zaťažia ma vlastnými očakávaniami....
tvoja rada,
Nenech se zvazovat od jinych. Nepřemyšlej zbytečně co, kdo od tebe očekává, komplikuješ si tím život a pocit štěstí.
je to čo viem, uvedomujem si to, a snažím sa o to... :) ale tá hlava si niekedy nechce dať povedať...
-LOL-
nakoniec sa to vyrieši vždy samé a v mojej blízkosti ostávajú len ľudia, ktorý ma vlastnými nezmyslami nezaťažujú a sú vďační za to čo dávam sama od seba, lebo vedia, že dávam vždy iba to čo sama dávať chcem a len vtedy keď naozaj úprimne chcem... :)
preto som vlastne položila túto otázku, lebo na zverokruhu sú ľudia, pre ktorých je samozrejmé neočakávať, ktorí k tomu dospeli a musia sa to tiež naučiť, a viac ma zaujímajú praktické skúsenosti z reality a spôsoby vysporiadania sa s nimi, ako teoretické a nekonkrétne rady, ktoré vlastne všetci poznáme ....
ďakujem všetkým -FLOWER-
Souhlasím s tebou, že vše se člověk učí ZAJAZDY, život se vyvíjí a když s pokročilým věkem přichází i moudrost - to bych řekla je ta třešínka na dortu :)-FLOWER--MUSIC-