Voľný pokec -
nespravodlivosť
Dotyčný už bol možno iba krôčik od celkového splatenia a svojím neznalým - ľútostivým zásahom ho vrátime o pár krokov späť a to celé si musí kompletne zopakovať!!! Zamyslite sa Pomohli sme mu tak, alebo ešte predĺžili agóniu?!
Aj to možno niekoho zaskočí, ale ľútosť je veľmi negatívna emócia na úrovni 4 čakry. Súcit je to správne a rozdiel medzi nimi? no na to skúste prísť sami ...
Ak sa takto potýkame s negativitou okolo seba tak sa treba zamyslieť, čo nás to má naučiť. To, čo si všímame na iných - pozitívne i negatívne, to i my robíme presne tak na niektorej zo svojich úrovní a takýmto zrkadlom sme na to upozornení, resp. sa jedinec má naučiť, ako v takej situácii reagovať.
Táto téma je nesmierne rozsiahla a nemožno ju rozviesť iba niekoľkými vetami, tak prosím o odpustenie za veľké zostručnenie a dopredu ma prosím nekameňujte. Ďakujem.
Tieto veci sú tak silné dovtedy kým všetko nepochopime. Niekdy si myslíme že to naše videnie je správne ale nie vždy to tak je a my sme stále v strede tých veci. Akonáhle sa v človeku tie veci ujasnia je to ako zázračný prútik a už nekričí ten problém.
A ako, podľa čoho dotyčný zistí, že práve to je to, čo ho má naučiť, že práve tá reakcia už bude tá správna?
Ako zistím, že to je dobrá reakcia, že to je zlá reakcia, že touto reakciou konám dobro a touto zlo?
No jedno veľmi jednoduché vodítko predsa len môže poslúžiť: Ak vykonáš niečo správne, skús vnímať, čo pri tom a po tom cítiš - nemôžem povedať, čo to má byť, lebo každý to môže vnímať inak a mohol by som ťa popliesť, ale isté je, že nemusí to byť na tebe vidno, nemusia to vedieť iní - ale TY to isto budeš vedieť, že to bolo správne - ten pocit je nezameniteľný a ten problém ťa jednoducho PRESTANE trápiť - vidíš ho, vnímaš ho a je ti to takmer jedno -nerozrušuje ťa to - nie je ľahké ten stav opísať slovami čo najvystížnejšie, alebo a to je tiež nie zriedkavé - ten problém jednoducho odíde z tvojho života a to doslovne ...
Stačí to aspoň takto? ...
Moja skúsenosť je, že sa to deje nejak samo. Nijak to ovplyvniť neviem nasilu, ani zámerne, ani cielene, proste sa to udeje a ja si s odstupom času len poviem (s úsmevom na perách)....to je sranda, ako ma to kedysi iritovalo :) Alebo...ako ma to kedysi fascinovalo! :)
A čo myslíš, kam toto všetko povedie? K čomu?