Putinova hybridná vojna

Ospravedlňujem sa, ak sa ťa to dotklo.
Chcel som poukázať na to, že nálepkovanie slovom trol nie je pekné a ani diskusii prínosné. Držím sa toho :-). Nie som ten, kto sa tak v tejto diskusii prejavil.

Tak já vidím že mi (?) už potřetí podsouváš že jsem v této diskusi tebe nebo někoho jiného označil trolem.
Diskusi jsem si celou prošel a žádné takové slovo jsem v mém příspěvku tobě ani nikomu jinému nenašel.
Pozoruhodné, že?

Ja sa ani nečudujem, s astonmom ste takí ujednotení, že v záplave predldlhých príspevkov sa chybička ľahko vlúdi. :-)

to bude nejaké nedorozumenie pán kapitán, smajlo ti predsa toto nepodsúval, myslím že skôr predpokladal, že sa zhodnete na tom, že nálepkovanie nie je prínosné pre diskusiu :)

Proto tam mam ten otaznik.
Nerozumim co s tim mam spolecne ja.
Pani Hanga.

Či Putin, nebo lépe řečeno rusko ne/vede hybridní vojnu?
To je jako se ptát zda existuje anebo neexistuje ideologie.
Tohle je zajímavý příběh. Jeden z.
Reportérka finského veřejnoprávního rozhlasu a televize YLE kopla do vosího hnízda, když před časem v reportáži detailně popsala fungování trollí farmy v ruském Petrohradu. Doložila, že tohle konkrétní hnízdo šířící cílené dezinformace a ruskou propagandu financuje Jevgenij Prigožin, oligarcha blízký prezidentovi Vladimiru Putinovi.
https://www.seznamzpravy.cz/clanek/smrti-mi-vyhrozovali-i-pratele-novinarka-odhalila-hnizdo-ruske-propagandy-kvuli-pronasledovani-odesla-do-exilu-71462

A, slovo odborníka:
„Na kremelské straně tuhle činnost organizuje stát, ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničí a prezidentská administrativa. Lijí do toho stamiliony dolarů. Odhady sahají až ke dvou miliardám ročně,“ říká šestatřicetiletý Kalenský."
https://www.seznamzpravy.cz/clanek/az-tretina-cechu-veri-lzim-rika-muz-ktery-v-bruselu-bojoval-proti-ruske-propagande-59751

Naschvál som to napísal tak aby to nebolo myslené konkrétne na teba. Keď si to s chladnou hlavou prečítaš, zistíš, že je to opatrne formulované tak aby si nemohol povedať, že hovorím o tebe :-). Myslel som tým všetkých tých, ktorý sa tak vyjadrili a tých, ktorí s tým súhlasili (kam som rátal aj teba, možno mylne). Či k nim patríš posúď ale sám. Ak k nim nepatríš, nie je čo riešiť. :-) A vysvetľoval som to najmä tebe, lebo si myslím, že to vieš pochopiť. Pekný deň a nehnevaj sa :-).

Premýšľala som dlho, čo ako by sa dalo napísať tak, aby sa zmenila forma tejto diskusie, astonm napísal, že o Rusku nie je možné napísať nič dobré. Myslela som pri tom na krivdu, ktorá sa pácha proti tomuto národu jeho dehonestáciou. A svetelné bytosti mi našepkali jedno meno. Jedného z mnohých veľkých mužov Ruska. To meno bolo Soloviov. Nevedela som prečo práve toto meno, zdalo sa mi, že vhodnejší bude snáď Tolstoj, alebo Puškin, či Dostojevskij... ale v hlave mi neustále znelo Soloviov.
Takže chcem túto diskusiu ukončiť takto.


Legenda o Antikristovi
https://www.christianitas.sk/legenda-o-antikristovi/

Antikrist – postava, ktorou sa od počiatkov kresťanstva zaoberalo mnoho mysliteľov, býval často predstavovaný ako protiklad Krista: násilný, surový, všetko nenávidiaci typ človeka, ktorý silou a hrôzou nastolí tyraniu akú svet ešte nevidel.

