Láska a vzťahy -
" Čas pohádek "
neznámy | 30.11.2015 16:08
Hynek Bočan režisér pohádky " S čerty nejsou žerty " říká :
"Myslím, že se v pohádkách odráží duše národa. Třeba čeští čerti jsou úplně jiní než jinde ve světě. Bývají dokonce laskaví, přihlouplí, ale i spravedliví. Němečtí nebo rakouští čerti bývají opravdu zlí. Mě na tom baví to, že ten národ se tam nějak objeví. Hlavní hrdna je obvykle nahlouplej Honza, nic neumí, a protože dá mravenečkům drobečky, tak se dostane k půlce království. Nebo že je nejlepší nedělat nic a pak - nejlépe od dědečka - dostat kouzelné rekvizity. To je přece typicky české" -LOL--LOL-
Jaké jsou typicky slovenské pohádky? Jaké tu máte čerty? Souhlasíte s tvrzením, že se v pohádkách odráží duše národa? Jaké pohádky si pamatujete z dětství a které vidíte tak často, že je fakt už nemusíte? .. atd.
Rozepište se, prosím, tentokrát ani "nepípnu" ;), jen tiše budu číst vaše názory. Moc mne to zajímá -FLOWER-
"Myslím, že se v pohádkách odráží duše národa. Třeba čeští čerti jsou úplně jiní než jinde ve světě. Bývají dokonce laskaví, přihlouplí, ale i spravedliví. Němečtí nebo rakouští čerti bývají opravdu zlí. Mě na tom baví to, že ten národ se tam nějak objeví. Hlavní hrdna je obvykle nahlouplej Honza, nic neumí, a protože dá mravenečkům drobečky, tak se dostane k půlce království. Nebo že je nejlepší nedělat nic a pak - nejlépe od dědečka - dostat kouzelné rekvizity. To je přece typicky české" -LOL--LOL-
Jaké jsou typicky slovenské pohádky? Jaké tu máte čerty? Souhlasíte s tvrzením, že se v pohádkách odráží duše národa? Jaké pohádky si pamatujete z dětství a které vidíte tak často, že je fakt už nemusíte? .. atd.
Rozepište se, prosím, tentokrát ani "nepípnu" ;), jen tiše budu číst vaše názory. Moc mne to zajímá -FLOWER-
Vutko | 1.12.2015 12:09
no nedalo mi to :-). Pamätám si kopu rozprávok, ale nevedela som ich oddeliť, ktoré sú ktoré. Pamätám si len "čert slúži", no ktorý čert tam hrá ;-)
Mňa by tiež zaujímalo, ktorý archetyp to odráža.
Ale vidím veľký rozdiel medzi rozprávkami môjho detstva a rozprávkami mojich deti. Teraz je zlo vykreslované "trpezlivé, s jasným cieľom" a dobro ustráchané, naivné, ktoré sa musí prebudiť k činu.
pekná téma -FLOWER-
Mňa by tiež zaujímalo, ktorý archetyp to odráža.
Ale vidím veľký rozdiel medzi rozprávkami môjho detstva a rozprávkami mojich deti. Teraz je zlo vykreslované "trpezlivé, s jasným cieľom" a dobro ustráchané, naivné, ktoré sa musí prebudiť k činu.
pekná téma -FLOWER-
Milovala jsem pohádky všechny. Co mě však fascinovalo, byly ruské byliny a ty fantastické obrázky na celou stránku:D. Už jsem jednou i hledala tu knihu z dětství, že bych ji dala vnukovi, ale dcera říkala, že ji má doma, ale bojí se z ní klukovi číst. Pořád vidím před očima ty obrázky Ilji Muromce a Vasilisy Překrásné. Kam se hrabou dnešní počítačové hry.-WINKIE-
neznámy | 1.12.2015 15:56
Typicky slovenské rozprávky sú pre mňa tie, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský.
Mala som a mám ich veľmi rada aj dnes. Čím sú typické... mne sa tak zdá, že vo väčšine sa prejavuje zemitý, obyčajný, zdravý rozum, ktorý vychádza zo života a vedie k hlbokému poznaniu.
