Vlastná tvorba -
Čas medzi nami

Tam, hľa, pod jedlami
doteraz tam stojí.
Ja nie raz, tisíckrát
šepkal som: mám ťa rád.
Do ihličia v chvoji.
Popichané ústa
slovko nevypustia.
Čo bolo to bolo.
Prišla si tam len raz.
Odišla si skoro.
Veľmi skoro.
Anna Vodičková

Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.
Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.
Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.
Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.
Kedy, kedy zaklopeš ty?
Anna Vodičková
