Ľudská duša -
je mozna uplna zmena temperamentu???
Keď prijímam rodiča, prijímam aj seba. Prijímam vlastnosť, ktorá sa mi nepáči. A v momente, keď sa pozerám s láskou na nich a potom aj na seba, som schopný zmeniť program správania. Podobne s týmito vecami pracuje napríklad aj kineziológia.
Ono to vyzerá jednoduché, ale je to dlhodobý proces. Na svojom živote sledujem veľké zmeny, i keď stále je čo "zlepšovať". Stále sa vyplavujú na povrch nepríjemné situácie a udalosti, ale už je to o ničom inom ako napríklad pred 4. rokmi.
Ak si sa odhodlal, že chceš so sebou niečo robiť, myslím, že budúnosť ti je otvorená.
Je to celé o pochopení, prijatí a pokore. Nikto nie je dokonalý, všetci robia chyby a každý na právo na omyl.
V rodinnych konstelaciach sa pracuje v skupine.
Priklad:
napriklad ja pridem na konstelacie s tym, ze ma trapi moja lenivosť. tak okolo v kruhu sedia ludia (rozny pocet od 6 az do 40) a medzi nimi veduci seminaru (lektor). Poviem pred skupinou a lektorom, ze ma trapi moja lenivost, ze mi dost robi problemy, lebo ma brzdi v mojich cieloch a tuzbach... (v tejto metode sa nehovori vela o "probleme", len zakladne fakty). lektor sa spyta, ci bol niekto v rodine, kto mal podobnu vlastnost, alebo nejaku doplnujucu otazku...
princip tejto metody je v tom, ze ja si vyberiem niekoho zo skupiny za svojho reprezentanta, za lenivost, pripadne stryka, ktory sa spraval podobne ako ja.
potom tychto zastupcov intuitivne rozmiestnim v priestore. Co je "zazracne" a "zahadne" na tejto metode, ze zrazu zastupcovia maju podobne pocity ako ludia, pripadne abstraktne veci v realite. teda moj reprezentant, ktory ma v zivote nevidel a nepozna ma, zrazu citi podobne pocity k veciam, ludom ako ja. (na tuto metodu prisiel uz dost davno Nemec Bert Hellinger).
princip tejto metody spociva v tom, ze ak sa v nejakom systeme (rodinnom, pracovnom, osobnostnom...) stane nejaka traumaticka udalost (smrt blizkeho cloveka, potrat, velka nespravoslivost, velka rodinna krivda, politicke prenasledovanie...), nastane v systeme nerovnovaha, ktora sa moze roznym sposobom prejavit. Napr. apatiou, lenivostou, agresivitou, sklonmi k nevere, tendenciou vyberat si nevhodnych parnterov...)
No a na rodinnych konstelaciach sa prave ukaze, kde je pes zakopany a to niekedy byva dost prekvapive. cielom tejto metody je snaha system harmonizovat. Teda napriklad doplna sa do systemu dedko, ktory bol politickym vaznom v patdesiatych rokoch, alebo mrtve nenarodene dieta atd, atd...
zrazu je system kompletny, zrazu moze prudit energia... atd, atd...
Da sa o tom pisat, ale najlepsie je zazit si to na svojej kozi.
Niekedy staci byt na konstelaciach len v ulohe reprezentanta, a dokoca len pozorovatela, aby sa v nas spustili a otvorili nejake veci, aby som videl "problem" z uplne inej perspektivy.
Podpísal by som zhruba všetko, čo napísala hanahana.....
