Pýcha - drak najmocnejší, prvá prekážka pred cestou

tuto schopnost maju aj male deti, lebo nie su este daleko od cias, ked to byvalo samozrejme, hravo privolat veci, ktore su im prirodzene a ktore neskor zrenim nasho ega, skepticizmu a realizmu uplne mozu vymiznut...alebo je to ako pises nedostatkom odvahy a priestor casto davame niekomu inemu, kazdy sa vsak moze stat umelcom:)takisto ako aj kazdy bol predsa malym dietatom...

rozmyslala som este a napadla ma otazka ako to, ze vela umelcov konci nedobre? niekedy sa mi zda, ze aj vo vseobecnosti sa ludia rozdeluju na tych citlivejsich a menej citlivych a vnimavych...a pritom aj ti menej citlivi su v skutocnosti ovela citlivejsi, ale vedia sa ovladat...ako to, ze vela inych umelcov takto nekonci? mnohokrat som pocula povedat znamu umelecku osobnost, ze za ich uspechom sa skryva vela driny, odriekania, pravidelnosti, sebaovladania a ze nadanie nie je ani zaciatoktak ako to je?:)

Tiež som rozmýšľala, došla som asi k tomu, že umenie je súčasťou každého človeka, len niektorí ešte nemajú celkom vyvinuté zmysly, aby ho vedeli vnímať, alebo si ich len niečim hrubým prekrývajú. :)
Ale je to spoločné vlastníctvo všetkých. Niektorí ho vedia nejako vymámiť z Duše sveta, iní ho takto sprostredkované vedia zase vnímať.
Len tí, čo ho vedia sprostredkovať, sú často vystavení nekritickému obdivu a ak nie sú dosť zrelí, sú vystavení pôsobeniu vlastnej pýchy.
Ale aj tak som si nie istá.
Niektorí umelci boli uznaní až po smrti, prežili život v biede, takže s tou pýchou to u týchto asi nefunguje -CONFUSED-
A zvláštne je, že aj mnohí fyzici boli dosť podivní. Albert Einstein, alebo Isac Newton. / neviem, či píšem správne /
Asi v tom majú prsty aj konštelácie planét, ale to by sme tu potrebovali kompetentných.
Napríklad hnutie Hippies. Vtedy väčšina hudobníkov, ktorí boli veľmi originálni, skončili svoje životy na predávkovanie.
V tých rokoch bol nejaký významný aspekt medzi Plutom a Uránom, teda planétami, ktorých energia je naozaj veľmi búrlivá.

V poslednej dobe som sa v myšlienkach vrátila späť k tejto diskusii s otázkou.
Že vlastne ani neviem definovať, čo to je naozaj pýcha, kedy som sa s ňou stretla, a či som ju vôbec vedela spoznať.
Zdá sa mi, že pýcha je vlastnosť, ktorú je veľmi ťažké rozoznať, a že ako pýcha niekedy vypadá aj to, čo ňou v skutočnosti ani nie je.
Našla som jednu peknú definíciu pýchy, tu je. :)

Ak poznáme Boha, bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche.
Ak poznáme svoju biedu, bez toho, aby sme poznali Boha, dospejeme k zúfalstvu.
Ak poznáme Krista, prídeme do stredu, v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.
Blaise Pascal

Zvláštne, aj ja som uvažovala nad niektorými tvárami pýchy, ktoré tu boli spomenuté a nestotožňujem ich s ňou...

Ale táto definícia má minimálne svoju logiku...aj keď si myslím, že pýcha zasahuje v prvom rade "srdce"

Inak, takto obrazne vypovedaný text môže mať pre rôznych ľudí rôzny význam, množstvo individuálnych interpretácií..určite by som nepodcenila to, ako to chápu iní...

Prvá veta tejto definície mne konkrétne hovorí: Tí, čo príliš veľa vedia a striktne dodržiavajú Zákon, často odsudzujú iných.

Druhá: Ak sme nenašli nič (Nikoho), o koho by sme sa mohli oprieť, dôverovať mu-MU, náš život sa nebude rozvíjať a zostane len tým, čím je, biedením.

Tretia: Ak poznáme bolesť, ak sa naučíme znášať jej diel v rozmere ľudskom, nájdeme radosť v maličkostiach, a tým aj odraz Božej lásky v nás - v zdieľaní utrpenia a šťastia s inými.

