Čas medzi nami

pravdaživota.av | 2.2.2019 10:43

Ten čas je medzi nami.
Tam, hľa, pod jedlami
doteraz tam stojí.

Ja nie raz, tisíckrát
šepkal som: mám ťa rád.
Do ihličia v chvoji.

Popichané ústa
slovko nevypustia.
Čo bolo to bolo.

Prišla si tam len raz.
Odišla si skoro.
Veľmi skoro.

Anna Vodičková

Odpovedať

pravdaživota.av » | 3.2.2019 13:51

Vietor klope

Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.

Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.

Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.

Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.

Kedy, kedy zaklopeš ty?

Anna Vodičková

Odpovedať

Magnician » | 8.2.2019 12:51

-FLOWER-

Odpovedať

pravdaživota.av » | 23.2.2019 09:46

ČAKÁM

Čakám.
Počúvam zvuky.
V noci.
Otváram náruč,
napriaham ruky
hoci...

Tuším, čujem krok.
Klopanie na oblok...
Všade tíš.
Neprídeš, nechodíš
už dlhý, dlhý rok.

Odišiel si.
Prišli mrazy.
Do námrazy spomienok
mráz kreslí zelený vienok.

Vrátiš sa?
Kedy?
Asi...
Od sĺz mi vlhnú riasy.

SI MôJ TIEŇ

Si pre mňa viac
ako ja sám pre seba.
Môže svietiť slnko bez oblohy neba?

V ľúbostnom jase
v každom tvojom vlase
je noc i deň.
Si môj tieň.

Koruna stromu vládne priestoru.
Nie koreň a kmeň.

LÁSKA AKO LIEK

Ľúbosť je ako liek.
Po kvapkách ju treba piť.
Keď sa z nej opiješ
môžeš ju zneľúbiť.

Anna Vodičková

Odpovedať

voltaire » | 26.2.2019 00:42

zo spomienok falosnych predstav zit v krutej hane sa myt skutocnosti ku skutku privlastni v skutku skutocnost najdi pretavene tisice raz az potom pouzi

Odpovedať

pravdaživota.av » | 9.3.2019 09:55

POVEDAL SI

Povedal si po rokoch:
Bolo a je to krásne.

I keď knôt života hasne
tie dni žiaria svetlé, jasné
a čisté v nás.

Nešli sme výš po schodoch.
Zostali sme na prízemí,
v ľúbostnom snivom tmení.
Sme v ňom doteraz.

Krásu vytvára i mráz.

ČÍM SME SI BOLI

Čím sme si boli?
Čím sme si?

V zástupe ľudí, v dave
cítim, že si tu práve...
zastanem a čakám.
Ty mňa, ja teba stále
i po rokoch k sebe lákam.

Čím sme si boli?
Čím sme si?

Čistá ľúbosť plná krásy.

Anna Vodičková

Odpovedať

voltaire » | 9.3.2019 14:47

minimalne v jednoduchosti je krása...a kto nevie jednoducho jasne zrozumitelne vypovedat tak nerozumie

Odpovedať

pravdaživota.av » | 13.3.2019 13:23

HRA ĽÚBOSTI

Hrali sme nemohru.
Ľúbostnú predohru
pohľadmi do duše, do očí.

Hra lásky sa točí
v mámivých predstavách.
V nich krása, bázeň, strach
hladká i útočí,
stavia a nivočí.

Aký je aplauz?
Bôľ srdca...
Vzdychy úst.

VÁBENIE

Pozlatené taniere.
Biele obrúsky,
pri nich halúzky
jabloňového kvetu.

Rozopäla si blúzku.
Jabloňovú halúzku
vzala medzi pery.

Bozkom som ju vzal z jej úst.
Hodila mi jednu z úzd
na ľúbostné maniere.

Seba mi dala k večeri
v krátkom úlete.
Čisté sú obrúsky i taniere.

Anna Vodičková

Odpovedať

Magnician » | 13.3.2019 13:55

-FLOWER-

Odpovedať