OSUD vs. slobodná vôľa

neviem ako funguje svet....a ty? vies povedat napr. co bude po smrti? vies odpovedat na otazku preco sa deju veci tak ako sa deju? lebo je pohodlne to hodit na osud co je opat len nazor, rovnako ako to pomenovat ako nahoda....pokial si nedovolia ludia, ktori to skumaju po odbornej stranke vacsinu svojho dospeleho zivota povedat, ze su si niecim isti, mozes to povedat ty alebo niekto iny? na zaklade coho?....nemozes povedat na 100% podla akych zakonitosti funguje zivot kym nepoznas smrt alebo dovod jeho vzniku a kedze predpokladam, ze si zatial ziva bytost s obmedzenym trvanim, uvazujem na akom podklade si vytvaras nazory...?

a sice nepoznam vsetkych ale aj keby som poznala, nikdy to nebude ta potrebna 100% istota....a co nie je 100%, to je spochybnitelne a zas sa len dostaneme k tomu, ze kym to kazdy nezisti na svojom vlastnom zazitku, ktory mozno pride ked zivot skonci a mozno ani vtedy nie, neodhalime nic....to mas tak vo fyzike, teorie sa v priebehu rokov obmienaju, jedna vyvracia druhu

ANo, je to "vopred dané" tým, že mám v sebe určitý potenciál, ktorý vibruje na určitej úrovni. Ten náš potenciál je Vedomie a takisto aj Telo..fyzické a sedem vrstiev aury - éterické, emočné, mentálne, astrálne, intuitívne, svetelné až po duchovné, kauzálne.. Sme energetické bytosti a zjednodušene povedané, informácie obsiahnuté v týchto telách sú vekmi vekov nazbierané ako nádoby, ktoré sa plnia a čistia teraz vo velkom. Aby sme mohli prejsť na niečo nové. Aby sme sa mohli pohnúť, treba sa vyprázdniť, odpustiť si..z toho je aj naše slovo..musíme odpúšťať telesne aj duševne. trpíme ako keby sme mali hnačku stále, ale na mentálnej úrovni.
No a celý tento mix je tak nejak mimo rámec nášho chápania, mimo rozumovú kapacitu mnohých z nás a preto vznikajú aj takéto diskusie a my sa tu plácame a môžeme sa iba domnievať
Čo stojí za tým všetkým prečo sme tam práve a prečo nie tam je výsledkom mnohých skúmaní, pozorovaní, výsledkom vnuknutí, pokusov a aj akoby nadprirodzených javov, aby sme sa priblížili k tomu, čo nás čaká a neminie, aj ked tu budeme strašiť ešte miliony rokov

Cesta je zarúbaná ale v týchto rokoch sa akoby to tŕnie trošku preriedilo, máme veľa možností ako naložiť s tým čo máme, či si vyberieme cestu pokory alebo moci a blahobytu, takzvaného zla a dobra, (nesúvisí to vždy s peniazmi či mocou ale). Vrátime sa naspäť a nikto nebude za nami plakať. To je to, čo si sami tvoríme.

Keď sa spustím do nejakej ľútosti, tak si nájdem napríklad muža, alkoholika, čo ma bude ešte aj biť, sama si ho pritiahnem, aby ma všetci ľutovali. V knihe Tipinga Radikálne odpustenie sa opisuje ako aj normálni jedinci sa zvyknú kvôli nám zmeniť len preto, lebo si to doslova vyžadujeme. Potrebujeme však zmenit seba, svoje zmýšlanie, svoje vibrácie, neváľat nič na osud, na ožrana, čo nás bije, nebolo nič predurčené že ten a ten Jano ma musí hoci aj znásilniť. Svojimi nazbieranými energiami si to žena koleduje, hoci sa to ťažko chápe a ťažko číta, chce si tým prejsť, podvedome k tomu speje, len rozum to nepoberá..

