Ľudská duša -
STRACH
neznámy | 13.2.2014 09:24
Niekto tu v jednej diskusii spomínal strach, tak ma to zaujalo... Hovorí sa, že náš strach z niečoho má rôzne príčiny, kt. pramenia z rôznych možných zdrojov napr. od nejakej nepríjemnej udalosti z detstva až po tvrdenia, že náš strach pramení z minulých životov, odkiaľ si ho prenášame ďalšou inkarnáciou... Celkom by ma preto zaujímali vaše názory na túto tému, či máte z niečoho z strach a čo si myslíte je toho príčinou? Tiež, či ste sa pokúsili zvládnuť svoj strach a či sa vám to aj podarilo? vďaka za názory...
neznámy | 13.2.2014 09:55
Toto je pre mňa zaujímavá téma, strach je niečo, čo som počas života dosť spracovala, alebo skôr pochopila jeho príčiny a našla riešenie.
Ked som bola dieťa, mala som strach z veľa vecí a prežívala som to intenzívne.
Bála som sa kontaktu s inými ľuďmi, raz keď blízko nášho domu horel iný panelák od šporáku, dostala som taký strach z používania plynu, že cez letné prázdniny, keď som musela ostať doma sama, mama mi pripravila jedlo na obed, len ho ohriať na šporáku, ja som hrnce vyložila na balkón, aby ich ohrialo slnko. :D Odišla som z domu a kým sa rodičia nevrátili z práce, bola som v provizórnom domčeku, v takej búdke, čo som si sama postavila. Tam som si kreslila alebo som sa hrala.
Nechodila som výťahom, lebo som sa bála, že sa môže odtrhnúť. :D
Mala som spústu strachov, ale nemala som strach z toho, čo iné deti. Nebála som sa túlať sama v lesoch, ísť v noci po tme na cintorín, nebála som sa temných pivníc, alebo strašidelných miest.
Najsilnejšie strachy som však zažívala až keď sa mi narodili deti. Ich krehkosť a zranitelnosť vo mne vyvolávala neustály strach, že sa im niečo stane. Bol to ochromujúci strach, ktorý sa prenášal aj do snov Ale bola som tá najstarostlivejšia matka na svete. Nikdy som ich nespúšťala z očí a z mysle.
Strach som sa nenaučila spracovať sama. Prišlo to až časom a súvisí to s dôverou. Dôverou vo Vyšší svet, ktorý je živý a prepojený so mnou. Je to dôvera v to, že nie som sama. Je to pocit istoty, aký neposkytuje nič iné, ľudské. A lieči všetky oblasti duše, vrátane strachu. :)
Ked som bola dieťa, mala som strach z veľa vecí a prežívala som to intenzívne.
Bála som sa kontaktu s inými ľuďmi, raz keď blízko nášho domu horel iný panelák od šporáku, dostala som taký strach z používania plynu, že cez letné prázdniny, keď som musela ostať doma sama, mama mi pripravila jedlo na obed, len ho ohriať na šporáku, ja som hrnce vyložila na balkón, aby ich ohrialo slnko. :D Odišla som z domu a kým sa rodičia nevrátili z práce, bola som v provizórnom domčeku, v takej búdke, čo som si sama postavila. Tam som si kreslila alebo som sa hrala.
Nechodila som výťahom, lebo som sa bála, že sa môže odtrhnúť. :D
Mala som spústu strachov, ale nemala som strach z toho, čo iné deti. Nebála som sa túlať sama v lesoch, ísť v noci po tme na cintorín, nebála som sa temných pivníc, alebo strašidelných miest.
Najsilnejšie strachy som však zažívala až keď sa mi narodili deti. Ich krehkosť a zranitelnosť vo mne vyvolávala neustály strach, že sa im niečo stane. Bol to ochromujúci strach, ktorý sa prenášal aj do snov Ale bola som tá najstarostlivejšia matka na svete. Nikdy som ich nespúšťala z očí a z mysle.
