Kto skutočne ľúbi?

Omylem velkým je spoléhat na představy klamné, že partner nám doplní lásku, která nám chybí, kterou hledáme...

S čím do vztahu vstupujeme, toho se nám dostává.
Obětovat se pro druhého v sobě často skrývá potlačenou bolest, zištnost a očekávání něčeho, co nám nikdo jiný než my sami nemůže dát.
A právě i tudy vede cesta k nalezení Boha v sobě...

-HEART-

Nič sa neboj :) čas ukáže ,kto koho miluje .....

ja keď som mala Neptún kvadratúru Neptún v 5 dome tak som bola taka zaľúbená a verila som všetkému :) je to také ,, snívajte s nami " :) a čas všetko odkryl...

Nechcem tu nikomu kaziť romantiku :-D, ale čo už... napíšem.
Nemám rada rezané kvety s kvetinárstva, úplne úprimne. Už keď to dostanem, tak to umiera a celý čas strávený s kyticou je ako čas strávený v hospici s umierajúcim, ktorého som dostala na starosť. Navyše sú tie kvety zviazané, teda presnejšie uškrtené spolu s nejakou "zeleninou" a umelohmotnými ozdobami. Naposledy som vyberala kyticu v kvetinárstve pre svokru na jej jubileum. Tak som spravila aspoň ten kompromis, že to boli ruže volne uložené v krabici bez akýchkoľvek šnúrok a somarín a nezaškrtené.
Aj to je smutné, ale predsa len o čosi lepšie.

Tak sa ospravedlňujem všetkým romantickým ženám, že som to tu takto zabila, nedalo mi, no. :D
No a ešte dodám, že MDŽ, deň matiek a špeciálne Valentín... to by som s darovanou kyticou obdarovateľa asi praštila rovno po hlave.-WINKIE-

:D mam to rovnako, pravidelné zabúdanie mojho partnera na tie divné kalendarove sviatky je jeho darom pre mňa.

da sa tym suhlasit!

Ako zvykne hovoriť neznámy, rezané kvety sú mŕtve genitálie.

Ja by som muža ani kvetinou neuhodila :)

-LOL-

https://www.margit.cz/kytky-jsou-nesmysl/

K článku čo som dala, spomeniem skúsenosť z minulosti. Po maturite som sa zamestnala ako moji rodičia vo vtedy veľkej produktívnej fabrike, zamestnávajúcej tisícky ľudí.
Naša suseda tam pracovala tiež, na najodľahlejšom mieste fabriky, v skleníku. Pár žien tam pestovalo kvetiny, vtedy samozrejme hlavne karafiáty, na odbyt pri jubileách a hromadných ženských oslavách sviatkov ako bolo hlavne MDŽ.
Takmer nikto o tom skleníku nevedel a nemať susedu, tam zamestnanú, ani by som nevedela.
Tak veru, za komančov sme boli sebestační ešte aj v lokálnej produkcii karafiátov. :-)

Nikto si nemôže byť istý, čo prinesie čas, lebo zajtrajšok je mystériom. V jednej piesni sa spieva "...ten, čo ľúbil, sklamal sa, ten, čo sklamal ľúbi."-NOSMILE-

Roky jsme měly s mamkou spor (nejen) v otázce kytek.
Ona vždy po celý rok žije podzimní výstavou chryzantém, kde má zabranou jednu celou stěnu svým mauzoleem.
Krásno, chladno, mrtvo, pomíjivo.
Na potkání zve návštěvníky a čeká obdiv těch, kdož zavítají.
Raduje se z ukazování fotek kytek namísto vnoučat.

Neberu jí její zálibu. Dokonce mě to naučilo chránit si tu svoji. Nevnucuji, nepřesvědčuji. A nenechám se vtahovat do jejího příběhu.

Za sebe však radši slovem a bylinkami uzdravuji, co je živé. Než utrhnutím života i utrhováním se na živé svazuji, co k volnosti a svobodě předurčeno býti má.

Nic není špatné ani dobré.
Věci jsou takové, jaké jsou.
Je to o volbě každého z nás.

Nejakým nedopatrením som sa tu ocitla v tábore romantičiek, ja naskrz neromantická, sarkastická osoba.:D
Proti gustu žiaden dišputát a každý nech robí, ako mu vyhovuje. :) Osobne trvám na tom, že dostať od milovaného muža kvet je úžasný pocit. Kvet je krásny symbol. -FLOWER-

Ako bonus další príbeh zo života: Kamarát sa sťažoval, žena mu vyčítala, že jej nikdy nekúpi kvety. Tak sa teda odhodlal- priznám sa, za mojej nekompetentnej asistencie-SHAME-- a jedného dňa prikvitol domov s kyticou. No a bolo ešte horšie. Načo jej to nosí, ked nikdy nenosil a tak, samé výčitky dokola. -WALL-

Problém tam bol, samozrejme, inde. V nedostatku lásky. Nebral si ženu z lásky, nemiloval ju dostatočne a ona to aj vedela, cítila. To manželstvo trvá tiež už dobrých tridsať rokov a je to na prd. Žiadne kvety tam nepomôžu. Nič sa nedá siliť.

Takže sa obkľukou vraciam k pôvodnej téme. Žena vie, cíti, či ju muž ľúbi alebo nie. Len si nesmie klamať.

:)
To sú silné okamihy... a hocičo navyše by to iba pokazilo.