Čo sa týka reakcií Evy2525 a aj väčšiny ostatných, je potrebné si ujasniť pojmy, s ktorými sa tu operuje. Ak sa totiž, niekto zbaví svojej lenivosti, to neznamená, že zmenil svoj temperament. Rovnako ako keď sa zbaví inej "problematickej" vlastnosti. Každý temperament, rovnako ako každý živel alebo každé znamenie v astrológii atď. má svoje pozitívne stránky a aj negatívne stránky. Teda nejde tu o žiadnu zmenu temperamentu ale o to, aby bol jeho potenciál využívaný čo najlepšie a pozitívnym spôsobom. Bola by to hlúposť, ak by niekto napr. s prevahou vodného živlu, čiže flegmatik, ktorý má blízko k lenivosti, chcel zmeniť to, čo mu bolo dané iba preto, aby sa zbavil lenivosti. Namiesto toho by sa mal snažiť čo najlepšie využiť svoje výnimočné schopnosti vidieť pod povrch, schopnosti empatie, citlivosti, fantázie, obetavosti atď..... a nájsť si oblasť, v ktorej tento vrodený potenciál, čo najlepšie využije a daná aktivita ho bude napĺňať. Ak by mohol svoju energiu nasmerovať do niečoho, čo je pre neho prirodzené, zbavil by sa aj svojej lenivosti...
O žiadnu zmenu tu v žiadnom prípade nejde, ak ide v priebehu života o niečo, tak je to doplnenie, integrácia... Ak sa človek narodí s prevahou nejakej kvality (tých prevažujúcich kvalít je tam samozrejme viac), tú treba v prvej polovici života rozvíjať a uplatniť čo najlepšie v praxi, no a v druhej polovici potom k nej doplniť dovtedy odmietanú a potláčanú protikladnú kvalitu a tak sa stať celistvým. Stať sa tým, čím som.... Je to napísané veľmi zjednodušene...
no uznajme si, ze "pojem temperament" je tiez z mnohych konstruktov vedy, ktory nam pomaha veci pomenovat a brala by som ho s rezervou ako mnoho dalsich pojmov... dalo by sa o tom polemizovat a teoretizovat...
ja by som sa Rudiho skor spytala,ci uvazuje o zmene temperamentu v suvislosti s tuzbou zmenit vlastny, alebo len tak ciste hypoteticky...
ak chce zmenit svoj, tak mi prichadza otazka, co mu vadi na svojom temperamente?ak by odpovedal kladne, tak by som navrhovala pracovat s jeho prajavom (teda nejakou charakteristikou)...
myslim, ze v skutocnosti nikomu nevadi, ze v nom prevlada ten ci onej zivel, ale jeho samotne prejavy a s tym sa uz da cosi porobit.
a ak uvazuje len tak hypoteticky, tak mu odpoveviem na jeho otazku, ze NEVIEM
ked clovek pochopi urcitu svoju vlastnost a mechanizmus jeho vzniku, ukludni ho to a nasledne si zacne uvedomovat v danej situacii, ktoru kedysi vobec nezvladol, ze cece, ved ja zacinam opat robit podla tej istej sablony to istu hovadinu
takze cielom je ako uz tuna bolo viackrat spomenute, rozvijat svoje vlohy, ale nie na ukor nerovnovahy, aby sa nestal cholerik este vascim cholerikom a flegmatik este vacsim flegmatikom, ale aby popri rozvijani svojich talentov sa snazil rozvinut aj komplementarne opozitne vlastnosti inych zivlov, ktore spetne napomozu rozvinutiu primarneho talentu.