Strach som sa nenaučila spracovať sama. Prišlo to až časom a súvisí to s dôverou. Dôverou vo Vyšší svet, ktorý je živý a prepojený so mnou. Je to dôvera v to, že nie som sama. Je to pocit istoty, aký neposkytuje nič iné, ľudské. A lieči všetky oblasti duše, vrátane strachu. :)
neznámy | 13.2.2014 10:12
Hmm, zaujímavé... v podstate celý Tvoj život sa zrejme točil okolo toho ako prekonávať rôzne strachy a to, čo si napísala je zaujímavým príkladom, ako človek postupne musí či chce či nechce prekonať svoj strach. To, že bolo potrebné nájsť v sebe dôveru v niečo, že strach sa dá prekonať a že sme niečím vedení je uvedomenie si, že nikdy nie sme sami a že nič nie je také zlé, ako sa nám na prvý krát zdá. So strachom treba bojovať, lebo ak s ním nebojujeme, dovolíme, že náš strach bude narastať až do obludných rozmerov a nakoniec sa aj tak konfrontácií s ním nevyhneme. Ktovie však z čoho vyplývali všetky tie Tvoje príčiny strachu...
nikav | 13.2.2014 11:24
Tiež som pripúšťala možnosť strachu v dôsledku minulých životov. Celý život ma
sprevádza nepríjemný pocit, keď niekto za mnou ide /hlavne na miestach s malým
pohybom ľudí a hlavne večer/ a neviem kto. Raz som docestovala v noci vlakom, vystúpilo len pár ľudí a ja som celou cestou počula za sebou kroky, aj keď som pridala do kroku, počula som, že je blízko. Stretli sme sa pri dverách nášho paneláka. Počkala som kým vojde a chvíľu som počkala. Bol to susedov brat, čo išiel k nemu na návštevu. Môj strach sa zmenil na veľký hnev voči nemu, keby bol gavalier, tak by ma oslovil a mohli sme ísť spolu. Niekedy sa aj za seba obzriem,
ale teraz som sa bála a tá cesta trvala asi 10 minút. A tak mám pocit, že ma niekedy
mohli odzadu pichnúť do chrbta ako to vidieť v starých filmoch.
sprevádza nepríjemný pocit, keď niekto za mnou ide /hlavne na miestach s malým
pohybom ľudí a hlavne večer/ a neviem kto. Raz som docestovala v noci vlakom, vystúpilo len pár ľudí a ja som celou cestou počula za sebou kroky, aj keď som pridala do kroku, počula som, že je blízko. Stretli sme sa pri dverách nášho paneláka. Počkala som kým vojde a chvíľu som počkala. Bol to susedov brat, čo išiel k nemu na návštevu. Môj strach sa zmenil na veľký hnev voči nemu, keby bol gavalier, tak by ma oslovil a mohli sme ísť spolu. Niekedy sa aj za seba obzriem,
ale teraz som sa bála a tá cesta trvala asi 10 minút. A tak mám pocit, že ma niekedy
mohli odzadu pichnúť do chrbta ako to vidieť v starých filmoch.
vevuska | 13.2.2014 11:38
Zaujímavá téma :) Keď sa ma kamarátky spýtali, že z čoho mám strach, dlho som musela rozmýšľať. Pretože okrem mojej mami nemám strach z ničoho. Takže dodnes mám strach z autoritatívnych ľudí, ktorí sa správajú ako generáli. A čo proti tomu robím? Teraz ja mamu učím ako sa správať k ľuďom, aby nevybuchovala - resp. už sa dopĺňame. Ale chcelo to veľa trpezlivosti a aj to, pochopiť ju, prečo tak konala ako konala. (výchovné metódy ľudí v detstkom veku sú veľmi rôzne a stále funguje ten model, že rodičia sú vzorom pre deti). Preto sa už napríklad nehnevám na moju mamu, keď som bola malá, pretože viem, že to nebolo v jej moci, aby sa rýchlo zmenila a tak isto to aj časovo trvá, a chce to aj silu na to. A ešte chcem dodať, že veľa závisí od príčiny.