Ruský mysliteľ Vladimír Solovjov vo svojej Legende o Antikristovi na začiatku 20. storočia načrtol iný typ Antikrista. Je to človek ľudomil, pacifista, miluje zvieratá – je to vegetarián, filantrop a intelektuál. Opak pôvodných predstáv o Kristovej antitéze. Nehrozí ľudstvu vojnami – naopak, dokáže ľudstvo zjednotiť rečami o všeobecnom mieri. Dokáže nasýtiť celé ľudstvo, zmizne chudoba a hlad. Je to človek duchovný, koná zázraky. Nasledovateľ Krista? Nie, neodolá trónu moci, a na koncile, ktorý sám zvolá, sa vyhlási za Boha, povýši sa nad Krista. Vtedy sa zobudí dovtedy kooperujúca a oslabená Cirkev: „Dietky, antikrist!“ – skríkne mních účastný na zhromaždení.

V úryvkoch z tohto prorockého diela (vyšlo v roku 1900) môžeme pozorovať myslenie a smerovanie súčasných elít, ktoré sa v povojnovom období usídlili na vrchole pyramídy moci. (M.V.)


Zdroj: wikimedia.com
Legenda o antikristovi

Európa 21. storočia tvorí zväz viac či menej demokratických – štátov – Spojené štáty európske. Vonkajšie úspechy kultúry, ktoré spomalil mongolský vpád a oslobodzovací boj, znovu nabrali zrýchlené tempo. Ale predmety vnútorného poznávania – otázky života a smrti, konečného osudu sveta a človeka, skomplikované a zastierané množstvom nových výsledkov fyziologických a psychologických výskumov a objavov, zostávajú ako prv nevyriešené. Zjavný je len jediný veľmi dôležitý výsledok: rozhodný pád teoretického materializmu.

V tom čase bol medzi nemnohými spiritualistami pozoruhodný človek – mnohí ho nazývali nadčlovekom – ktorému bolo detinstvo srdca rovnako vzdialené ako detinstvo rozumu. Uvažoval takto: ”Kristus prišiel predo mnou, ja som druhý: ale veď to, čo je v časovom poradí neskôr, v podstate je skôr. Prichádzam ako posledný, na konci dejín, práve preto, lebo som dokonalý, konečný spasiteľ. Kristus je mojím predchodcom. Jeho poslaním bolo ohlásiť a pripraviť môj príchod.” A takto rozmýšľajúc, bude veľký človek 21. storočia vzťahovať na seba všetko, čo je v evanjeliách povedané o druhom príchode, a tento príchod nebude vykladať ako návrat tohože Krista, lež ako nahradenie predchádzajúceho Krista definitívnym, t. j. ním samým.

Jeho samoľúbe uprednostňovanie seba pred Kristom bude ospravedlňovať ešte takáto úvaha: ”Kristus hlásal a vo svojom živote uplatňoval mravné dobro, bol naprávačom ľudstva, ja som však povolaný byť dobrodincom tohto čiastočne napraveného, čiastočne nenapraviteľného ľudstva. Dám všetkým ľuďom podľa ich potrieb. Kristus ako moralista rozdeľoval ľudí na dobrých a zlých, ja ich zjednotím statkami, ktoré rovnako potrebujú dobrí aj zlí.”

A v tomto krásnom rozpoložení očakáva nejaký jasný Boží pokyn na dielo nového spasenia ľudstva, nejaké zjavné a ohromujúce svedectvo, že on je starší syn, milovaný prvorodenec Boží. Čaká a upevňuje v sebe vedomie svojich nadčlovečenských cností a schopností – veď je to, ako už bolo povedané, človek bezúhonnej mravnosti a neobyčajnej geniality.