Raz dávnejšie sa u nás v práci ocitol dospelý syn našej kolegyne, bol v jednom kole, niečo vybavoval a tak si posťažoval, že ešte musí bežať kúpiť mame kvet. Bol deň matiek.
Sme mu povedali, že však to nie je také dôležité a on na to, že nechcite vedieť, aký by som mal doma potom prúser. Aj chlap si občas musí vybrať malé, alebo väčšie zlo. :-D

Možno v tom prípade nebol problém v nedostatku lásky, ale v jej rôznych prejavoch.
Aj ja sa vrátim k téme teda.
Koľko ľudí, toľko typov, alebo prejavov lásky. Len je zle, keď sa to nevhodne nakombinuje.
Myslím, že to, čo napísal martin je taký základ a potom si na to nabalí každý ešte niečo navyše podľa svojej predstavy. Ktorú mu ten druhý ale naplniť nemusí.

Ja osobne verím každému, kto mi povie že ma ľúbi:)...je to totiž jeho vec, to že ja ľúbim iných ľudí je zase moja vec...v poslednej dobe sa mi viac a viac stáva, že je to vzájomné a je to nádherný pocit-HEART-...
Medzi zamilovanosťou a partnerskou láskou je veľký rozdiel. Ja osobne som vďačná za to, že patrím k tým šťastným u ktorých zamilovanosť prerástla v hlboký cit a je to vzájomné. Najdôležitejsie vo vzťahu je partnera si vážiť :) a myslím, že toto je hlavný dôvod prečo to medzi nami ešte stále trvá...

No pekne ju natrel:D

Náš sused tiež kedysi povinne pochodoval s kyticami a košíkmi čerešní. -PUH- Dnes je už šťastne rozvedený.
Kvet má byť darovaný z lásky! A žiadne obrady a výročia nepomôžu, ak chýba obsah, láska, úprimný vzťah. Howgh.

Áno ,ten čo sklamal ľúbi :) ale už inú osobu :)

Treba mu to dopriať, potom bude dopriate aj nám.;)

Podla mna to VIES. CITIS TO.VIDIS TO V OCIACH

,,Niekedy mozes robit VSETKO,a ten clovek ta nebude nikdy milovat.
A niekedy mozes urobit COKOLVEK, a on ta bude milovat navzdy. ,,-HEART-

Ahojte,

pardón neviem komu mám odpovedať resp ako odpovedať všetkým tak napíšem príspevok aspoň tak ako viem. Je podľa vás možné aj to, že existuje človek, ktorý ľúbit nedokáže? A lásku si napríklad zamieňa s nejakými výhodami z nej, alebo v partnerovi má rutinui keď Až časom ale ináč je to ten typ viacej zatažený na fyzické činy, ,menej premýšlavý a nevie sa vcítiť do pocitov druhých ani nevie ako premýšľajú resp. nie je ani ten rodený balič žien - kedže niektorí to vedia až príliš dobre. Proste chcem sa spýtať nie žeby niekto nechcel alebo to hral, ale žeby si sám ani neuvedomoval, že to čo ho pri danom človeku drží nie je láska, je to možno strach, rutina alebo ja neviem. Aj ked je taký že v hmotných veciach pomôže - áno zavolám (on) vybavím, donesiem, nakúpim, spýtam sa, opravím, bla bla bla......ale keď najviac dúfate, žeby Vás mohol chytiť za ruku tak ho to nenapadne, alebo zmyseľ pre povinnosť - povedali sme si že ideme nakúpiť nábytok, tak v tejto chvíli chcem vystúpiť z auta a nakúpiť nábytok a nie sa s tebou cuckať v aute (ak by som ho ja do toho chytila a pobozkala - samozrejme nie za tým volantom aby sme sa zabili ale ked sme zaparkovali, zastavili resp. predtým než sme zavreli auto a rozbehli sa do Aska. Neviem vtedy som proste pocítila strašný chlad. Samozrejme dnes už na to dáva pozor, no i tak je tam taký nábeh niečo konať stále materiálne - ja neviem upratať, no poďme nakúpiť a tak. Neviem ako to mám brať no viem, cítim, že toto nie je tak, žeby ma nemal rád. Len to nechápem ako muži premýšlajú a ako to chápať, pretože ja som zas ten typ, že ak by ma partner vyrušil pri nejakej činnosti kde treba postreh a tým pádom by som tú činnost nezvládla napriek tomu by som sa venovala radšje jemu. Samozrejme nie vždy taktiež sa párkrát stalo, že som dala najavo že teraz sa na niečo sústredím a chcem mať kľud ale to boli skôr výnimočné situácie. Nie som taký praktik, dokonca by som povedala, že mu to niekedy i závidím ako prakticky premýšľa :-D. Resp. vždy som si vyberala partnerov u ktorých mi imponovala určitá vlastnosť, ktorá síce vzťahu neprospievala ale ináč som mu ju až závidela. Prvý vzťah - workoholik a karierista - tak veľmi sa mi páčila jeho cieľavedomosť, že sama by som najradšje bola ním vtedy :D. Druhý vztah - vedel sa neskutočne porozprávať úplne s každým, nemaipuloval len bol sám sebou a ľudia ho milovali keď bol sám sebou. Či v práci či v rodine, či v priateľstvách nemusel sa na nič hrať ani tlačiť napr zo strachu žeby prišiel o prácu stačilo byť sám sebou na to aby ho fakt strašne ľudia zbožnovali a rešpektovali. Tretí vztah (teraz) - neskutočný zmysel pre materiu, činy, dosahovania cieľov. Všetko sú to také vlastnosti, ktoré vzťahu ako takému medzi dvomi ľudmi resp. vačšine dvojiciam asi moc neprospievajú. No napriek tomu som tie vlastnosti obdivovala a sama chcela mať. Čo mi pripadá dosť zvláštne.