Mnohokrát vrah pri súde zavalí že - ja som MUSEL..Ako keby to cítil, že inak nemôže konať. Nízke energie driemajúce v ňom poslúžili na to, aby druhý utrpením a precítením vraždy napríklad pokročil. A ten vrah si to zas odskáče nabudúce.. preto netreba nikoho odsudzovať, ani kurvy, ani vrahov, ani boháčov čo hýria a kradnú miliardy. mnohokrát to ukazuje náš postoj k danej veci a často ked nad tým rozmýšlame, ten osud si tvoríme tak, že
práve to čo odsúdime - sa nám stane tak rýchlo ani sa nestačíme nadýchnuť.
Sama mám s tým bohaté skúsenosti, mohla by som rozprávat celé príbehy, je to však príliš osobné.
Chcem tým povedať len to, že okamžitou zmenou nášho myslenia sa skutočne mení ten "osud", preto žiadna udalosť nemôže byť opomenutá, ale ani určená.

Ked niekto zomrie blízky (aj s tým mám skúsenosť) a nie jednu, aj to sa dá považovať za výchovný prostriedok na nás, zhoda okolností zapracuje, pretože ako som písala, nežijeme vo vákuu, ovplyvňujú nás "osudy" druhých..
Akokolvek je to bolestivé, človek časom zistí, aký to malo vplyv a význam, aké možnosti sa mu naskytli a otvorili. Užialenému človeku sa to vysvetluje ťažko, o chorobe a o smrti, ale kto pochopí, že je to súčasť kolobehu v ktorom žijeme len tú chvílku, že prakticky existujeme VEČNE a len pokračujeme niekde inde a s niekým iným, lepší, múdrejší, skúsenejší, empatickejší, šťastnejší, spokojnejší a tým pádom bližšie k Bohu, ten má vyhraté
-FLOWER-

Myslím si to isté.. Nie je to žiadny plán, ani účel, hovorí sa že dieťa je dar od Boha, sme tu na to aby sme žili a nie aby sme utiekli od toho takzvane..
Z dostupných informácií je to velký "prehrešok" a velký skok vzad vo vývoji duše..

Z nášho pozemského pohľadu ťažko nájdeme najkratšiu cestu z labyrintu karmy - ktorá je podľa mňa nadradená aj systémom numero, či astrológie - preto nám
ostáva len dôverovať našim duchovným pomocníkom, že nás vedú tou najkratšou cestou. Slobodná vôľa nám poslúži akurát na to, že sa môžeme vzoprieť, ale za cenu čiernych bodíkov, čím si ten náš cieľ oddialime. Už som tam vraj mohla byť,
ale ja som špekulovala.

V hrubých rysoch viem povedať, čo bude po smrti.

Jednou vecou som si stopercentne istý a tou si môžeš byť aj Ty istá. Vieš ktorou?

"aj normálni jedinci sa zvyknú kvôli nám zmeniť... ja som musel - akoby to cítil, že inak nemôže konať" Mne to bolo povedané slovami -" Čo si myslíš, veď to je aj preto,
aby si sa niečo naučila." Toto ale neboli vlastné myšlienky toho človeka, on nenávidel môj záujem o duchovno a myslím si, že bol len použitý niekým zvrchu na to, aby mi to pripomenuli. Dôkazom toho bolo aj to, že on si to nepamätal. Všetko čo si tu napísala je jedinečné.

S plánmi duše na mňa nechoďte.
Samovraždy sa dejú a vždy je pre ne nejaká príčina.
Vždy je pre nejakú akciu príčina, nič sa neudeje bezdôvodne. A v tom je odpoveď na otázku slobodnej vôle.

Ty si si vybrala po dôkladnom zvážení možností nejaký študijný odbor.
Prečo si si nevybrala iný?