Pre mňa osobne mali najväčšie čaro tie rozprávky, počas ktorých hlavná postava prechádzala akoby iniciačnou cestou a bola neustále preverovaná ako obstojí, na konci cesty bol vždy nejaký zámok, poklad, či princezná, proste odmena :-)
Bolo treba prekonať mnoho úskalí, nebezpečenstiev a ostať pevný a rozhodný.
Možno tie rozprávky podľa dnešných kritérií boli príliš drsné, dramatické, ale nebolo to samoúčelné. Tie rozprávky boli plné takej jungiánskej symboliky. Veď to boli rozprávky zozbierané medzi obyčajnými ľuďmi v dedinách, pastiermi na odľahlých miestach... Pripadali mi impozantné a hlboké ako slovenská príroda.
Niektoré boli veselé a duchaplné.
Moja odpoveď je áno, rozprávky odrážajú ducha národa, možno takého ideálneho, akého by sme ho chceli mať. Lenže to by sme ho museli v prvom rade vnímať, čo myslím je v súčasnosti dosť zriedkavé.
A prečo tá poznámka o "pípnutí"? Cítiš sa zahriaknutá? Neviem český ekvivalent toho slova. :D
Mňa by tiež zaujímal tvoj názor, rada ťa čítam. Nemlč. :-)
Mala som a mám ich veľmi rada aj dnes. Čím sú typické... mne sa tak zdá, že vo väčšine sa prejavuje zemitý, obyčajný, zdravý rozum, ktorý vychádza zo života a vedie k hlbokému poznaniu.
Pre mňa osobne mali najväčšie čaro tie rozprávky, počas ktorých hlavná postava prechádzala akoby iniciačnou cestou a bola neustále preverovaná ako obstojí, na konci cesty bol vždy nejaký zámok, poklad, či princezná, proste odmena :-)
Bolo treba prekonať mnoho úskalí, nebezpečenstiev a ostať pevný a rozhodný.
Možno tie rozprávky podľa dnešných kritérií boli príliš drsné, dramatické, ale nebolo to samoúčelné. Tie rozprávky boli plné takej jungiánskej symboliky. Veď to boli rozprávky zozbierané medzi obyčajnými ľuďmi v dedinách, pastiermi na odľahlých miestach... Pripadali mi impozantné a hlboké ako slovenská príroda.
Niektoré boli veselé a duchaplné.
Moja odpoveď je áno, rozprávky odrážajú ducha národa, možno takého ideálneho, akého by sme ho chceli mať. Lenže to by sme ho museli v prvom rade vnímať, čo myslím je v súčasnosti dosť zriedkavé.
A prečo tá poznámka o "pípnutí"? Cítiš sa zahriaknutá? Neviem český ekvivalent toho slova. :D
Mňa by tiež zaujímal tvoj názor, rada ťa čítam. Nemlč. :-)
neznámy | 1.12.2015 18:13
K tým čertom som chcela ešte :), nejako si na žiadneho nespomínam, nejako ma tí rohatí v rozprávkach nezaujali.
Ale na jedného si spomínam, toho čo si odniesol zlú Katu do pekla. Z čoho plynie ponaučenie, že zlá žena je horšia ako čert. To je tuším česká rozprávka, keď sa volá Čert a Káča.
Ale na jedného si spomínam, toho čo si odniesol zlú Katu do pekla. Z čoho plynie ponaučenie, že zlá žena je horšia ako čert. To je tuším česká rozprávka, keď sa volá Čert a Káča.
neznámy | 1.12.2015 19:19
Viem, že sa tu hovorí o čertoch a múdrosti v rozprávkach, no nedá mi ....:)
"Ako tátoš zazrel Baláža, spätil sa a sokol zakvílil. Tu šarkan zareve strašne:
Hio, mrcina, čo tak pätíš?
A ty, sokol, čo tak kvíliš?
