Cesty tela i ducha -
POCIT NEODVRATNOSTI
marcie | 26.7.2016 08:43
hm, minulý týždeň som mala veľmi živý sen z budúcnosti - týkal sa niektorých členov našej rodiny a tiež neviem, čo s tým ... navyše včera sa mi potvrdilo, že veci nie sú v poriadku, tak som na to asi tak, ako ty ... už sa len modliť, aby to dobre dopadlo pre všetkých zúčastnených ...
neznámy | 26.7.2016 09:39
Aj keď vieš niečo dopredu do detailu, stále je to len predtucha, alebo sen.
V mojom prípade sa taký sen odohral pol roka pred samotnou udalosťou.
To je dlhé časové obdobie, nemôžeš toho človeka stále na čosi upozorňovať, aj tak by k tomu pristupoval len ako k predtuche, možno by sa na čas vyľakal, alebo zamyslel, i tak to nikdy nebude brať ako reálny fakt.
Keby som moju mamu upozorňovala, aby si dávala pri prechádzaní cez cestu pozor, robila by som to zbytočne. Ona si totiž dávala pozor, dokonca jej priateľka mi hovorila ako ju samotnú moja mama stiahla za ruku, keď v nepozornosti skoro vstúpila pred auto.
Nejaké vedomé pokyny, upozornenia podľa mňa nemajú zmysel. Zmysel má asi iba zmena myslenia, nejaké uvedomelé vyhodenie z nabehnutého vzorca, ale kto to dokáže? Možno je dobre prebrať to zo zúčastnenými, pokúsiť sa o čosi, vysvetliť čo vidíš, čo k tomu vedie. Udalosť sa zrejme i tak stane, ale nemusí sa tak manifestovať, môže sa zjemniť v prejave, v následkoch...
Ja som o mojom sne s mamou nehovorila. Nevedela som, čo s tým, bolo to desivé a nechcela som o tom ani premýšľať, nie to ešte hovoriť.
Je iné, keď vidíš niečo v tranzitoch a nezažil si to dopredu ako reálnu udalosť. Tým je to emočne oveľa ľahšie zvládnutelné a dá sa s tým niečo aj robiť.
A ešte jedna dosť podstatná vec. Sila myšlienky. Nevyformovať si v hlave obludu, lebo sa stane reálnou.
V mojom prípade sa taký sen odohral pol roka pred samotnou udalosťou.
To je dlhé časové obdobie, nemôžeš toho človeka stále na čosi upozorňovať, aj tak by k tomu pristupoval len ako k predtuche, možno by sa na čas vyľakal, alebo zamyslel, i tak to nikdy nebude brať ako reálny fakt.
Keby som moju mamu upozorňovala, aby si dávala pri prechádzaní cez cestu pozor, robila by som to zbytočne. Ona si totiž dávala pozor, dokonca jej priateľka mi hovorila ako ju samotnú moja mama stiahla za ruku, keď v nepozornosti skoro vstúpila pred auto.
Nejaké vedomé pokyny, upozornenia podľa mňa nemajú zmysel. Zmysel má asi iba zmena myslenia, nejaké uvedomelé vyhodenie z nabehnutého vzorca, ale kto to dokáže? Možno je dobre prebrať to zo zúčastnenými, pokúsiť sa o čosi, vysvetliť čo vidíš, čo k tomu vedie. Udalosť sa zrejme i tak stane, ale nemusí sa tak manifestovať, môže sa zjemniť v prejave, v následkoch...
Ja som o mojom sne s mamou nehovorila. Nevedela som, čo s tým, bolo to desivé a nechcela som o tom ani premýšľať, nie to ešte hovoriť.
Je iné, keď vidíš niečo v tranzitoch a nezažil si to dopredu ako reálnu udalosť. Tým je to emočne oveľa ľahšie zvládnutelné a dá sa s tým niečo aj robiť.