Pred troma rokmi som mala možnosť ísť s kamoškou na kone a zistila som, že keď som na ňom a nehýbeme sa, tak mám panický strach. Čo bolo dosť zvláštne, ale potom som si uvedomila, že sa mi sníval jeden sen, ktorý bol skôr z minulého života zážitok a to s koňom ako som mu ublížila. Takže veľa strachu je z minulých životov. Len nie o všetkom v tomto živote vieme :)
Pred troma rokmi som mala možnosť ísť s kamoškou na kone a zistila som, že keď som na ňom a nehýbeme sa, tak mám panický strach. Čo bolo dosť zvláštne, ale potom som si uvedomila, že sa mi sníval jeden sen, ktorý bol skôr z minulého života zážitok a to s koňom ako som mu ublížila. Takže veľa strachu je z minulých životov. Len nie o všetkom v tomto živote vieme :)
neznámy | 13.2.2014 11:51
Zveroelipsa, to muselo byt pre dieta inak huste.-SAD-
Nikav, hej, mam to s Mesiacom a Saturnom nejake posahane v mojom hororskope.-LOL-
Simetra, mama preto, lebo som si s nou toho v tomto ohlade dost zazila.:) Nenavidela mojho otca a tym padom aj mna.:D Viem, ze ako duse sa mame vsetci radi, ale ako dieta som tu nenavist z nej velmi citila. Nezvladala som to. Byvalo mi z toho na vracanie, chodila som si umyvat tvar studenou vodou, aby mi to preslo. Mavala som tazke nocne mory, extremne silne alergie, v nemocnici som im uz takmer "odisla". Odkedy som z domu prec, nijake alergie na nic nemam. Vzdy ked som sa niecoho bala, tak na mna kricala, nadavala mi, vysmievala sa mi, bila ma. A tak som sa bala vsetkeho od burky a vody (si pamatam, ako ma kupavala), az po manzelstvo, materstvo a tiez babatiek. A ked si vybavim akykolvek strach, tak vzdy mi nabehnu nejake obrazy z detstva v spojitosti s mojou mamou.
Nikav, hej, mam to s Mesiacom a Saturnom nejake posahane v mojom hororskope.-LOL-
Simetra, mama preto, lebo som si s nou toho v tomto ohlade dost zazila.:) Nenavidela mojho otca a tym padom aj mna.:D Viem, ze ako duse sa mame vsetci radi, ale ako dieta som tu nenavist z nej velmi citila. Nezvladala som to. Byvalo mi z toho na vracanie, chodila som si umyvat tvar studenou vodou, aby mi to preslo. Mavala som tazke nocne mory, extremne silne alergie, v nemocnici som im uz takmer "odisla". Odkedy som z domu prec, nijake alergie na nic nemam. Vzdy ked som sa niecoho bala, tak na mna kricala, nadavala mi, vysmievala sa mi, bila ma. A tak som sa bala vsetkeho od burky a vody (si pamatam, ako ma kupavala), az po manzelstvo, materstvo a tiez babatiek. A ked si vybavim akykolvek strach, tak vzdy mi nabehnu nejake obrazy z detstva v spojitosti s mojou mamou.
neznámy | 13.2.2014 12:11
Fúúú, to je škaredé. -SAD- Moja mama bola veľmi dobrý a láskavý človek, bola matkou aká má byť. Mám Lunu v Rakovi v konjunkcii s Jupiterom. Ešte aj astrológia potvrdzuje moje slová. :)
Ale napriek tomu som mala v detstve rôzne strachy, neviem, z čoho pochádzali. Ani otec nebol zlý, kým nezačal piť, ale to už som nebola malá a zranitelná. Mal ku mne dobrý vzťah kým som bola dieťa a aj ja k nemu.
Takže čo mne z toho vyplýva, sú len skúsenosti presahujúce tento život.
Ale napriek tomu som mala v detstve rôzne strachy, neviem, z čoho pochádzali. Ani otec nebol zlý, kým nezačal piť, ale to už som nebola malá a zranitelná. Mal ku mne dobrý vzťah kým som bola dieťa a aj ja k nemu.
