Ľudská duša -
Marxizmus včera a dnes, totalita ide od západu.
-PUH-
https://www.hlavnespravy.sk/preco-je-rusofobia-reliktom-marxizmu/1843247?fbclid=IwAR07tL:)2OUUDkPTB0yFptm_qEeutqgL79zv0X7tBkGMI_p1RCVSeE9yfFwsM[/url]
yštudoval psychológiu, matematiku a filozofiu na univerzite v Bonne a matematickú psychológiu v holandskom Nijmegene. Od roku 2004 je členom Nemeckej akadémie vied Leopoldina, o jedenásť rokov neskôr sa stáva verejne známym vďaka svojej prednáške a rovnomennej publikácii Prečo jahňatá mlčia? Venoval ju analýze a kritike elitárskej demokracie, neoliberalizmu, médií, propagandy a jej manipulačných techník, prostredníctvom ktorých držia „mocní“ tohto sveta pod kontrolou masy „nevedomých“. Rozprávali sme sa s emeritným profesorom všeobecnej psychológie na Univerzite Christiana Albrechtsa v nemeckom Kieli RAINEROM MAUSFELDOM.
tento rozhovor stojí za prečítanie:
https://www.luciinedvere.sk/profesor-rainer-mausfeld-kapitalisticka-demokracia-nemoze-existovat-bez-propagandy-jej-manipulacne-techniky-su-psychologom-zname-uz-viac-ako-sto-rokov/
Tento rozhovor má potenciál nalomiť štruktúru predstáv, ktorej tak bezhranične veria nasledovatelia liberálnej "demokracie". Aj keď skepticky predpokladám, že práve takýto ľudia článok selektívne obídu.
Možno sa mýlim... rada by som sa v tomto predpoklade mýlila.
Malý výber :
V totalitárnych a autoritatívnych systémoch nie je obzvlášť dôležité ovplyvňovať názory a pocity, lebo nadvláda môže byť vykonávaná a stabilizovaná pomocou násilia. Až v kapitalistických demokraciách je ovplyvňovanie a riadenie názorov centrálnym nástrojom vládnutia – demokracia a kapitalizmus sú totiž v neriešiteľnom konflikte a stoja oproti sebe v neustále napätom vzťahu. Kapitalizmus si vyžaduje podriadenie sa moci, ktorú uplatňuje menšina vlastníkov nad väčšinou nevlastníkov a zásadne tým vylučuje oblasť hospodárstva a majetkových pomerov spod demokratickej kontroly. Tí, ktorí sú pri moci, sa nechcú vzdať slova „demokracia“ a možnosti týmto slovom pomenovať systém, ktorý im vyhovuje. Je to zároveň efektívny a lacný spôsob predchádzania možnej revolúcii. Pripúšťajú preto demokratické prvky len v prípade, že náklady na represívne opatrenia by boli príliš vysoké. A práve v takýchto prípadoch je potrebný menežment názorov, ktorý je lacnejší ako represívne opatrenia. Ľud si vďaka nemu ani nevšimne, že nedostáva naozajstnú demokraciu ale len jej ilúziu.
---
Zaujímavý je aj fakt, že najhlasnejšími obhajcami názorov mainstreamu sú práve ľudia vzdelaní a kreatívni – intelektuáli, umelci. Do bodky preberajú názory „z novín“ za svoje, na ich šírenie majú samozrejme k dispozícii obrovský mediálny priestor. Pohľad na „indoktrinovaných intelektuálov“ neschopných akéhokoľvek pátrania, ktoré by ich mohlo zaviesť mimo prúdu, je občas neuveriteľne smutný. V čom tkvie tajomstvo indoktrinácie intelektuála? Ako je z pohľadu psychológa možné, že systém dokáže zmagoriť práve týchto ľudí?