***

”Syn môj milovaný, v tebe mám všetko svoje zaľúbenie. Prečo si sa ma nedomáhal? Prečo si mal v úcte toho odporného, a jeho otca? Ja som tvoj boh a otec. A ten bedár, ukrižovaný, je mne i tebe cudzí. Nemám iného syna okrem teba. Ty si jediný, jednorodený, rovný mne. Milujem ťa a nič od teba nežiadam. Si krásny, veľký, mocný. Pracuj na svojom diele v mene svojom, nie mojom. Neprechovávam k tebe závisť. Milujem ťa. Nič od teba nepotrebujem. Ten, koho si pokladal za boha, požadoval od svojho syna poslušnosť, a to poslušnosť bezhraničnú – až po smrť na kríži, a on mu na kríži nepomohol. Nič od teba nežiadam a pomôžem ti. Kvôli tebe samému, tvojej vlastnej dôstojnosti a prevahe, i z mojej čistej nezištnej lásky k tebe – pomôžem ti. Prijmi môjho ducha. Ako ťa kedysi môj duch splodil v kráse, teraz ťa splodí v sile.” A pri tých slovách sa pery neznámeho nadčloveka mimovoľne pootvorili, prenikavé oči sa priblížili tesne k jeho tvári a on pocítil, ako doň vzniká ostrý ľadový prúd a napĺňa celú jeho bytosť.

***

Pravda, niektorí nábožní ľudia, hoci túto knihu budú vrele chváliť, začnú si klásť otázku, prečo sa v nej ani raz nespomenie Kristus, ale iní kresťania im namietnu: ”Chvála Bohu! V minulých storočiach sa všetko sväté ošúchalo vďaka úsiliu všakových neuznaných horlivcov, a teraz musí byť hlboký náboženský spisovateľ veľmi opatrný. A keď je raz obsah knihy preniknutý opravdivým kresťanským duchom činorodej lásky a všeobsiahlej blahosklonnosti, čo ešte chcete?” A s tým budú všetci súhlasiť.

***


Foto: V. Solovjov, zdroj: wikimedia.org
Otvorenie snemu bolo impozantné. Keď vstúpil cisár s veľkým mágom a so sprievodom, a orchester zahral ”pochod jednotného ľudstva”, ríšsku medzinárodnú hymnu, všetci účastníci snemu povstali a mávajúc klobúkmi, trikrát hlasito zvolali: Vivat! Hurá! Hoch! – Cisár zastal pri tróne, s majestátnou blahosklonnosťou vystrel ruku a zvučným, lahodným hlasom povedal: ”Kresťania všetkých vyznaní! Moji milovaní poddaní a bratia! Od začiatku svojej vlády, ktorú Najvyšší požehnal takými obdivuhodnými a slávnymi činmi, nemal som ani raz dôvod k nespokojnosti s vami; vždy ste plnili svoju povinnosť podľa viery a svedomia. To mi však nestačí. Moja úprimná láska k vám, bratia milovaní, lačnie po vzájomnosti. Chcem, aby ste ma – nie z povinnosti, lež z úprimnej lásky – uznali za svojho pravého vodcu v každom podujatí v prospech ľudstva. A tu by som vám chcel okrem toho, čo robím pre všetkých, preukázať osobitné milosti. Kresťania, čím by som vás mohol obšťastniť? Čo by som vám mohol poskytnúť nie ako svojim poddaným, lež ako súvercom, svojim bratom? Kresťania! Povedzte mi, čo je vám v kresťanstve najdrahšie, aby som mohol zamerať svoje úsilie tým smerom? (...) Po niekoľkých minútach sa cisár obrátil k snemu tým istým láskavým tónom, v ktorom však zaznievala štipka irónie: ”Milí kresťania,” povedal. ”Chápem, ako je vám ťažké dať jedinú priamu odpoveď. Chcem vám pomôcť aj v tom. Na nešťastie ste sa od nepamäti rozpadávali na rôzne vyznania a strany, preto snáď ani nemáte jediný spoločný bod, ku ktorému by ste speli. Ak však nemôžete medzi sebou dosiahnuť zhodu, dúfam, že sa mi podarí zrovnať všetky vaše strany tým, že im všetkým preukážem rovnakú lásku a rovnakú ochotu uspokojiť pravé úsilie každej. Milí kresťania! Viem, že mnohým, a nie posledným z vás je v kresťanstve nadovšetko drahá tá duchovná autorita, ktorú kresťanstvo dáva svojim zákonným predstaviteľom, pravda, nie pre ich vlastné výhody, lež pre všeobecné dobro, lebo na tejto autorite sa zakladá správny duchovný poriadok a mravná disciplína, potrebná všetkým. Milí bratia katolíci! Ó, ako chápem váš názor, a ako rád by som oprel svoju ríšu o autoritu vašej duchovnej hlavy! Aby ste si nemysleli, že sú to zaliečavé a prázdne slová, slávnostne vyhlasujem: Z našej samovládnej vôle sa zvrchovaný biskup všetkých katolíkov, rímsky pápež, od tejto chvíle znovu uvádza na svoj stolec v Ríme so všetkými niekdajšími právami a výsadami tohto úradu a stolca, ktoré mu udelili naši predchodcovia, počnúc Konštantínom Veľkým. – A od vás, bratia katolíci, požadujem za to len toľko, aby ste ma vnútorne uznali za svojho jediného ochrancu a priaznivca. Kto z prítomných ma podľa svedomia a cítenia za takého uznáva, nech príde sem ku mne.” A ukázal na prázdne miesta na estráde.

