Tri (vraj) mudre opice...

podporovat ludi v tom dobrom je inspirativne, vsimla som si vsak, ze im z mojej pozicie osobne mozem iba pomoct( ak chcu) formulovat ich vlastne zelania a moznosti, ktore chcu oni, inac im moze byt srdecne jedno, co si zelam ja, a pravdaze aj je, ak svoje zelanie aj formulujem, a nezhoduje sa s tym ich, vyvola to len opacny efekt, takze podporim vlastne zlo. Nic z toho, co chcem ja, sa konat nebude, ak to nechce ten druhy, plati to aj opacne. V tom je nekonecna krasa a nekonecne obmedzenie akehokolvek vztahu zaroven. Neviem vsak ci by som dokazala byt s niekym vo vztahu, co vyznava nekale veci, a aj mieni nieco take vykonavat, to iste vsak niekto moze povedat o mne, ze zvratene su veci, ktorym z hlbky srdca verim ja. To je asi o moralke kazdeho, kazdy ju ma nastavenu inde, moralka v ludoch mna nevynimajuc moze byt zvratena v skutocnosti. Problem je, ze vsetko, co sa pouzije proti druhym moze byt pouzite proti nam, pravnicky slang, ktory nici svety od nepamati, a spravodlivost je tak relativna zalezitost, ze manipulovanim sloviciek sa da vyrobit pravda akakolvek.

Druha stranka veci moze byt, ze ludia nevidia manipulativnost zla, a clovek cisteho srdca, co na to poukazuje, moze zostat nepochopeny a v ustrani. o tom moze byt presne ta manipulativnost zla. Problem je, ze clovek, kym sa nebude mat ciste srdce, nezisti, ake to v skutocnosti je, a ktore je zlo a ktore dobro. dalsia vec, co znamena mat ciste srdce? Tri opice, vsak mozu mat pravdu. Ludia dokazu rozlisit co je dobre a co zle, pretoze maju vlastne city, ktorym, ked sa naucia verit, sami zistia, kde je ich pravda. bez podsuvania, ovplyvnovania, ci priamociareho usmernenia. Obratit sa chrbtom k zlu, zlej carodejnici, nevsimat si ho, malo aj asi svoje opodstatnenie v rozpravkach. Keby vsak madarizacia slovenskeho naroda nebola pokladana za zlo, asi by sme teraz nemali moznost pouzivat tento skvost aj teraz momentalne, v tejto chvili. Pre niekoho je vsak dobro pouzivanie jednej medzinarodnej reci. nekonecne mnozstvo ziel a dobriem. Extremizmus je vsak netoleratny, a nepripusti druhu stranku veci, problem je ze v kazdom z nas si sarapati po svojom.

Ibaze by som momentalne vytvorila nejaku verbalne podkutu teoriu na mile vzdialenu od pravdy:D a mimoriadne pateticky ladenu:)

Vnímam to podobne ako Ty, možno aj rovnako :)

no vidis ake sme rovnake, aj napriek nekonecnym rozdielnostiam. Us sa tesim ked budeme uplne odlisne, a to uz bude aj cochvila:D

Mne sa páči tá nekonečná rozdielnosť s Tebou, ktorou sme si tak podobné, spája nás rovnaká odlišnosť -PUH-
A teraz sa z toho vysomár, múdra opička -COOL-

Pokiaľ ide o vzťahy (rôzneho druhu) tak ludia prichádzajú a odchádzajú a ja vo vzťahoch kde je protistrana negativistická, porazenecká, skeptická a všetko to, nezotrvávam. Nie preto, že všetko to nevidím alebo vidieť nechcem ale preto, že pre mňa byť v takom vzťahu znamená ohromný výdaj energie - furt niekoho ťahať a ten druhý sa len vezie. Nechám tak, pretože protistrana má dozrieť a má chcieť! a chcieť aktívne - aby tá radostná energia prúdila oboma smermi, vtedy je to pekné.

-FLOWER-

Veľmi dobre chápem čo si napísala o byť v ústraní, kedysi som mala vyslovene skľučujúce pocity z nepochopenia. Dnes to už neriešim. Nepotrebujem byť chápaná a pochopená, pre mňa je kľúčové rozumieť sama Sebe. V tom spočíva mj sloboda ducha (ak chceš).

