samota

pekny navod na vysporiadanie sa aj so samotou poskytla Askutianka v sekcii Zahir...

Sme rovesníčky, snáď ti moja rada trochu pomôže... a nájdeš svoj "Pokoj v duši"

Hlavne sa zbav negatívnych pocitov, chce to trpezlivosť, veľmi veľa času a práce na sebe. Mne pomohla Luise L. Hayová "Miluj svoj život", "prehrýzala" som sa ňou niekoľko rokov..... ale nečakaj zázrak, ak nezmeníš seba, svoje myslenie.

Prestala som vnímať, že som sama, dokázala som sa usmiať, spievať ako
v dvadsiatke, tešiť sa z práce, zo stretnutia s kolegami, susedmi, z kvietkov, zo slniečka, zo života.

Pocity začali byť pozitívne, vychutnávam si aj svoje pohodlie, kľud, samotu. Ľahšie som zvládla bolestivé udalosti .....a po dlhej dobe sa objavil niekto, s kým si už rok rozumiem a opatrne budujeme vzťah.

Najskôr som napísala Mastie, až teraz čítam druhé odpovede....
Miluj svoj život... v tej knihe je vlastne všetko. Treba však čas nielen na čítanie, ale hlavne pochopenie a uvedomenie si "o čom to je "

Aristoteles povedal: "Šťastie prináleží tým, ktorí si vystačia sami."

A mal pravdu, pretože prišli na to, čo robiť, aby sa sami necítili.

Platón povedal: "Starajúc sa o šťastie iných, nachádzame šťastie vlastné."

A tiež mal pravdu. Lebo v starostlivosti zistíme, že nikdy nie sme sami. Vždy sa nájde niekto, ku komu nás pocit samoty privedie a kto sa našej starostlivosti poteší. Stačí sa zdvihnúť a ísť tam, kam Vás srdce zavedie...

Dlho som premýšľala nad touto témou a stále nad ňou premýšľam. Ja som si tiež prežila svoje obdobie samoty, ale namiesto trápenia to bola pre mňa radosť.
Bolo to v detstve, keď moji rovesníci trávili chvíle spoločnými hrami, ja som bola kdesi sama. Zbierala som kvety, alebo hľadala obrúsené sklíčka vo vode riečky.
A ničoho som sa nebála. A nikoho. Zdalo sa mi, že sa nieto čoho báť.
Keď tak nad tým uvažujem, moji rodičia sa istotne trápili nad takým čudným dieťaťom. Až niekedy v puberte som začala vyhľadávať kontakty s inými.
A dnes uvažujem, čo to bolo za obdobie, keď som nepotrebovala vzťahy okrem tých najbližších. Či to bolo dobre, alebo nie. Neviem posúdiť.
Ale samotu mám strašne rada aj dnes a celý svoj život. Samota môže byť plná a prináša vyrovnanosť. Niekedy za ňou utekám ako do vytúženej náruče. :)

Možno práve vtedy, keď nehľadáme iné vzťahy, napĺňame sa takým ľudským citom, ktorý treba dávať iným. Ktovie...?
A možno je to tak, že na to, aby sme sa naučili utvárať dobré vzťahy, musíme sa naučiť byť sami so sebou. Tí šťastnejší sa to naučia už v detstve, iní neskôr. Myslím si, že samota nemôže byť zlá, ak nám prináša pokoj, ktorý potrebujeme vo vzťahu k iným. Smutná začína byť až vtedy, keď sa mení na osamelosť alebo pocit zbytočnosti.
Aj mne je samota blízka, často v nej nachádzam priateľa. Utekám do nej vždy, keď zlyhávam a učím sa v nej naprávať svoje chyby, ktoré by som nechcela rozvíjať ďalej. Takáto sebareflexia je vlastne veľmi užitočná, čo sa rozvoja týka.

:)Aj ja si na ten detský pocit neohrozenia veľmi živo spomínam. Je to vôbec asi najkrajší pocit, aký si kedy pamätám. Raz som čítala túto vetu: "Deti nemajú strach, pretože nepoznajú nebezpečie." Tým sú vlastne také krehké a krásne. Môžeme im dať svoju ochranu a lásku a oni na ňu budú odpovedať opäť len láskou..:)

deti nepoznaju strach?no neviem.a preco v momente narodenia placu a nutne potrebuju mamu ktora ich upokoji?niektore placu cele prve mesiace,kym si zvyknu ze je to ok.podla mna to neni az taka sranda vyliezt z bruska a ocitnut sa tu.