A s oduševnenými výkrikmi: Gratias agimus! Domine! Salvum fac magnum imperatorem – takmer všetky kniežatá katolíckej cirkvi, kardináli a biskupi, veľká časť veriacich laikov a vyše polovica mníchov vystúpili na estrádu a s hlbokými poklonami smerom k cisárovi zaujali svoje kreslá. Dolu však, uprostred chrámu, sedel na svojom mieste vzpriamený a nehybný ako mramorová socha, pápež Peter II. Všetci, čo ho predtým obklopovali, boli na estráde. Ale preriednutý zástup mníchov, ktorý zostal dole, postúpil k nemu, v úzkom kruhu sa zomkol vôkol neho a bolo odtiaľ počuť zadržiavaný šepot: Non praevalebunt, non pravalebunt portae inferni.

Cisár s počudovaním pozrel na nehybného pápeža a znovu zvýšil hlas: ”Milí bratia! Viem, že sú medzi vami takí, ktorým je v kresťanstve najdrahšia posvätná tradícia, staré symboly, staré piesne a modlitby, ikony a liturgické úkony. A veru, čo môže byť nábožnej duši drahšie? Vedzte, milovaní, že som dnes podpísal zakladaciu listinu a vyčlenil som hojné prostriedky na celosvetové múzeum kresťanskej archeológie v našom slávnom meste Konštantínopole, kde by sa zhromažďovali, študovali a uchovávali všakovaké pamiatky cirkevného staroveku, najmä východného, a vás prosím, aby ste si zajtra zvolili spomedzi vás komisiu, ktorá by spolu so mnou prerokovala ďalší postup s cieľom priblížiť modernú dobu, jej mravy a obyčaje k podaniu a ustanoveniam svätej pravoslávnej cirkvi! Bratia pravoslávni! Komu je tento môj zámer po vôli, kto ma z úprimného cítenia môže nazvať svojím pravým vodcom a vládcom, nech vystúpi sem.” A väčšina hierarchov východu a severu, polovica niekdajších starovercov a vyše polovice pravoslávnych kňazov, mníchov a laikov s radostnými výkrikmi vystúpili na estrádu, pyšne zazerajúc na tam uvelebených katolíkov. – Ale mních Ján sa nepohol a hlasito vzdychal. Značná väčšina snemu vrátane takmer celej hierarchie Východu a Západu bola na estráde. Dole zostali len tri skupiny ľudí, ktoré sa navzájom zblížili a tlačili okolo mnícha Jána, pápeža Petra a profesora Pauliho.