No a zlo a čisté srdce ? ja osobne vidím ku príkladu takú kriminalitu len ako bolesti chudoby a (mentálnej) choroby - dôsledok, nie príčinu. Zlo nevzniká samo o sebe, to naopak dobro v nás - je, takí sme sa narodili. Keď zaženieš psa do kúta hryzie a keď je ubolený hryzie strašlivo, na pokraji smrti sa vzdá. Vždy keď je zlo páchané obraciam sa k Bohu (Universum) o pomoc a čo môžem urobiť reálne ja sama za Seba je, že to dobro ktoré v každom ubolenom (útočiacom) človeku vidím, oslovím. Buď sa chytí a je dobre alebo nie a ja idem svojou cestou ..

Zneužitá som bola veľakrát, no božie mlyny (karma) melú pomaly no isto a preto necítim bolesť keď si zo mňa chce niekto spraviť onucu, pretože viem čo viem ..
Nejde o pomstu, ide o pochopenie protistrany, že je skrátka v procese.

Môj stav si hlboko vážim, pretože k nemu v mojom prípade viedla dlhá a prebolestná cesta.

Jasný, napsal jsem to trochu ostře. Vyrůstal jsem totiž ve společnosti lidí, pro které bylo moralizování a pohoršování se téměř životním bontonem. Ten, kdo se tohoto druhu komunikace odmítal účastnit byl "divnej" a "moc si o sobě myslí". Už jako mlaďas jsem ale životní realitu těchto lidí vnímal poměrně jasně: pohoršují se, protože závidí. Skrytě závidí těm "špatným" to jak nic neřeší, neubíjí je jejich zábrany, superego, zvnitřnělí rodiče a autority a prostě si "žijí jako zvěř" bezstarostně, bez trýznivé spoluzodpovědnosti za blaho lidstva, mluví co chtějí a berou si co chtějí.

Nepopírám, že je velké množství hodných a empatických lidí se zlatým srdcem, kteří tváří v tvář té societas leonina pociťují bezbrannost, marnost a pochybnost: může se vůbec slušný člověk uplatnit a prosadit? Má odpověď je, že nemůže. Nemůže, dokud bude trvat na tom, že je přeci dobrákem, který by ani té mouše neublížil. Při představě koho všeho by jeho úspěch a sebevědomí "urazily" a "zranily" začne pak zpochybňovat vlastní svobodné a tvůrčí impulzy, těm "silným a zlým" se naučí vyklízet cestu a nakonec si bude nalhávat, že svůj svobodný život a velkolepý osud položil na oltář všeobecného dobra. ALE! Je tohle opravdu dobro? Častokrát se nakonec z těchto lidí stávají podivní nasládlí uzoufaní mučedníci, kteří své okolí pochopitelně silně iritují (a vůbec netuší, že třeba okolí prokouklo jejich pózu), okolí se proti nim jakoby naschvál spikne (spíše aby poznalo, jak to dotyčný jedinec doopravdy myslí) a oni to vnímají jako další životní nespravedlnost. Je to začarovaný kruh.

Je škoda vidět, jak se citliví a hodní lidé v konfrontaci s těmi méně ušlechtilými (a často také méně talentovanými) snadno vzdávají. Takoví potřebují pochopit, že cesta k dobru vede skrze "zlo" a tabu. Neznamená to ztratit svou duši, znamená to odvahu se zlu oteřít, poznat jej a vědomě se jím nechat ovlivnit. Mnozí se však zaleknou a volí pohodlí rezignace a sebeklamu ("jsem příliš dobrý na to, abych podal ruku tmě a špíně"). Ale mě prostě z principu vychází, že opravdového dobra je schopná pouze sebevědomá a individualizovaná bytost (čímž nechci shazovat menší všední dobra obyčejných lidí, kteří to s tou individuací až tak nehrotí).

no ale tu je na miesto potom otázka, kto je vlastne v čom horší a v ako zmysle?

z môjho pohľadu by som súhlasil, že pokrytec je k sebe masochistický ale z pohľadu spoločnosti sú tie "divé zvery" či postoj typu "mám všetkých a všetko naháku" zase sadistické.. takže by som tému obrátil či navrátil: z hlavy na nohy i keď v podstate súhlasim, možno bol problém vo formulácii a pár nešťastných slovách, na ktoré sa hneď skočilo a podstata unikla:

áno určite jedna vec je vnútorný pocit a isté vysadenosti k druhým a jedna je zase vedomie práve toho "všeobecného blaha", z ktorého téma autority, pravidiel či starej dobrej pospolitosti vychádza .. a ja začínam byť, vzhľadom na isté spoločensky-dekadentné trendy presvedčený, že lepšie toto falošné povedomie ako rozklad.. pretože ak tou bezbrehosťou žije jedinec, pár ľudí či malé skupiny; škodia predovšetkým sami sebe.. ale ak týmto začne žiť "rozhodovacia" väčšina a začne toxikovať všakovakými prostriedkami celé prostredie, hlavne mládež.. už nastáva velký problém s piliermi, na ktorej stojí.. a dospelého zrelého človeka toto jednoducho musí "trápiť" či lepšie zaujímať, inšpirovať, ako to tu bude vyzerať až tu nebude a či k tomu môže nejak prispieť, nejak na tom pracovať aby bolo lepšie..

myslím, že všetci isté veci okolo nás vidíme, počujeme a hovorím o nich, nie ako tie opice.. málokto ale niečo skutočne vie čo robiť a má potrebu aj niečo robiť, na niečom pracovať a tu je hlavný problém si myslím - dezorientovanosť či apatia.. napokon najmä šírená a vžitá nepravda, že existuje akási privátna /osobná, rodinná, firemná atd./ a verejná sféra /štát, spoločnosť, národ, globálny priestor/.. starý grék či číňan, by nás vôbec nechápal..

a tu vidím hlavnú morálnu schizofréniu "západnej" spoločnosti!!!

s tým vnútorným nastavením, optimom - tam by som tiež súhlasil..

Ahoj Argyll, osobne vidím riešenie v tom, že najprv je potrebné prekročiť tieň prostredia, v kt človek vyrástol a krok po kroku nájsť predovšetkým sám Seba.
Čo to znamená ? .. tak niektorí ľudia veľa čítajú všelijaké "ezoteriky", niektorí sa vydajú na cestu (doslova - fyzicky) mne sú bližší tí druhí, ja sama som kedysi chcela zostať žiť na jednom ostrove s domorodcami, hlavne sa nevrátiť tam kde som sa trápila. Napokon to dopadlo tak, že som prešla kus sveta a šťastná som nebola až som sa vrátila domov a našla som sa, keď som pochopila že pred sebou stejne neutečiem a aj za polárnym kruhom budem mať na krku hlavu a v nej myšlienky, ktoré si ťahám úúúúplne všade. Tie cesty mi dali ale veľa poznania o iných národoch a hodne ma to obohatilo a ovplyvnilo moju optiku na svet ako taký.
Ale nie toto som chcela, pardon.

Ja často zmieňujem, že každý z nás (doslova každý jedinec) disponuje unikátnym individuálnym (osobitým) talentom, schopnosťou. No a keď ho objaví a rozvíja tak sa konkr s ním začnú diať zaujímavé zmeny no a čím viac ľudí toto pochopí a je v súlade so svojou schopnosťou aktívnych tým skôr sa zmení celá spoločnosť. Každý jeden z nás je osobitý a môže prispieť sám za seba taký aký je! nie taký aký nie je (prispôsobiť sa nemocnej spoločnosti čím ju takúto podporuje) ...
(je to jak v tej werichovke "ten umí to a ta zas tohle a dohromady udělají MOC"..)

Vyhovárať sa donekonečna na prostredie je ťažký alibizmus (obecne) a každý má začať sám od seba. Začína to Seba - uvedomením sa (seba-vedomie) a pokračuje práve tým individiualizmom - v službách spoločnosti.

V tomto procese sme úplne všetci, niekto si to uvedomuje a niekto nie no deje sa to a ja osobne som činorodá, mňa činorodosť teší.
-FLOWER-

Som si vedomá toho, že sama svet nespasím, dokonca nespasím ani jednotlivca (nechce) ten progres v procese zmien vyžaduje spoluprácu!! a ak každý koná v súlade s v vlastným talentom ako dospelá svojprávna osoba (nie nezrelé "dieťa" čo sa drží istôt výchovy byť bola výchova naprd, predsalen je to pre mnohých tragikomická no jakáštakáš istota) tak sa hýbe celá spoločnosť, dovolím si povedať že je to súbor jednotlivcov, ktorí zadávajú spoločnosti smer a preto je zásadné AKÍ tí jednotlivci sú, záleží na každom jednom. Oceán robia kvapky, povedané romanticky bo už inak neviem .....

Chcem tým všetkým jednoducho povedať, že robím čo môžem lebo chcem :) a robím to spôsobom, ktorý je blízky konkr mne. Niekedy je tak, že človek musí urobiť aj nepopulárne kroky aby dosiahol zlepšenie ale ja to beriem tak, že je to jak keď chirurg nareže kožu aby vytiekol hnis a ten rez bolí, no v konečnom dôsledku to človeka vyhojí.