Tie alternatívy, o ktorých píšeš, sú alternatívy len pre toho, kto sa na to pozerá predtým a uvažuje o tom. Ale nakoniec sa udeje len jedna alternatíva. Keby boli rôzne alternatívne budúcnosti, musela by si mať aj alternatívne minulosti.

to nezodpovedalo moje otazky....a v hrubych rysoch vies povedat co bude po smrti? :D pobavilo, pocuuuvam

ze zomries

-FLOWER-

Pre mňa je dôležité vedieť, že po smrti, kým trvá vesmír, sa zasa uvedomím v tele nejakej bytosti a budem znova žiť nejaký život. Takže toto sa deje po smrti.
Pokiaľ sa pýtaš na to, čo sa deje v tom medziobdobí po smrti a pred ďalším vtelením, tam mám na základe prežitého určitú predstavu, čo sa tam deje, v skratke, myslím, že je tam prítomný strach a útek do ďalšieho vtelenia. Takisto sú o tom popísané knihy, ale to nie sú moje vlastné, uvedomené skúsenosti.

No a toto všetko je Tebe úplne na nič. Lebo to je môj pohľad a moje vnímanie, chápanie.

Pýtal som sa, že či vieš, čím si môžeš byť stopercentne istá. A na tejto istote sa môžeme zhodnúť.

Jak do toho všeho zapadá tzv. cesta nejmenšího odporu?

Asi je to tak ako píšeš. Tiež si myslím, že priťahujeme k sebe ľudí a situácie také aké momentálne potrebujeme a podľa toho čo vyžarujeme. Môžeme si zvoliť ťažšiu al. ľahšiu cestu ("ako" - chápem ako "slobodnú vôľu"), podľa toho aký máme momentálne postoj a vyžarovanie... Všetko sa deje pre niečo a všetko má svoj význam, aj dobré aj zlé. Vyhovárať sa na "osud" a nariekať nad tým, čo sa nám deje, to tiež nemá význam, lebo za to, čo sa nám ako deje a ako to znášame si môžeme len samy. Skôr by som sa zamýšľala nad otázkou, že prečo sa to deje... a to si už musí každý zodpovedať v sebe sám.
A inak súhlasím s Tebou, že náš život je len určitou etapou vo večnosti nášho bytia a smerovania k celku. Všetko je vždy presne tak, ako má byť. Som s týmto stavom spokojná :)...

no jo - predstavu, ved to som vravela, ze istotu nemame, takze je to zbytocne a tym padom nepoznas svet tak ako ho nepoznam ja a ani nikto iny kto zije....su to len nazory....preto som na zaciatku pisala, ze nikto nemoze prehlasit, ze ma istotu v tom co bude kym to nezazije na vlastnej kozi

Tak istotu o tom, aké to je a čo to je....to nie.
Ale môžeš mať istotu v tom, že vidíš, k čomu to smeruje. Aké to bude, na to si musíme počkať.
Stále sme sa však nedostali k tomu, v čom máme istotu už teraz hneď.
V čom si môžeme byť istí?

Neviem. Zapadá do čoho?

k tomu sme sa dostali...uz som odpovedala

Aha, že zomriem. To sa ale ešte nestalo, také isté sa mi to nezdá, môžem to spochybniť.
Je niečo, čo je už teraz a je stopercentne isté. Ale to asi každému príde také samozrejmé, že si to ani neuvedomuje.

spochybnit mozes aj to, ze prave teraz zijeme....lebo jedine o co sa mozes opriet su tie dokazy, ktore zas pochadzaju len od ludi....ked clovek chce, da sa spochybnit vsetko....kedze sme len ludia

Sám pred sebou svoje existovanie spochybniť nemôžem. Už akt spochybňovania je potvrdenie mojej existencie.

juuj a taky pekny zaziatok to malo:))
vy dvaja mate silu argementov teda.
mne napr. filozoficke spochybnovanie alebo nevyvracovanie nevyhovuje, vyhovuje mi to, comu sa hovori skusenost. Je najautentickejsia. A ma emocne zafarbenie.
V skratke, prezivanie, to mozem spochybnit najmenej, u samej seba a ma najvacsiu vypovednu hodnotu. Dokaze sa vcitit aj do takeho kolosu ako je Osud. A dava zmierenie tomu comu sa hovori slobodna volba.