Cisár ich oslovil rovnakým tónom: ”Čo ešte môžem pre vás urobiť? Ste vy ale zvláštni ľudia! Čo ešte odo mňa chcete? Neviem. Veď mi povedzte vy sami, kresťania, opustení väčšinou svojich bratov a vodcov, odsúdení vlasteneckým cítením: čo je vám na kresťanstve najdrahšie?” Vtom sa vztýčil ako biela svieca mních Ján a miernym hlasom povedal: ”Veľký vladár! Najdrahší v kresťanstve je nám sám Kristus – on sám, a od neho je všetko, lebo vieme, že v ňom prebýva všetka plnosť Božstva telesne. Ale aj od teba, pane, sme ochotní prijať všakovaké dobro, ak v tvojej štedrej ruke spoznáme svätú ruku Kristovu. A na tvoju otázku, čo pre nás môžeš urobiť, tu je naša priama odpoveď: Vyznaj tu, teraz pred nami Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý prišiel v tele, vstal z mŕtvych a opäť príde – vyznaj ho, a prijmeme ťa s láskou ako pravého predchodcu jeho druhého slávneho príchodu.” Odmlčal sa a uprel pohľad na cisárovu tvár. S tým sa dialo čosi nedobré. V jeho vnútri sa rozpútala taká istá búrka, akú prežíval onej osudnej noci. Nadobro stratil vnútornú rovnováhu a všetky jeho myšlienky sa sústreďovali na to, aby sa navonok ďalej ovládal a neprezradil sa predčasne. Vyvinul nadľudské úsilie, aby sa s divým rykom nevrhol na hovoriaceho a nezahryzol sa doňho. Vtom začul známy hlas: ”Mlč a ničoho sa neboj!” Mlčal. Len jeho mŕtvolná a potemnená tvár sa skrivila a z očú mu sršali iskry. Medzitým, už za reči mnícha Jána, veľký mág, ktorý sedel celý zahalený do svojho širokého trojfarebného plášťa, zakrývajúceho kardinálsky purpur, akoby bol pod plášťom čímsi manipuloval. Cez otvorené okná chrámu bolo vidieť približujúce sa čierne mračno a po chvíli sa v chráme zotmelo. Mních Ján neodvracal svoj užasnutý a zdesený pohľad od tváre mlčiaceho cisára a zrazu cúvol, obrátil sa a priduseným hlasom zvolal: ”Dietky, veď je to Antikrist!” V tej chvíli vzbĺkol s ohlušujúcim úderom hromu guľovitý blesk a zasiahol mnícha. Všetko na okamih zmeravelo, a keď sa omráčení kresťania spamätali, mních Ján ležal mŕtvy.

Bledý, ale pokojný cisár oslovil zhromaždenie: ”Videli ste boží súd. Nechcel som smrť nikoho, ale môj otec nebeský pomstil svojho milovaného syna. Je rozhodnuté. Kto by sa chcel prieť s Najvyšším? Tajomníci! Zapíšte, že cirkevný snem všetkých kresťanov, po tom, ako oheň z nebies skolil šialeného odporcu božského majestátu, jednomyseľne uznal panujúceho cisára Ríma a celého vesmíru za svojho zvrchovaného vodcu a vládcu.” Vtom sa chrámom rozľahlo hlasité a zreteľné slovo: ”Contradicitur.” Pápež Peter II. vstal, červený v tvári a trasúc sa hnevom, zdvihol svoju berlu smerom k cisárovi. ”Našim jediným vládcom je Ježiš Kristus, Syn Boha živého. A kto si ty, už si počul. Preč od nás, Kain, bratovrah! Preč, nádoba diablova! Ja, sluha sluhov božích, z Kristovej moci ťa, odporného psa, naveky vyvrhujem z ohrady božej a odovzdávam ťa tvojmu otcovi Satanovi! Buď prekliaty, buď prekliaty, buď prekliaty!”