A ešte jedna dosť podstatná vec. Sila myšlienky. Nevyformovať si v hlave obludu, lebo sa stane reálnou.
neznámy | 26.7.2016 11:10
Mam pocit, ze prave nasimi ci uz vyslovenymi, alebo nevyslovenymi prianami, si tieto udalosti v zivote vytvarame. Nielen svojimi, takisto aj ostatni ludia ich maju. A prave univerzum - zalezitost, ktora nas pocuva a vychadza nam v ustrety - nam tieto priania plni bez podmienok, skor ci neskor. Predstav si seba v ulohe takehoto plnica priani a tuzob. Nejak si to musi zmenezovat, je to vskutku narocne. Priania, vzdy vyplni, ale sposob si univerzum voli samo. Vzdy je to prienik roznych priani a tuzob, nielen nasich vlastnych.
Je to nieco ako pan casu - Saturn, vzdy po odozneni udalosti ci uz v rovine psychologickej, ci v realite, si vies povedat - sebakriticky - tak toto som si zelal, takto som to chcel. No hovorim o vysledku, nie o procese/sposobe, ktorym k tomu dospejes. Samozrejme ze nie je vzdy prijemny.
Velmi trefne o tejto zalezitosti pojednava cesky film Kridla vanoc.
Je to nieco ako pan casu - Saturn, vzdy po odozneni udalosti ci uz v rovine psychologickej, ci v realite, si vies povedat - sebakriticky - tak toto som si zelal, takto som to chcel. No hovorim o vysledku, nie o procese/sposobe, ktorym k tomu dospejes. Samozrejme ze nie je vzdy prijemny.
Velmi trefne o tejto zalezitosti pojednava cesky film Kridla vanoc.
neznámy | 26.7.2016 11:20
Ano, o tom hovorim. A tie reci, ako sa toho zbavit...vskutku tazka otazka, za seba povedzme ano, no co ostatni okolo???
Mimo ine, dost casto sa prebera kade tade otazka slobodnej vole. Mam za to, ze kocky su uz hodene dvano. Ziadna neexistuje, snad len akasi iluzia, ktora je vlastne len iluziou samou. Mozno ziskame pocit, ked sa cosi udeje - co nam vyhovuje, ze ju mame, a ked nie, tak ju nemame a hodime to na osud :)
Mimo ine, dost casto sa prebera kade tade otazka slobodnej vole. Mam za to, ze kocky su uz hodene dvano. Ziadna neexistuje, snad len akasi iluzia, ktora je vlastne len iluziou samou. Mozno ziskame pocit, ked sa cosi udeje - co nam vyhovuje, ze ju mame, a ked nie, tak ju nemame a hodime to na osud :)
neznámy | 26.7.2016 12:02
Záleží na tom, ako silno to na teba vplýva...aké pocity máš pri tom. Nieje to o tých druhých, ale o tebe. Má to súvislosť s tretím okom:)
"Dívať sa, ako ostatní, hoci aj milovaní ľudia, mieria do domnelej skazy a nemoci zasiahnuť a zastaviť ich, je veľmi ťažká lekcia. Nepoužívať moc, nechať dianiu voľný priebeh, a pritom byť vnútorne súčasťou diania, súcitiť ... Stáť stranou aj so svojou prezieravosťou, upustiť od rad. Mlčať. Vzdať sa triumfálneho postoja človek, ktorý je v práve. To sú úlohy, ktoré ukladá tretie oko. Veci, ktoré presahujú chápanie, sú témou tretieho oka."
Zo všetkých siedmych čakier mám jedinnú skoro presne tam kde má byť...s malilinkou odchýlkou a to je práve táto...ty vieš čo žijem a až teraz viem, že vďaka tomuto vlastne ešte žijem:)
"Dívať sa, ako ostatní, hoci aj milovaní ľudia, mieria do domnelej skazy a nemoci zasiahnuť a zastaviť ich, je veľmi ťažká lekcia. Nepoužívať moc, nechať dianiu voľný priebeh, a pritom byť vnútorne súčasťou diania, súcitiť ... Stáť stranou aj so svojou prezieravosťou, upustiť od rad. Mlčať. Vzdať sa triumfálneho postoja človek, ktorý je v práve. To sú úlohy, ktoré ukladá tretie oko. Veci, ktoré presahujú chápanie, sú témou tretieho oka."