:) no to bude asi ten šok...z vody do vzduchoprázdna...z bezpečia do nebezpečia...a teraz dýchaj "krpec"...po tomto sa už naozaj nemusia na dlho ničoho báť :-)

O detskom nestrachu existuje jedna prekrásna rozprávka od chorvátskej spisovateľky, Ivany Brličovej-Mažuraničovej z knihy Pohádky z dávnych dob. Volá sa Bratříček Jahelníček a sestrička Routička. Neviem, či to vyšlo v slovenčine, ale vám, čo máte malé deti vrelo odporúčam. Tie rozprávky sú úžasné. :)

Súhlasím s Veronikou. Vo vzťahu s Bohom sa duša lieči a v tichu posilňuje. Potom je človek viac schopný naladiť sa na ostatných a nie je sám. Viem, že to znie neobvykle a pre niektorých smiešne, ale väčšina ľudí to nikdy neskúsila. Skúste :).

Spomenula som si na malu peknu utlu knizocku s cudesnym nazvom Ukrizuj sa a tam bola myslienka ze samota je tazka, jedni z nej utekaju do blazninca a druhi do manzelstva. Aj ja suhlasim, ze vo vztahu s Bohom sa dusa lieci a v tichu posilnuje, samota sa stava vdaka komercionalizacii myslenia, pojmov a zivota vseobecne skor nadavkou, pejorativnym vyjadrenim neschopnosti naplno vyuzit svoju existenciu, ktora vsak nadobuda bez nej a bez pochopenia jej skutocneho zmyslu skor instantny charakter, ako vsetko, jednorazove nazory, jednorazove igelitky, atd. Samota je vsak mozno skutocnym darom a nasim cielom by nemalo zbavit sa jej, prichadza, aby nam nieco posepkala a ked ju nebudeme pocuvat, tak sa obmedzime prave na tak neuspokojujuce umelohmotne nablyskane a preafektovane bytie, osamelostou clovek mozeme trpiet aj medzi zastupmi ludi, osamely moze byt clovek aj vo vztahu,aj napriek tomu, ze sa stretavame, ze vela rozpravame, mozeme sa zabavat, no nic nelieci osamelost. Je to skor smutok dnesnej doby, neschopnost tesit sa skutocnym sposobom, radovat sa. Velakrat si interpretujeme to, ze niekto nas nekontaktuje len preto, ze nas chce vytrestat samotou, avsak sam mozno v tej samote potrebuje pobudnut alebo riesi nieco, co je nevyhnutne.
K samote sa mi hodi toto zacinajuce rocne obdobie, Zima, magicky uvadzane Vianocami, nesucimi v sebe mystiku vnutorneho stisenia sa, badania, rozjimania a nachadz:)ania pravych hodnot. Traja krali zvestovali narodenie krala v meste Betlehem, a prisli tam prave vdaka hviezdam, ktore im ukazali cestu a to uz bolo pred dvomi tisicrociami...aj nam mozno tie hviezdy ukazuju cestu, aby sme z nej nevybocili...:)

z nej:)-LOL-nevybocili...ach ta slovencina....

no a tu ma napada este jedna zaujimava myslienka, skutocne darceky sa nenachadzaju pod vianocnym stromcekom, moment prekvapenia pre nas dospelych uz nefunguje a je to zahada, pretoze ani cena a exkluzivita darceka nedokazu rozjasnit nasu tvar takym sposobom akym to dokazali v detstve napr. obycajne pastelky napr.aj koh-i-noorky alebo rozpravkova knizka, ci spolocenske hry...darceky sa nachadzaju, ale niekde inde, Jezisko ich dobre skryl-LOL-

Tak to o tej samote je neprijemne ja zazivam samotu dnes presne mesiac ale to je totalna samota uplne bolestive prazno po rozchode.Tam kde som teraz je to 2000 km od domovu.je to hrozne uplne sam.Bez vsetkych,chyba mi ,,,

prečo sa ocitáme v "exile"???

Úplná samota to nie je. Pretože vieš, že niekde, aj keď nie blízko Teba, ale po celom svete, vesmíre, je veľa ľudí, bytostí. Vieš, že keď pôjdeš, skôr či neskôr na niekoho natrafíš.
Ale čo povieš na takú samotu, keď nemáš kam ísť, lebo niet kam, a že nikoho niet, vôbec nikoho, vôbec nikde, v žiadnych iných dimenziách.....nič, nada...

to si zazil?

to si pekne napísal :)

aj ty?:-o odkial poznate tento typ samoty???:

človek nikdy nie je sám, ak by aj žil na pustom ostrove a cítil sa osamelý, sám nebude, všetci sme súčasťou jedného celku na energetickej úrovni. ak sa vnútorne stíšime dokážeme to vnímať a vzájomne komunikovať, vesmír je bytostný.