Takže čo mne z toho vyplýva, sú len skúsenosti presahujúce tento život.
neznámy » vevuska | 13.2.2014 13:18
Rozmýšľala som tak trochu nad tým, čo si napísala. Myslím, že ja mám podobný problém s matkou, dokonca sa ma aj jedna astrologička pri rozbore môjho horoskopu pýtala na matku... U nás však skôr je ten problém, že matka by chcela vždy určovať pravidlá, rozkazovať a ja sa tomu bránim a chcem si žiť život podľa vlastných predstáv. Nemám strach z autoritatívnych osôb, ale skôr sa s nimi dostávam do konfliktu, keď sa mi snažia silou mocou vnútiť ich vôľu. Pozerala som v mojom osobnom horoskope mám takú konštaláciu, kt. značí priam "patologický vzťah" medzi dcérou aj matkou, ale u mňa to nie je našťastie príčina vzniku strachu, ale skôr príčina pre osamostatnenie, potrebu mať svoj vlastný život.
Čo sa týka strachu, tak moja matka sa nejako obzvlášť nestarala o to, aby bolo čo jesť, nieže by sme nemali čo jesť ale nevarila a to zapríčinilo u mňa stav, že musím mať stále plnú chladničku jedla, lebo sa bojím aby som náhodou nehladovala. :)
Inak, to čo ste tu napísali doposiaľ, tak keď sa na to pozerám väčšina problémov so strachom pramení z detstva a zo vzťahu dieťaťa a matky, prípadne rodičov a dieťaťa. Zaujímavé, doposiaľ som nad tým nerozmýšľala z hladiska príčin vzniku strachu...
Čo sa týka strachu, tak moja matka sa nejako obzvlášť nestarala o to, aby bolo čo jesť, nieže by sme nemali čo jesť ale nevarila a to zapríčinilo u mňa stav, že musím mať stále plnú chladničku jedla, lebo sa bojím aby som náhodou nehladovala. :)
Inak, to čo ste tu napísali doposiaľ, tak keď sa na to pozerám väčšina problémov so strachom pramení z detstva a zo vzťahu dieťaťa a matky, prípadne rodičov a dieťaťa. Zaujímavé, doposiaľ som nad tým nerozmýšľala z hladiska príčin vzniku strachu...
neznámy » nikav | 13.2.2014 13:23
Myslím, že ten Tvoj strach a čudný pocit pramenil z pocitu neznáma, že nevidíš za svoj chrbát a chceš mať veci pod kontrolou, môže to mať príčinu v minulých životoch... aspoň podľa mňa.
Ja mám zasa strach z osamelosti a izolácie, že budem stále sama, asi to je tým, že mám Lilith v 11. dome a tiež mám strach, že ma niekto nebude milovať koho budem milovať ja, ale to už je veľmi intímna záležitosť.
Ja mám zasa strach z osamelosti a izolácie, že budem stále sama, asi to je tým, že mám Lilith v 11. dome a tiež mám strach, že ma niekto nebude milovať koho budem milovať ja, ale to už je veľmi intímna záležitosť.
neznámy | 13.2.2014 13:41
Izolace,osamoceni....
V soucasny dobe mi chybi protejsek,jen kdyz na mne "prijde" fyzicka potreba.
Postupne ale zjistuji,ze misto aby mi nekdo chybel,tak mi spise prebyva.
Pokud bych mel mit partnerku,myslim ze bych asi musel v mnoha ohledech zit tak jak uz nechci .
Proto mam asi realnejsi predstavu o sve samote nez o nejakym budoucim vztahu....
V soucasny dobe mi chybi protejsek,jen kdyz na mne "prijde" fyzicka potreba.
Postupne ale zjistuji,ze misto aby mi nekdo chybel,tak mi spise prebyva.
Pokud bych mel mit partnerku,myslim ze bych asi musel v mnoha ohledech zit tak jak uz nechci .
Proto mam asi realnejsi predstavu o sve samote nez o nejakym budoucim vztahu....
Stránka:
Počítam horoskop...