Spirit , tisha, cítim, že to nie je doriešené, pretože to bolo všetko ukončené narýchlo. Nastienené, prečo sa tak stalo, to bolo, aj keď len okrajovo, ale aj tak tam je nejaké ale...niečo, čo tam je ako dôvod, ale nebolo to povedané. Chcem to už v sebe ukončiť a uzavrieť, ale niečo vo mne to nedovolí. Obdobie, keď už si myslím, že to je preč, strieda obdobie, keď cítim, že to bol len falošný pokoj. Prichádza obdobie, keď mi chýba, keď na neho myslím a keď sa v mojich myšlienkach objavuje často aj napriek tomu, že som na neho zabúdala. Akoby ma niečo nútilo nezabudnúť na neho. Som to ja? Chcem si to nahovoriť? A prečo je opäť intenzívne v mojej myslí, keď už tam nebol? Nikto nebol tak veľmi súčasťou "mňa" ani v prípade, že som niekoho skutočne milovala. Niekde cítim, že si máme niečo doriešiť, ale viem, že pokiaľ neurobím krok ja, neurobí ho on, takže nie je šanca to doriešiť. Ja ale nemám dôvod niečo začínať, kedže takto to chcel on. Chcem len zabudnúť, nič viac. Prečo to u každého v mojom živote išlo? Prečo to nejde u neho? Roky sa ho neviem zbaviť. Drží sa ma a dnes prvýkrát po mesiacoch v mojich očiach cítim slzy, ale plakať neviem. Plače len moje vnútro. Plače ale bez výčitiek, nechcem o tom rozmýšľať.