Ono špiritizovať je fajn, mne sedí ale viac skutok a preto sem (okrem množstva iných aktivít) píšem a to taká aká Som :)

Snaha je chvályhodná, ale ne sama o sobě. Je potřeba vnímat i důsledky snahy ..

Prostě bublanina a kakao -NOSMILE-

Jj aj moj sused považuje prácu na zahrádke za blemcy a sračky ale dal mi svojho psa aby ho nebil jak je furt ožralý, takže je to vlastne dobrý človek.
-FLOWER-

ale ked ja mam stale v sebe daco, co mi hovori, ze zijeme v matrixe, v takom tom sne, nemozem povedat, ze by to nebol sen pekny, niekedy je uplne bombovy, a niekedy na druhej strane sa z neho clovek nevie poriadne vyblit a pozviechat, a mame iba predstavy o Bohu, ktore su poriadne vzdialene od skutocnosti:) coz je asi aj normalne, to by som mala asi privysoke ambicie, keby som chcela obsiahnut skutocnost v jej absolutnom ponati:)

Boha nikdy nenájdeš vo svojej mysli (matrix). K Bohu sa nejde cestou mysle (predstavy), ale ideš cestou srdca.

Boh nie je figúrka, výmysel (mysľou), Boha nevymyslíš .......
Čo to je ten pocit v srdci, ktorý máš keď sa raduješ až ti duša piští že až lapáš po dychu, zažila si už niečo také ?

(ak ti záleží janečka a záleži ti veľmi a úprimne z celého srdca a chceš naozaj pocítiť aké to je a chceš celou svojou bytosťou tak jak si a presne taká aká si tak si to želaj, zavri oči vnímaj srdce a proste si želaj a trebárs vo chvíli keď si nebudeš vedieť rady a napadne ti: Bože! .....)
-FLOWER-

Ten pocit v srdci, ktorý opisuješ, neprišiel nikdy, keď som si to želala :)
Prišiel nečakane, náhle. Nikdy nič som nedosiahla preto, lebo som si to želala, naopak...začalo sa diať až vtedy, keď som to želanie pustila :)

Trošku ma zaráža, ako vyraďujete myseľ z cesty :)

Každé želanie je prvotný impulz. K jeho naplneniu dochádza ale až časom a to presne vo chvíli, keď sme na jeho splnenie - pripravení! ..to vo chvíli želania nie sme, však by sme si neželali ak by sme to už mali, no nie ?
:)

Ba nie, myseľ je dôležitý nástroj poznávania, no nie jediný.
Myseľ je mozog a ten nie je jediným orgánom v našom tele, byť je pre mnohých jaksi dominantný ...

:)

:)-THUMBSUP-

Veľmi trefne si to vystihla, hlavne v prvom odstavci, naozaj málokto dokáže vo vzťahu hľadať aj niečo iné, ako potvrdenie vlastných túžob, záujmov. Je otázkou určitých vnútorných hraníc, aby táto ľudská vlastnosť nebola využívaná ako manipulácia iných. Stretla som sa aj s odsúdením osobou, ktorá ma nikdy v živote ani nevidela, a to na základe rečí o zraniteľnosti, na základe "nevinnosti".

Ale poznám aj ľudí, ktorí dokážu prijať absolútny protiklad... V poslednom čase sa dosť snažím selektovať ľudí okolo seba, obmedzujem kontakty a všimla som si, že čím menej ľudí ma obklopuje, tým sa mi žije lepšie.

vdaka, myslela som si:)

no vidis, to preto, ze keby vedeli aky si poklad, tak by hned sklapli. A zase sme doma, ze skutocneho Boha sa da najst v samote, no napriek tomu mi nikto neveri:)
ibaze bol najditelny medzi ludmi, aj to nie je nevylucitelne:)

A je aj neskutočný -LOL- ? .......

Oko skúma priestor, farby, ucho zvuky, šepot i hudbu, noštek vône, jazyk chute, ruka tvary, mozog rieši a srdce ? .... osamote, áno -HEART-

Ja ti verím :)

aky zmysel comu dame, taky aj je, ze vraj, vsak mas srdce aj v profilovke:) ja verim napriklad aj tomu, ze keby si bola aj neunosne uspesna podnikatelka, tak by si si nasla v pohode vztahovy korelat v naplneni srdcovej cakry prednostne a obojstranne. To iba rozum dava ked, keby, a ine podmienky-HEART-