Ľudská duša -
Karma,Reinkarnácia
Pochopenie je cesta , žiadne výčitky, pocity Krivdy či Viny
A v tom krestanstve to nie je celkom tak ako pises - ze ked sa niekto vyzna z hriechov, vsetko je odpustene. Knaz ti musi dat rozhresenie a symbolicky "trest" modlitieb, a treba svoje skutky aj napravit a snazit sa ich viac neopakovat. - Takto som to pochopila ja.
aha, cize ked niekoho clovek zabije - vedome, s umyslom - a spravi pokanie, pomodli sa tri ocenase, da si za ciel neopakovat to, tak je to vybavene? -WINKIE- kdeze, karma zauraduje aj tam :) to, ze niekto popre slnko, este neznamena, ze ono prestane existovat :)
Přesně taková, jakou si ji vytvoříme - jakkoli se tomu sami divíme... co se nám to, proboha, děje a proč jsou druzí takoví... :)
Když by mi nějaká osoba říkala, že mám špatnou karmu, hned bych viděla tu její - hrbatá čarodějnice s hůlkou omotanou hadem a opelichanou kočkou za krkem...
proste mam za to, ze ziadny zodpovedny clovek sa nemoze uspokojit s tym, ze ked niekoho vedome pripravi o zivot (NENAPRAVITELNY SKUTOK), prepadne ho pocit lutosti, a potom sa vyrozprava fararkovi, tak fajka zhasla, ide sa dalej ako nic.. cisty alibizmus toto.. boh nie je sedivy dedo na oblaciku - ako si to krestania radi predstavuju - ktory kajucnikovi blahosklonne povie: "dobre, ospovedal si sa, vec vybavena".. boh je cista energia, ktora nepopiera vesmirne zakony.. jednym z nich je aj zakon priciny a nasledku, aka karma
No, ke slovu karma mám trochu výhrady, protože mi přijde, že je v dnešní době spíš zneužíván její význam. Někteří lidé ho používají u čehokoliv jako těžký alibismus. Věřím, že každý z nás karmu má, ale myslím že nikdo z nás (obyčejných "občanů" :D) až do konce není schopen určit do jaké hloubky sahá a co ta karma doopravdy vlastně je.
Člověk vlastně ani nemusí věřit na nic takového, nemyslím že by to z člověka nutně dělalo někoho lepšího, moudřejšího, vědomějšího natož duchovnějšího (někdy mi to přijde spíš naopak). Je to otázka vnitřního nastavení a toho, jestli jsou tyhle pojmy pro subjektivní prožívání toho daného člověka, důležité.
1 Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom.
2 Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť, svoj čas má vysádzať, svoj čas
má sadenice vytrhať.
3 Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť. Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať.
4 Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj
čas má tancovať.
5 Svoj čas má rozhadzovať kamene, svoj čas má zbierať kamene. Svoj čas má
objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia.
6 Svoj čas má hľadať (niečo), svoj čas má niečo stratiť. Svoj čas má (niečo) si
uschovať, svoj čas má niečo odhodiť.
7 Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať. Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má
prehovoriť.
8 Svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť. Svoj čas má vojna, svoj čas má
pokoj.
Pokud máme připustit příčina-následek, možnost, že se sem vracíme, pak bych to shrnula do tří vět: Země, to je hřiště. Lze si hrát na hřišti, a alespoň občas se neušpinit?
Karma z tohoto pohledu nemá být trest. Ale další prožívaná zkušenost. Otázku, zda dobrovolná, radši vynechám.
A áno, karma nemá byť chápaná ako trest, ale skôr ako možnosť, šanca na očistenie sa. Zároveň nadobudnúť isté skúsenosti do ďalšej inkarnácie, aby sme nerobili to isté ako v minulom živote. A je to dobrovoľné. Lebo naše duše sa chcú učiť, chcú sa vzdelávať, chcú a bažia po informáciách. Chcú rásť a zdokonaľovať sa. Inak by sme sa nenarodili, kebyže sa naše duše nechcú niekam posunúť :)