Moja bieda = moja nedokonalosť, moja malosť, moja obyčajná ľudskosť, ktorú tak nekonečne presahuje Boh.
Pre mňa v tejto definícii je bieda skôr obrazom ľudskej úbohosti v porovnaním s Božskou dokonalosťou.
Nevnímala som to ako podmienky, v akých sa človek nachádza.
Potom má logiku aj to, že pýcha zasahuje v prvom rade "srdce" a nevylučuje sa to. Čo si o tom myslíš? :)

V tomto znení to dáva naozaj zmysel...Zvláštne, že zdanlivo tak jednoduchý postup, ktorý má viesť k odstráneniu pýchy z nášho srdca, je v rámci realizácie taký náročný.
Niekedy si svoju pýchu emocionálne uvedomujem, ale cítim sa voči nej bezmocná. Neviem vtedy zapojiť rozum a srdce vospolok do "frontu" -SAD- Neviem ten pocit presne zadefinovať, ale povedala by som, že mi vtedy prerastá cez hlavu neschopnosť čeliť pokorne poníženiu...Veľa ráz som sa snažila voči tomu bojovať, a niekedy sa mi to aj podarilo, ale bolo to skôr vôľové úsilie nejak konať, ako môj vžitý mechanizmus. Bude to zrejme signálom, že môj boj s pýchou je zatiaľ iba kdesi v racionálnom uvedomení...

Pascal teda správne vystihol centrum pýchy...povýšenosť človeka. Ale určite je osožné aj to, že ho vieme pomenovať, ak voči nemu máme nejako zakročiť. Až teraz si uvedomujem, koľko ráz som namiesto boja proti pýche, pýchu zakrývala sama pred sebou. Už len tým, že som namiesto pripustenia nevedomosti obracala pozornosť inam...Dnes môžem povedať, že aspoň v tomto sa mi podarilo pýche uniknúť.

Ak je to takto, potom je súčasťou pýchy aj strach z odhalenia našich slabostí. Tam je potom prirodzené, že strach je menší vtedy, keď "poznáme" Boha, keď mu dostatočne dôverujeme. Pýchy sa asi nezbavíme samé...

Je to tak, Amalia.

Pýcha je právom prvou prekážkou (kde je pýcha tam nie je možné postaviť "chrám") a hlbka odhalenia, že pýchy sa človek nedokáže zbaviť sám, nám umožnuje uvidieť a urobiť prvý krok k naprave tohoto stavu. (Ego už neprichádza s riešením, vlastné potešenie začína mať pre nás čím dalej, tým menšiu cenu. Je to skutočne tak.

Vtedy sa však dá začať...idealne je, ked už človek rozumie bohatstvu, moci a poznaniu a jeho srdce začína vnímať prázdno, ktoré chce naplniť. Vtedy sa objavia správy o živote v "Duchu"...ale stále iba správy...

Nasleduje život plny viac menej uspešných a neuspešných pokusov najsť odpoved, ako sa postaviť ku skutočnosti vnútornej aj vonkajšej tak, aby sa prejavila naša celistvosť, harmonia, spokojnosť atd....napriek tomu sme nemilosrdne odmietaní ( Kafka: "Před Zákonem")

V tomto momente odporučam dôkladné študium a odhalenie podmienky. Tá podmienka bola človeku odhalená v momente, ked bola národu Izraela ( POZOR, nestotožnovať vyhradne so židovskými kmenmi) predaná Tóra.

To bol prvý moment, kde sa v historii človeka objavila podmienka "VZÁJOMNEJ ZÁRUKY". (hebr. ARVUT). Stav vzájomnej záruky predpokladá istotu, že každý z nás prejaví odhodlanie, zodpovednosť a prácu na rozvoji a pomoci v núdzi ostatním v takej miere, v akej to prejavuje sebe samému. Len život v rodine s vedomím takejto vzájomnej záruky prináša rodine pokoj (strach zmizne) a novu kvalitu vzťahov.

Pozor však, stále sme na zemi. A počase si toho začneme byť vedomí. Vtedy je vhodné, ked sa človek pozaství nad najťažšie pochopiteľných blahoslavenstvom. "Blahoslavení chudobní v Duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské" Tam zauvažujeme, čo to život v Duchu vlastne je.

Po pochopení sa ocitneme pred obrazmy pýchy vlastnými aj cudzimi. Obrazy získaju kontrast. Budu jasne uvedomované a prvá prekážka je za nami. Aspon do nového rána a nového pokušenia :-)

Už ma opravili...takže som jednotná, šikovný fakt ten Rasťo...

Človek sa cíti až zahanbený, keď číta, čo píšeš. Nie je príjemné pozerať na seba ako na nič...Kto by si priznal, že sám je neschopný. Fixovať takéto vedomie ako pocit, prijať ho ako fakt...Nikto si proste nechce povedať, že sám nič dobré nedokáže...

S čím sa dá ešte stotožňovať podmienka, ak nie iba s Tórou? Neviem na čo myslíš. Už aj v Starom Zákone som našla niekoľko nezrovnalostí, ktoré by som potrebovala vysvetliť...

Otázka: Skúšal si niekedy do bodky a do hĺbky dodržať desatoro...?

