Bola som veľmi háklivá na túto formu písomného prejavu, kým som nespoznala niekoho, kto má písomný prejav bez interpunkčných znamienok, bez čiarok, s príšernou gramatikou a zistila som, že je to človek, ktorý je uväznený na vozíku a má veľké fyzické obmedzenia, používa nejaký program, ktorý píše jeho hovorené slová, je to autor troch kníh, zbierok básní a má blog, kde uverejňuje svoje myšlienky, svoje zážitky, pochopenia v živote, sú veľmi autentické. Vtedy som si uvedomila, že mám vnímať hlavne obsah textu, nie formu.