Kým hovoril, veľký mág urobil pod svojím plášťom nepokojné pohyby, nato mocnejšie než posledná kliatba zaburácal hrom a posledný pápež klesol bezduchý na zem. ”Tak rukou môjho otca zahynú všetci moji nepriatelia,” riekol cisár. ”Pereant, pereant!” zvolali trasúce sa cirkevné kniežatá. Obrátil sa a opierajúc sa o rameno veľkého mága, nasledovaný celým svojím húfom, pomaly odišiel dverami za estrádou von. V chráme zostali dvaja mŕtvi a tesný kruh od strachu polomŕtvych kresťanov. Jediný, kto nestratil rozvahu, bol profesor Pauli. Všeobecná hrôza akoby v ňom prebudila všetky sily ducha. Aj navonok sa zmenil. Nadobudol majestátny a oduševnený výzor. Rozhodnými krokmi vystúpil na estrádu, usadil sa na jedno z opustených miest štátnych sekretárov, vzal hárok papieru a začal naň niečo písať. Keď dopísal, vstal a začal nahlas čítať: ”V mene jediného Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Snem cirkví Božích, ktorý sa zišiel v Jeruzaleme, po tom, ako preblahoslavený náš brat Ján, predstaviteľ východného kresťanstva, usvedčil veľkého podvodníka a nepriateľa Božieho, že je pravým Antikristom predpovedaným v slove Božom, a po tom, ako ho preblahoslavený otec náš Peter, predstaviteľ západného kresťanstva podľa zákona a pravdy okamžite naveky vyobcoval z cirkvi Božej, teraz sa pred telami týchto dvoch svedkov Kristových, zabitých pre pravdu, uznáša: Prerušiť všetky styky s vyvrhnutým a jeho mrzkým zhromaždením, odobrať sa na púšť a očakávať nevyhnutný príchod nášho pravého vládcu Ježiša Krista.” Zástupu sa zmocnilo nadšenie a ozvalo sa hlasité volanie: ”Adveniat! Adveniat cito! Komm, Herr Jesu, komm! Príď, Pane Ježišu!”

https://www.christianitas.sk/legenda-o-antikristovi/

A predsa len ešte čosi na záver.

Mocensko-politický vplyv bývalého Sovietskeho zväzu v strednej a východnej Európe po
skončení Druhej svetovej vojny má okrem iného za následok, že všeobecné označenie
čohokoľvek za „ruské“ nesie v sebe pre viaceré generácie negatívnu príchuť. Tento politicky
motivovaný pohľad, rozširujúci sa často aj na ruské dejiny a kultúru, možno oprávnene považovať
za skreslený. Veď ako tvrdí Ján Pavol II.: „Každý národ má totiž svoju pôvodnú múdrosť, ktorá mu
je vlastná a ktorá ako opravdivé bohatstvo kultúr snaží sa vyjadrovať a vyzrievať aj v čisto
filozofických formách.“

Zdá sa, že vyše dvadsať rokov po páde totality v našom geopolitickom
priestore dozrel čas na odfiltrovanie pohľadu na fenomén Ruska iba cez prizmu komunistickej
minulosti. Dnes treba nanovo hľadať v ruskom geniu loci to, čo je prínosné pre plnší kresťanský
život súčasnej sekularizovanej Európy

Tu viac https://www.sscm.sk/wp-content/uploads/2011/12/Vladim%C3%ADr_Solovjov_MH_-29_3_2012_VM.pdf

Skutočné Rusko je úplne iné ako sa píše v týchto mytológiách. Ruská kultúra (literatúra, hudba, film etc.) je bohatá a inšpiratívna. Popri mýtoch o úžasnom Rusku, úžasnej ruskej duši a idylickom ruskom mužikovi bolo vytvorených mnoho umeleckých skvostov, ktoré vystihujú realitu, každodennú brutalitu, biedu a bezútešnosť. Krajina, vydrancovaná vlastnými vládcami. S väzeniami, plnými politických odporcov... Toľko je obdivovateľov putinovského Ruska, ale žiť a pracovať sa tam nikto nevyberie!