podarit sa to moze kazdonennou bdelostou v problemovych situaciach pri dostatocnom sebapoznani :-)
nikto nie je čistý cholerik, flegmatik alebo iný -ik, to je iba teoretické rozdelenie, temperament je ako 1 čiastka lega (celistvého človeka). Osobnosť prechádza denne zmenami, na základe vlastných rozhodnutí, viac-či menej "dôležitými". Každý sa môže zmeniť, pokiaľ chce. Prvým krokom je uvedomiť si "pocitovo", že tá ktorá vlastnosť brzdí, prípadne je nežiadúca pre konkrétnu osobu, teda existuje, a pociťuje ju diskomfortne. Druhým krokom, prijať túto vlastnosť, na úrovni vedomia, teda, že síce áno, mám túto vlastnosť, ale je moja, patrí ku mne, viem o nej a nech je aká chce, mám ju rada, ale už ju nepotrebujem a "prepúšťam ju". Možno sa časť osobnosti, na základe predošlých skúseností, iba bráni nejakému "stresu", záťažovej situácii, ktorá v minulosti vyrašila ako "veľký problém" a zožrala veľa energie, priniesla veľa smútku a trápenia, ale výsledkom, nech už bol priebeh akýkoľvek, bolo "poučenie" z tejto situácie, aspoň by malo byť. Pokiaľ je tam nenávistný postoj ( dedukujem z použitého pojmu "vyhubiť"), ide to ťažko, alebo len na určité obdobie a pri prvom "strete s realitou" sa znovu objaví, možno v pozmenej podobe, ale s rovnakou podstatou. Zdraví Rozumná
k tomuto by som dodala iba to že tento extrem nemôže existovať. jednoducho to nejde. neexistuje strach bez lásky, ochota bez hnevu, sebaistota bez strachu, naladenie bez ľahostajnosti, záujem bez mrzutosti. všetko sú to duálne emócie ktoré neexistujú jedna bez druhej. je to ako magnet ak ho rozlomíš, aj tak máš znovu dva póly. alebo ako byciklovanie rovno ide bycikel keď ty krútiš stredavo ľavou a pravou nohou- robíš rovnováhu. sú dve základné emócie láska a strach. a z nich sú odvodené všetky ostatné. Láska to je prijatie, ochota, záujem..... strach sú všetky antagonizmy, hnevy, zlosti, mrzutosti,.... ak hypoteticky na ľavej ruke mám lásku a na pravej strach a strach chcem odstrániť, teda sa točím len za ľavou rukou, ostávam v kruhu, z miesta sa nehýbem. ak pedálujem ľavou nohou a príde kopec, príde pád. a tam už môžeš pedálovať koľko chceš, nepohneš sa.... je to blok. mušíš ho odstrániť. musíš vstať, znovu naskočiť a vytvárať harmonický pohyb. keď si vezmeš napr. dvojicu sebaistota- strach zo straty. sebaistota je dokonale maskovaný strach zo straty. je to ten istý level, iba iná energia. ani ochota s hnevom. niekto povie ja sa nikdy nehnevám... nie je to tak. ak si príliš ochotný, potom (do litrovej fľaše liter vojde a tak preteká) príde situácia, že sa hneváš."toľko preň robím a on/ona ši to neváži!" LEBO ŤA NEŽIADALI! a ten hnev príde. nie nadlho, nie tak často ale je tam...
v malom meritku by to teoreticky mohlo fungovat .. filozoficko teoreticka otazka .. matka tereza mala v sebe nenavist a prejavovala ju? alebo taky gandhi? hmm prip. buddha ..
Keď sa budeme snažiť, dá sa to. Len je potrebné byť k sebe úprimný a byť vedomý pri všetkom, čo konáme ako myslíme a cítime.
Hovorí sa, že človek pozná najmenej sám seba. Pretože len časť jeho osobnosti vychádza z vedomia, väčšia časť z nevedomia. Preto si neuvedomujeme svoje chyby a negatívne stránky a nepracujeme na nich. Potom ich vnímame len v zrkadle nefunkčných a problematických vzťahov, ktoré nás v živote postretnú. :)
A práve táto neresť, ktorú "pestujeme" u seba, nás neskutočne vytáča u druhých!
Až vedomou akceptáciou svojích chýb, nedokonalosti môže daný človek zmeniť svoju averziu k iným na akceptáciu jedincov s kladmi aj zápormi.
Ide o UVEDOMENIE.
V podstate sa dá povedať, že ľudskí duchovia sú na zemi za účelom vývoja svojho VEDOMIA. Práve razantná zmena charakteru sa zvykne označovať - že daný človek sa stal "uvedomelým".