Láska a vzťahy -
Váš názor na spolužitie muža a ženy
Venovať maximum pozornosti naplnaniu ľudských túžob správnym spôsobom sa oplatí. Zivot ide plynule, zisťujeme, že tie ľudské tužby prinášajú čoraz menej a menej potešenia a takto sa pomaly dostaneme k túžbe, ktorej naplňanie je nekonečné...ak je nám daná, samozrejme :-)
V túžbach sa daju najsť korene nešťastných vzťahov. Myšlienky sú iba ich odrazom. Nič viac.
Casto vo mne rezonuje postoj jednej pani, ktorej manzel bol v dlhodobejsom stadiu nekontrolovaneho pitia, co uz zanechalo viditelne a zavazne stopy na jeho zdravi. Neviem, ci niekto z ich okolia daval jej manzelovi sancu. No pre jeho manzelku to vobec nebolo dolezite, popri absencii akehokolvek dusevneho trapenia nedala na sebe znat ani naznak co i najmensej pochybnosti o vylieceni svojho partnera. A to nie preto, ze by tieto pochybnosti potlacala, ona tomu skutocne verila. Az do toho dna som stale tvrdila, ze zavislost je vyliecitelna len osobou samotnou a jej motivaciou, no a od toho dna som si uvedomila, aka dolezita je laska nasich bliznych a hlavne ich dovera v nas, to, ze stoja pri nas za vsetkych podmienok a neopustia nas... a pritom to nie je silene ale nezistne. Ved akeze je to vyliecenie, ak sa vratime do vakua, kde uz niet nasich bliznych, ani nikoho o koho by sme sa mohli opriet? Poznam vsak pripady, ked takto postihnuti jedinci skutocne vytrapia svojich bliznych do takej miery, ze ich opustia...ale to sme zase pri zahadach a mysteriach vztahu.
Inac mimochodom dotycny pan sa vyliecil a pokial mi bolo umoznene sa s nim stretavat, tak sa k svojim neduhom nevratil, ale nepochybujem o tom, ze ak sa aj zakopnutim vrati, jeho manzelka mu zase vyratrakuje jeho navrat k nej..:)
Tak celkom verim, co pises Vanda, ze naozaj je to mozne...castokrat vztahy stroskotaju kvoli tomu, ze ludia prestanu verit, ze to moze nabrat aj iny smer (ja som mala predtym pocit, ze sa rutime rovno do priepasti, z ktorej niet navratu).
Inak, Vandi, ten tvoj príspevok o potrebe dôvery platí aj vo vzťahu k deťom...akosi som to načas vynechala a všeličo som tým pokazila. Jednoducho povedané, naozaj sa neoplatí hľadať chyby v druhých, ale v tom, čo dávame, a ako to dávame. Dávanie bez dôvery zrejeme pôsobí, akoby sme nedávali vôbec nič.
Som rada, že ti práve teraz Vlnka odpísala ten svoj prekrásny zážitok...mohla som si tak prečítať aj tvoj poučný príspevok. Pre mňa prišili v pravú chvíľu :), hmm, niekedy aj veci vieme, aj ich máme odskúšané, ale v hneve na ne zabudneme. Nevieš, ako sa dá z takéto správanie zautomatizovať?
- Všímala som si to najmä na mojich deťoch - mám dvoch synov a dve dcéry - a skutočne už od narodenia boli chlapci veľmi odlišní od dievčat - nemyslím len vo vzhľade - čo je samozrejmé, ale vo svojom správaní, v reakciách, v záujmoch, v myslení, v cítení - slovom vo všetkom sme odlišní - a práve to je na tom všetkom krásne - nie?
:-)
Pro spolužití jsem tudíž pojala za muže jednoho z mužů, se kterými jsem si rozuměla. Do jiného bych se asi ani nezamilovala
No, asi moc jednoduché, aby bylo o čem polemizovat, ale funguje to :)
a to spom k nim taka mila niektoeri co ma poznaju to mozu aj potvrdit.-SHINY--HEART--SHAME-
Nezvyknem čakať kým ma niekto "urobí šťastnou"..to znamená že moje šťastie nie je závislé na niekom druhom, neviem či mi rozumieš ..
Preto s vetou že - jeden bez druhého nemáme šancu byť šťastní nesúhlasím..Naopak, myslím si , že zmýšlanie mnohých žien že len ON je ten pravý, už si NIKOHO nenájdem, čo teraz budem robiť BEZ NEHO, bolo S NÍM tak dobre a teraz je to preč ..a podobne - je mylné, doslova škodlivé..:)
-FLOWER-