Viktor Jerofejev, Encyklopedie ruské duše (český preklad):
Obyčejný ruský člověk je něčím beznadějným. „Po celý svůj život Mužik hodlal začít nový život.“ Rozpad SSSR a to, co se nyní děje v Rusku, je podle Jerofejeva stejně nestoudné jako to, co bylo předtím a jako to, co bude. „Je to život?“ zeptal se Mužik. „Jím svinstvo. Piji svinstvo. Všecko, co se dalo zničit, jsme zničili."

https://www.kosmas.cz/oko/ukazky/256050/ze-zrcadla-na-me-chmurne-pohledla-nemyta-tlama-nepritele-lidu/

Film Leviatan od Zviaginceva, ukazuje totálny rozklad, bezprávie a bezútešnosť:
https://www.kosmas.cz/oko/ukazky/256050/ze-zrcadla-na-me-chmurne-pohledla-nemyta-tlama-nepritele-lidu/

Som slniečko a svietim vám na cestu!

Práve čítam Karmu národov - prepisy (čo neprepisovali Rusi) Cayceho posledných proroctiev z r. 1945, ktoré vyslovil a boli spísané krátko pred jeho smrťou.
Hovorí sa tam, že Rusko bude centrom novej civilizácie. Navyše Cayce tieto vízie mal opakovať niekoľkokrát, lebo ako sám hovoril, bol si vedomý, že nie všetky jeho predpovede sa splnili, preto niektoré prijímal a dopĺňal opakovane.

Daj si pozor, aby si nezakoplo. :-)

Koľko už bolo falošných a nenaplnených proroctiev! Jerofejev píše o tom, čo je:

"Mnohí sa dajú nachytať na rozprávku. Rozprávkové Rusko máme pred očami. Zore, nezarátané do príjmov."

.....

"V dnešných podmienkach Rusko vyzerá stratené, prehrávajúce s ostatným svetom, kde sa aktívne princípy vyjadrujú organicky. No Rusko je stvorené pre modlitby, žiaľ a nešťastie. Rusko je krajina, ktorá plodí ľudské nešťastie. Historické predpoklady krajinu predurčujú, aby bola nepretržite nešťastná. Ruská moc spoľahlivo rieši svoje úlohy, nech by sa pridŕžala akejkoľvek orientácie. Rusko vie kvalitne rozpracovať utopické konštrukcie, ktoré sa navidomoči nedajú uskutočniť a ich rozvoj si vyžiada veľa obetí. Očakávať od takej obrovskej krajiny čosi viac by bolo čudné.

A tak ako každú krajinu aj Rusko treba posudzovať podľa jeho vnútorných východísk a konečného výsledku. Napriek
tomu, že výsledok z pohľadu Západu vyzerá negatívne. Hoci vyzerá čudne aj zo strany Východu. V Rusku jednoducho jestvuje nesporná neschopnosť viesť takzvaný normálny život. Každý cár má svojho Rasputina. Rusko predviedlo krajnosti ľudskej povahy, rozbilo predstavy o zlatom strede. Preukázalo bezvýznamnosť ľudskej slobody. Treba si ho vážiť za vernosť sebe samému.

Základným štýlom spisovateľov, ktorí písali a píšu o Rusku, je sentimentálna uplakanosť. Aj západníci, aj slavianofili robia chybu v tom, že želajú Rusku šťastie. Slávni dejatelia od čias Čaadajeva sa navidomoči mýlia, keď sú hlboko znepokojení zúfalou situáciou rodnej dŕžavy. Strach zo strachu, obava vychutnať si jeho hĺbku je vlastná väčšine ruskej inteligencie. Večná a beznádejná myšlienka vytiahnuť Rusko za vlasy proti jeho vôli putuje z knihy do knihy a je prinajmenšom neodbytná.

Všetci tí spisovatelia by chceli mať šťastné Rusko s chlebíkom, sviatočným koláčom a jeseterom. Šproty v para-
dajkovej omáčke ich neuspokojujú. Šproty prinajmenšom nie sú ich ideál.

Rusko je nesporne nebezpečná krajina. Tu však treba súhlasiť s Nietzschem, ktorý vyzýva „žiť nebezpečne“. Záblesk určujúceho národného vedomia, zmesi korbáča a sladkastého svätuškárstva vidím v neskorom Gogoľovi, ale ani on nemal dosť síl doviesť myšlienku do konca. Zradcovia a niektorí cudzinci sa úprimne pokúšali predstaviť Rusko ako krajinu zla a nešťastia, no robili to len z politického alebo turistického záujmu, a preto neboli dosť dôslední. Zakaždým sa vyhýbame novým dôkazom, že každý je tu terč. Nastáva však čas, keď sa ukazuje, že krajina pobiehajúcich terčov nie je konkurencieschopná, a spoločná práca, založená na strachu a sebaobetovaní, napokon nevydrží počítačové preťaženie.

