Voľný pokec -
sen
Zobudila som sa do sna, bola som v ciernej zakalenej vode, bola relativne plytka, mozno 4 metre a ked som sa pozrela hore, videla som, ze som pod ladom, bol to nekonecny priestor plny ludi v habitoch roznych farieb, vsetci sme kracali jednym smerom a nad nami sa vznasali biele zmatene netopiere, ktore chceli vyletiet nad ten lad ale len vrazali do kryh a postupovali nasim smerom, voda bola coraz cistejsia a lad nad nami hrubsi, v dialke sa ozyval zvuk ako ked nieco svisti vzduchom... a hned za tym svihnutim, zvuk padajucej kvapaliny, vytvaralo to niekolkonasobnu ozvenu a netopiere z toho blaznili, menili smer, boli vsade, nevidela som ani na krok, zrazu boli pred nami ladove schody, boli nekonecne dlhe, kracali sme cele hodiny az sme vysli vysoko nad hladinu vody, vsade bola husta hmla a vo vzduchu sa vznasala velka ladova kryha, netopiere sa okamzite rozleteli do dialky ale nieco neviditelne ich zastavilo, akoby tu kryhu obkolesovalo zhora silove pole, cez, ktore nebolo mozne prejst a tak nadalej vrazali do tych neviditelnych stien, kryha bola pokryta ladovymi medvedmi a nejakymi bielymi bytostami, ktore na nich jazdili, vyzerali ako siluety ludi, mali rovnake telo ale nemali tvar, ani ruky a boli k medvedom priputani retazami....uprostred kryhy bol cierny kopec z popola a na nom stala zena v ciernych satach so zaviazanymi ocami, trosku ako pokrutena verzia bohyne spravodlivosti, v ruke drzala ostnaty bic, otacala sa na spicke nohy ako baletka do kruhu a doslova kosila ten dav medvedov s bytostami, bolo pocut len plieskanie bicom a krv dopadajucu na sneh, okrem toho hrobove ticho, postavy v habitoch, ktore prisli so mnou, stali na kraji kryhy a odhadzovali rozsekane tela dole na zamrznutu hladinu, ktora coraz viac praskala, bolo vidiet ako prichadzaju pod ladom dalsi ludia a dalsie biele netopiere....ja som tam len nehybne stala a sledovala to, az kym som sa nezobudila
....lad, ladove medvede a biele netopiere som v snoch mavala aj predtym, pripadali mi ako nieco nadpozemsky ciste, ale toto je prvykrat co umierali alebo trpeli a mam z toho strasne depresivne pocity
Mne sa snívalo niečo úplne odlišné. Zbierala som obrovské jahody, bolo to teraz. Mala som ich pod akousi fóliou, aj som sa čudovala, že v januári a už sú. Zrelé som trhala do rúk, jedna jahoda mi vyplnila celú dlaň. Nezrelé som otáčala, aby bola biela strana otočená k slnku.
A ešte v tej záhrade bola veľká, sýtozelená pažítka. :)
Z 30. na 31. prosince jsem měla docela dlouhý barevný sen, ze kterého si pamatuji jen závěr .. jsem v nějakém prostoru, plno lidí kolem, sedím na nějakém pařezu a jsem zároveň i v přírodě se stromy a květinami. Ke mně se řítí kamarádka a jakoby vyčítavě mi říká : " Prosím tě, co tu děláš ?! " No a já v klidu odpovídám : " Nic. Čekám na lásku. Opravdovou lásku. "
Vzbudila jsem se a poslední slova mi ještě zněla v hlavě. Je zajímavé, že ač to vypadá optimisticky, polovinu včerejšího dne mi bylo zle a musela jsem vypadnout do lesa, kde bych byla sama. Pak už zase dobrý, ale tenhle kontrast mne překvapil ..
ani neviem preco ale tak ako to popisujes by ma tvoj sen vydesil, viem, ze to vyzera ako pokojny, optimisticky sen, ale neviem, nieco na tom skutocne je a netusim co
pamatam sa ako som bola vydesena zo sna ked som bola v lese, pekny slnecny den, kracala som a dosla som k rybniku, bol prazdny a zrazu don spadla ryba zo stromu, pozrela som hore a videla som, ze su vsade ako sisky a padaju do tej vody a potom pokojne plavaju dalej....vsade krasna priroda, motyle, nic ine sa neudialo a ja som sa zobudila totalne spotena a musela som ist uprostred noci na balkon to predychat, uplne som sa klepala
:)