Voľný pokec -
skeptik James Randi
totok som dnes náhodou objavila. čo vy na to?
Sú to horliví zástancovia "pravdy" a bojovníci proti "stredovekému tmárstvu". :)
U nás je taký popredný propagátor p. Kapišinský, mimoriadne "sympatický" pán.
V diskusii o Biblii Atenka spomenula Sorokina a jeho tri sústavy právd v súvislosti so striedaním historických epoch. Ideačnú, senzitívnu a idealistickú.
Ale tento systém troch právd sa dá kľudne použiť aj u ľudí. Sú materialisti-skeptici, ktorí vyznávajú a sú ochotní brať do úvahy len vonkajší materialistický svet. Potom sú takí, ktorých spiritualizujú aj vonkajší svet, pre ktorých je jediná "pravda" ideačná. To sú dva odlišné póly, extrémy vo vnímaní a myslení a tento pán Randi je len jeden z ľudí, ktorí uvažujú extrémne.
Ku tým "duchárom", čo berú ťažké peniaze za bezpredmetné informácie mám aj ja skôr skeptický postoj, ale čo sa týka Homeopatie, tak určite nie, pretože ja sama som zažila jej pôsobenie, keď som sa z jej pomocou zbavila ekzému.
Ten príklad, ktorý pán Randi predviedol s homeopatickým liekom mi pripadal dosť naivný. Pokiaľ viem, homeopatické lieky sú nosičom informácie, ktorú potrebuje organizmus dostať aby sa začal uzdravovať. To nie je chémia, ktorá pri predávkovaní dokáže zabiť. Ak užijem informáciu, tak je jedno, či sa mi dostane v jednej tabletke, alebo v desiatich, lebo sa jej účinok nenásobí. Je to vždy len jedna a tá istá informácia. Čo sa rozhodne o chemickom lieku povedať nedá.
V živote som nevidela na homeopatických liekoch upozornenia na riziko predávkovania, práve naopak. Žiadne výstrahy tam nie sú, lebo nie je pred čím vystríhať.
A ešte chcem len toľko, že takýto páni Randovia nesmierne radi miešajú "hrušky s jablkami", kľudne protestujú proti veciam, ktoré sú skutočne zlé / napr. zarábanie na naivite ľudí/ s vecami, ktoré majú všeobecný rešpekt.
A robia to z jediného dôvodu. A to z toho, že prd vedia. :)
Podľa mňa skutočná viera nemá nič spoločné s takýmto Randiovským ani iným presadzovaním jedinej a definitívnej pravdy. Aj všetky univerzálne tradície majú pre mňa viac spoločenskú hodnotu.
Pre mňa má význam niečomu veriť vtedy, keď ma to vedie k dôvere, že niečo urobím dobre a neublížim tým nikomu.
Často si napr. zduchovňujem každodenné veci, ktoré ak sa mi osvedčia, tak ich "ritualizujem". Podľa mňa by ľudia potrebovali oveľa menej liekov a liečebných postupov, keby sa naučili veriť svojej duši, či už skrze rozum, intuíciu alebo city.
Jedinému, čomu by sme asi nikdy nemali uveriť, je vlastná neomylnosť.
A tento človek je podľa mňa v prvom rade vynikajúci rétor, pretože do svojho prejavu preniesol cit, rozum, vôľu a vtip, a to všetko na báze napätia, ktoré vytvoril na začiatku tým, že nikto nevedel, o čo mu presne ide.
Od skeptika (dušou a telom) by som však očakávala viac ako jeden talentovane predvedený argument. Navyše skutočný skepticizmus bol založený na rešpekte toho, čomu ľudia veria, nie na úplnom odmietaní čohosi. Skepticizmus ako filozofický smer kládol za všetko iba otázku prečo - proste poukazoval na možnosť spochybniť ľudský produkt (či už myšlienkový alebo materiálny), na mylnosť ľudských názorov.
A co je silnejsie? Posledna veta z listu Korintanom:
Viera, nadej, laska, to troje. Ale najvacsia je z nich laska:)
Podobní páni ako James Randi ma môžu, asi škaredo povedané, ale bozať v riť:) Vždy je jednoduchšie presvedčiť niekoho o tom, že niečo nejak nie je, ako to, že niečo nejak je. A ak aj niekto má odvahu presviedčať o tom, že niečo nejak je, tak by som nikdy neodpovedala..správne alebo presne alebo určite alebo amen...tak sme sa zase stretli...aj keď neoficiálne-PUH-
“Človek je priťahovaný z jedného konca nebom a z
druhého zase zemou - ako medzi dvoma pólmi magnetu.
Ak sa pustí jedného z týchto pólov, prúd už neprechádza.
Potom sa človek buď rozplynie vo falošnej spiritualite,
alebo sa pochová v hmote - nedosiahne však naplnenie.”
Pripomeniem:
"Jedné noci byli štyři rabíni navštíveni andělem, který je vzbudil a přenesl k sedmé bráně sedmerých nebes. Tam spatřili posvátné Ezechielovo kolo.
Někde při sestupu z Pardes - ráje - zpět na zem jeden z rabínu po shlédnutí takové nádhery ztratil hlavu a bloudill nicotne až do konca života.
Druhý rabín, který byl velice cynický, prohlásil: Ale, jenom jsem měl sen o Ezechielově kole, to je všechno. Vlastne se vubec nic nestalo.
Třetí rabín vyprávěl a vyprávěl o tom, co videl, až tím byl úplne posedlý. Nedokázal přestat a stále poučoval, jak to všechno bylo skonštruováno a co to vše znamenalo...a tím vlastně přišel na scestí a zradil svou víru.
Čtvrtý rabín, který byl básníkem, vzal do ruky papír a píšťalu, sedl si k oknu a psal píseň za písní, oslavuje večerní barvy, svoji dceru v kolébce a všechny hvězdy na obloze. A žil svúj život lépe než kdy předtím."
"Příběh odporučuje, že optimálním přístupem pro prožívání hlubokého nevědomí není ani přílišné, ani nedostatečné nadšení, ani příliš bázně, ani příliš cynismu, nýbrž statečnost, nikoliv bezhlavost."