Ak to takto pôjde ďalej, Rusko postavené z lega zrejme zmizne z povrchu Zeme. Tak ako stará Hellada, kde sa grécki bohovia zmenili na poučné figúrky. S Gréckom nás dokonca spája neveľmi svätý duch. Grécko zahynulo na religiózny formalizmus, Rusko hynie na formálnu religióznosť."


Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/5833163/kniha-viktor-jerofejev-encyklopedia-ruskej-duse.html#ixzz62RhrRLrP

Levanta, už druhýkrát ma varuješ, aby som nezakoplo. Verím, že to myslíš dobre (veď ako inak:)), ale neželám si od teba žiadne priania, veštby ani nič osobné. Drž sa merita veci. Amen

Ja to beriem ako takú spoločnú riekanku. :-)
Ty vždy napíšeš, že si slniečko a svietiš nám na cestu, tak ja vždy dodám, aby si si dalo pozor a nezakoplo. :-)
Môže to byť taká tradícia, ale aj nemusí. :-)
Takže ak si nepraješ priania od mňa, ja si neprajem svetlo od teba, mám vlastné a skutočné. :-)

A nie, skutočne ti neprajem nič zlé ak ti to tak vyznelo. Nebola v tom žiadna vyhrážka, len taký malý poznatok, že si oslepné vlastným svetlom, to sa ľahko zakopne.

Ok. Ale opakujem, nemám záujem o žiadne komentáre na osobnej rovine (ad hominem). Rovnako si svoje osobné postrehy nechám pre seba. Do diskusie nepatria.

EDIT: A ešte malá poznámka na vecnej úrovni, v záujme korektného vedenia diskusie. Do diskusie nepatria ani komentáre iným diskutérom typu: "Neverila som, že si to vôbec pustíš, ľudia tvojho typu si podobné zdroje ani neotvoria" (viď.vyššie)

Som slniečko a svietim vám na cestu!

EDIT: PRE SMAJLA!!!!! (došli mi príspevky):

Ten žartovný nick mal úplne inú konotáciu! Prdel som si robilo!

Lúčim sa! Nebaví ma to tu, žerie to čas! Čas je vzácna vec! Cením si na tebe, smajlík, že diskutuješ vecne.

Som slniečko a prišlo som vám posvietiť na cestu!

Áno, dá sa súhlasiť, že to bolo trošku osobné. Ale nie viac ako tvoja snaha o vsugerovanie ostatným, že si ich slniečko, vďaka ktorému vidia :-). Máš to v každom komentári. Taký malý antikrist zo spomenutého Solovjovho diela. Tá postava sa stavala do rovnakej pozície :-).

Edit pre slniečko: V poriadku. Ak to bola sranda, tak beriem späť :-).

pred 30timi rokmi by to bola desivá predstava, dnes to vyzerá reálne ale des to už nevzbudzuje :)

Btw...mohla by si mi už konečne objasniť, ako sa Ti darí opakovane tu registrovať s možnosťou písania do diskusie, v týchto ťažkých techno časoch zveráku? -ROLL-

Keď sa tu zas zaregistruješ..

Mne slunicko rozhodne nic nesugeruje, mohla bys mozna mluvit spise za sebe nez za ostatni.
A oznacit jej proto za antikrista, ze si rika slunicko a ze sviti ostatnim na cestu? Takove vyjadreni ze je antikrist vyzaduje velkou davku nabozenskeho fanatismu a nenavisti. Anebo nevedomosti.
Podle mne je to mile.
A ty vyhruzky aby nezakopl, vis jak to je. Prejte a bude vam prano.
A kdo jinemu jamu kopa..