Po tejto skúške človek zisťuje, že by po sebe nenašiel nijaký pozitívny výsledok, keby konal sám. (Ak niekto napr. tvrdí, že nikdy neklamal, chcela by som vidieť jeho lžiskóre v teste u psychológa.)

Môžeš o sebe povedať, že si dostal odpustenie?

Čítam si to od hora až dolu a naopak, ale nie som z toho veľmi múdra.
Tórou myslíš Mojžišov zákon, prvú zmluvu s Bohom, vzájomnú záruku vo vzťahu človek-Boh?
Čo potom bol príchod Krista, vďaka ktorému sme sa stali skutočnou rodinou všetci, čo ho chceme nasledovať?
Aj toto, alebo predovšetkým toto, je pre mńa tým, čo prináša pokoj a strach zmizne.
Práve toto prináša novú kvalitu vzťahov.
A to blahoslavenstvo je naozaj najťažšie pochopiteľným, neraz som sa nad ním zamýšľala. Blahoslavení chudobní v Duchu. Napadá ma jedine, že sú to tí, ktorí stratili pýchu a plne sa oddali Bohu s vedomím, že všetko, čo je v nich dobré a dokonalé, nepatrí im, ale jemu.

Chudobni v duchu mozu byt aj ti, ktori poznali, ze pravda je jednoducha.
Nieco ako Smaragdova doska Herma Trismegista. Ti, ktori poznali, ze zlozitost je ludska.
Lavondyss, ak vies, vysvetli nam toto blahoslavenie. :)

Asi som povrchná, ale ja som toto blahoslavenie prijala tak, ako je napísané...
Ak večné kráľovstvo patrí chudobným v duchu, potom to pre mňa značí, že my ostatní máme za chorých a slabých prevziať zodpovednosť (starostlivosť)...inak, v tomto význame tu ide o podmienku. ???
Hmm, Lavondyss by sa mohol rozhodnúť byť taký veľkorysý a osvetliť nám to...:)

Chcela by som sa ťa ešte opýtať, Katka, nečítala si náhodou, knihu Nová zem od Eckharta Tolla? Ak áno, čo si o nej myslíš?
Chcela by som si ju objednať, ale neviem, či tam nájdem niečo zaujímavé, lebo knihy týkajúce sa ega už doma mám...ďakujem

Ospravedlňujem sa, Zuzka...-BLUSH-

To, že si ma oslovila Katka je v poriadku.
To meno vybrala pre mňa mama, ale otec ju prehlasoval. :D
Takže kľudne, som aj Katka.
Tú knihu som nečítala, ale zrejme si ju objednám, akurát som rozmýšľala, že potrebujem nejakú zaujímavú knihu a nič ma nenapadlo.
Tvoj výklad blahoslavenstva tiež môže byť, ja neviem. -CONFUSED-
Iba nahlas a cez klávesnicu PC rozmýšľam.
Kto vie a myslí si, že vie, nech jasne odpovie.
Poteší ma to. :)

Dľa môjho názoru byť chudobným v duchu znamená aj vnútorne, duševne na ničom nelipnúť, mať výprazdnenú, "chudobnú" myseľ.
Veľa ľudí je chudobných navonok, ale nie sú chudobní vo vnútri, vnútorne sa sveta a lákadiel, ktoré ponúka nevzdali, sú toho plní, túžob, prianí, pudov. Byť oprostený týchto náplní mysle znamená chudobu v duchu.

Tak toto vysvetlenie sa mi paci najviac. :)-BOW-

Nie je to tak. Nútiť myseľ neodpovedať na ľudské túžby znamená nihilizmus, ktorý vedie k Smrti. Duch stojí "nad" myslou. Chudoba v"Duchu" a chudoba v "mysli" su dve odlišné veci

O nútení mysle na niečo neodpovedať som nepísal, aj keď aj to má význam v duchovnom vývoji. Ako všetko. Že duch stojí nad mysľou, s tým sa dá len súhlasiť.
Objasni pojem chudoba v Duchu.

Teraz ma napadlo, že chudobní v Duchu by sa dalo vysvetliť aj tak, že sú to tí, ktorí nebažia po pozemských statkoch, ale sú orientovaní na Ducha, Boha a cítia jeho deficit. Preto sú chudobní v Duchu a táto túžba po Bohu ich núti odpútať sa od všetkého a plne sa odovzdať Bohu a preto im aj bude patriť kráľovstvo nebeské.

Áno, Asmodeus.....najpr však zažijú, zažijú čo to znamená žiť v Duchu. A v tej túžbe spoznajú "odovzdanie" chudobného potom, ako v sebe spoznali pýchu na bohatstvo "Ducha". V neustálej prosbe chudobného sú uchránení od pýchy, ktora je prekažkou "Ducha".