Zo všetkých siedmych čakier mám jedinnú skoro presne tam kde má byť...s malilinkou odchýlkou a to je práve táto...ty vieš čo žijem a až teraz viem, že vďaka tomuto vlastne ešte žijem:)
neznámy | 26.7.2016 12:02
s tym, ze sme tvorcami hoci len myslienkovo toho co sa stane by som si velmi nefandila
su veci, ktorym ignoracia nepomoze....ked raz vies a nevies ako to vies, ze sa nieco stane a ono sa to stane bez ohladu na to ci si sa nad tym umaral alebo si to pustil z hlavy a pripomenulo sa ti to az nasledne tak si povies, ze ty a tvoje myslienky nie ste vzdy panom situacie....mozno len pozorovatelom
inak rudimu:
co sa tyka nejak "rady nerady" , povedala by som to zainteresovanym ak by som mala intuitivne pocit, ze to mam povedat:D neviem, niekedy citis (a mozes sa sice mylit) ze sa tym nieco zmeni a niekedy proste vies, ze to nebude mat uzitok....
ak by som ten pocit neodvratnosti pocitovala ako nejaky tlak, pnutie, asi by som to tym ludom povedala...je to pocitova zalezitost
niekedy zas nieco vies a citis okolo toho uplny pokoj a pocit, ze by si mal zasiahnut ti pride neprirodzeny
ak by sa ale jednalo o nieciu smrt alebo zranenie mozno by som sa ja osobne vyjadrila ci by tam tlak bol alebo nebol ale zas ja by som z toho nemala pocit, ze schytam nejaky odraz toho zasahu asi, to sa mi este nestaloí
su veci, ktorym ignoracia nepomoze....ked raz vies a nevies ako to vies, ze sa nieco stane a ono sa to stane bez ohladu na to ci si sa nad tym umaral alebo si to pustil z hlavy a pripomenulo sa ti to az nasledne tak si povies, ze ty a tvoje myslienky nie ste vzdy panom situacie....mozno len pozorovatelom
inak rudimu:
co sa tyka nejak "rady nerady" , povedala by som to zainteresovanym ak by som mala intuitivne pocit, ze to mam povedat:D neviem, niekedy citis (a mozes sa sice mylit) ze sa tym nieco zmeni a niekedy proste vies, ze to nebude mat uzitok....
ak by som ten pocit neodvratnosti pocitovala ako nejaky tlak, pnutie, asi by som to tym ludom povedala...je to pocitova zalezitost
niekedy zas nieco vies a citis okolo toho uplny pokoj a pocit, ze by si mal zasiahnut ti pride neprirodzeny
ak by sa ale jednalo o nieciu smrt alebo zranenie mozno by som sa ja osobne vyjadrila ci by tam tlak bol alebo nebol ale zas ja by som z toho nemala pocit, ze schytam nejaky odraz toho zasahu asi, to sa mi este nestaloí
neznámy | 26.7.2016 12:23
ja nie som typ, co stale na to mysli...viem sa od toho odputat, hlavne ked toho cloveka nevidim... porovnal by som to asi s telkou a serialom... pocas dni ani o telku nezavadis...mas ine cinnosti. ale pride cas, ked k telke sadnes a zacne pozeras serial (clovek, ktoreho sa to tyka)... potom ale uz sa ti vynara pocit, ze vies ako sa ten serial skonci... len serial je serial a toto je realita...-PUH-
neznámy | 26.7.2016 12:26
"Stáť stranou aj so svojou prezieravosťou, upustiť od rad. Mlčať. Vzdať sa triumfálneho postoja človek, ktorý je v práve. To sú úlohy, ktoré ukladá tretie oko. Veci, ktoré presahujú chápanie, sú témou tretieho oka."
aky "triumfalny postoj"? v akom "práve"? (ako tam vobec mozu vyvstat taketo pocity?)
ako my vieme posudit, ze niekto "mieri do domnelej skazy"?
ziadny triumf, ziadne pravo...
aky "triumfalny postoj"? v akom "práve"? (ako tam vobec mozu vyvstat taketo pocity?)
ako my vieme posudit, ze niekto "mieri do domnelej skazy"?
ziadny triumf, ziadne pravo...
Stránka:
Počítam horoskop...