Dôvod je pomerne jednoduchý: žurnalisti, intelektuáli, profesori, ako aj všeobecne takzvané vzdelané vrstvy patria k tým, ktorí najdlhšie prechádzali vzdelávacími inštitúciami spoločnosti a tomu zodpovedajúcemu kariérnemu filtru. Vzdelávacie inštitúcie spoločnosti, rovnako ako ideologicky zaťažené povolania, sú hlavnými šíriteľmi samotnej ideológie – je to skutočnosť, ktorú ovláda každý sociológ. Z toho vyplýva, že vo všetkých dobách práve takzvané vzdelané vrstvy vykazujú obzvlášť vysoký stupeň ideologickej indoktrinácie. Osvojili si ju tak intenzívne, že si už ani neuvedomujú, ako hlboko sú sami indoktrinovaní. Plávajú vo vládnucej ideológii ako ryba vo vode a pritom sú voči nej úplne slepí. Tak, ako obyvatelia jaskyne v známom Platónovom podobenstve, reagujú vyslovene agresívne, ak niekto na ich slepotu poukazuje. Vo svojich ideologických pohľadoch na vec sa neustále vzájomne uisťujú – akoby tým zvyšovali subjektívny obsah pravdy, vlastných názorov a postojov. Preto je pre nich často nemysliteľné, že svojimi názormi a konaním v skutočnosti len ideologicky stabilizujú prevládajúce mocenské pomery.
Jj a proto je zapotrebi zacit uz na skolach.. :-)
[urlhttps://youtu.be/aiku1glYGK4][/url]
Jako bonus ti posilam velmi zajimave video o "zle" moci penez o svobode a o tom ze nezname lepsi zpusob jak ji zajistit.
Slovy churchila take, "V tomto hříšném a žalostném světě se zkoušely a budou zkoušet mnohé způsoby vlády. Nikdo nepředstírá, že demokracie je dokonalá nebo samospasitelná. Říká se dokonce, že demokracie je nejhorší způsob vlády, s výjimkou všech ostatních způsobů, které jsme vyzkoušeli."
"Miluj sve penize"
https://youtu.be/-uCEn_0Lc4E
Erik von Kuehnelt-Lddihn
Levicové smýšlení: Od de Sada a Marxe k Hitlerovi a Pol Potovi
angl. orig 1990, česky 2010
https://www.databazeknih.cz/knihy/levicove-smysleni-od-de-sada-a-marxe-k-hitlerovi-a-pol-potovi-179170
Umelecky aj obsahovo veľmi hodnotné dielo vášho rodáka Jiřího Trnku, ktoré zhudobnil Michael Kocáb.
Je to ešte z roku 1986, ale platnosť a výpovednosť má trvalú.
https://www.youtube.com/watch?v=-xlbvRy2-Kg&t=620s
https://a2larm.cz/2019/07/eric-hobsbawm-kdo-byl-nejslavnejsi-marxisticky-historik-20-stoleti/
"Komunismus pro něj představoval především ideál boje za důstojný život pro všechny. Byl pro něj ale také snem o všeobecné svobodě lidstva, a speciálně pak svobodě chudých. „Tak to vnímá člověk, jehož politické ideály se formovaly v Berlíně na začátku třicátých let a který na tuto dobu nikdy nezapomněl,“ uvedl v roce 1990 v rozhovoru pro Independent on Sunday.
Odpor k nové levici
Nová levice, která se formovala okolo ideálů roku 1968, už pro něho byla něčím úplně cizím. Z dnešních kulturních válek mezi pravicí a levicí by se mu nejspíš dělalo zle. Novodobý feminismus, zelené, LGBT a další sociální hnutí, která se začala objevovat jako pozůstatek revolučního roku 1968, považoval Hobsbawm za politováníhodnou proměnu tradiční marxistické levice v novou levici, která byla podle něho nutně v opozici k marxismu, jelikož nabízela radikalizaci, bezhlavost, libertariánství a individualismus. V jeho očích se jednalo o antisociální hnutí, která neposkytovala žádná východiska pro progresivní politiku. Od devadesátých let pak s odporem pozoroval nástup politické korektnosti na amerických univerzitách."
rozlišujem demokraciu a liberálnu demokraciu
rozlišujem liberálnu demokraciu a pôvodný liberalizmus
v demokracii nebolo možné vtĺkať do detí menšinovú propagandu proti vôli rodičov, dnes sa to v západných demokraciách deje, tie si z noci do rána začali hovoriť liberálne a nápadne sa to podobá tomu, čo sme si tu zažili
nestihli sme ani prejsť na demokraciu a už tu máme liberalnu demokraciu
Mám to brať tak , že pokiaľ ide o novú ľavicu a jej totalitné maniere, ktorá je len inak prejavovanou starou totalitnou ľavicou, tak v prípade tej novej je vhodná blahosklonnosť a v prípade tej starej prísna kritika?
Už zabíjejí odpůrce jenom v číně rusku a severní korei.
I když čistokrevným levičákem byl už ježíš. On chtěl také dobro pro všechny.
Já jsem pro monarchii.