Hoc by hneď aj Baláž tu bol,
len hybaj!"
nádhera ... zbožňujem írečitú slovenčinu, ktorá dáva všetkým rozprávkam ten správny nádych tajomných dávnych časov a mocných síl na svete a bez nej by hádam pre mňa ani čert čertom nebol ... ale za zachovanie reči a za zozbieranie väčšiny rozprávok vďačíme Škultétymu - z jeho pera vzišla Zornička, Slniečko, len sa pod jeho práce často niekto iný podpísal ...
"Ako tátoš zazrel Baláža, spätil sa a sokol zakvílil. Tu šarkan zareve strašne:
Hio, mrcina, čo tak pätíš?
A ty, sokol, čo tak kvíliš?
Hoc by hneď aj Baláž tu bol,
len hybaj!"
nádhera ... zbožňujem írečitú slovenčinu, ktorá dáva všetkým rozprávkam ten správny nádych tajomných dávnych časov a mocných síl na svete a bez nej by hádam pre mňa ani čert čertom nebol ... ale za zachovanie reči a za zozbieranie väčšiny rozprávok vďačíme Škultétymu - z jeho pera vzišla Zornička, Slniečko, len sa pod jeho práce často niekto iný podpísal ...
neznámy | 1.12.2015 19:33
Presne o ňom hovorím - zozbieral ani nie tretinu z vydaných rozprávok. Tie najstaršie vydania mali dvoch autorov - Škultétyho a Dobšinského, no a potom sa podpisoval už len jeden. Je to jeden z mnohých málo známych faktov - robila som pred pár rokmi o tom pomerne rozsiahlu prácu.
neznámy | 1.12.2015 20:17
Slovenské a české rozprávky, ako ich my dnes poznáme, majú asi veľa spoločného, tie archetypy sú podobné.... aj ich zberatelia boli prepojení osobnými väzbami. (Iba moja špekulácia....)
Nádherné boli Dobšinského obrázky s Fullovými ilustráciami, ktoré som čítala ako dieťa, a čítali ich aj moje deti. Tie sú všeobecne známe.
Ale úplne najúžasnejšia kniha pre mňa a moju dcéru sú Slovenské báje a povesti (nie som si istá, či je to presný názov). Túto knihu v modrej väzbe nikto z mojich známych nepozná, nikto iný ju nečítal ani nevlastní.... až mám niekedy pocit, že som si ju sama vymyslela, vyčarovala.;)
Sú to nádherné príbehy, plné fantázie... o obroch, ktorí sa premenili na tatranské končiare, o vílach, ktoré žili v tatranských plesách, o permoníkoch, o mládencoch, ktorí hľadali v horách zlato a prišli o život... A tiež strašidelné príbehy o bogynkách, ktoré za pesničku zobrali hrb hrbatej Malke, o premienčatách (podhodených matkám miesto vlastných detí)...
Keď ma dcéra nahnevá, hovorím jej, že nie je moja, že je premienča.-PUH- Niekedy len tak bezo zmyslu vedieme čudesné dialógy z tej knihy, napr. opýtam sa jej: Wohin kukliš? Správna odpoveď je: Na fáry púty! Alebo: Artipúty Šaštín Kúty!
Nádherné boli Dobšinského obrázky s Fullovými ilustráciami, ktoré som čítala ako dieťa, a čítali ich aj moje deti. Tie sú všeobecne známe.
Ale úplne najúžasnejšia kniha pre mňa a moju dcéru sú Slovenské báje a povesti (nie som si istá, či je to presný názov). Túto knihu v modrej väzbe nikto z mojich známych nepozná, nikto iný ju nečítal ani nevlastní.... až mám niekedy pocit, že som si ju sama vymyslela, vyčarovala.;)
Sú to nádherné príbehy, plné fantázie... o obroch, ktorí sa premenili na tatranské končiare, o vílach, ktoré žili v tatranských plesách, o permoníkoch, o mládencoch, ktorí hľadali v horách zlato a prišli o život... A tiež strašidelné príbehy o bogynkách, ktoré za pesničku zobrali hrb hrbatej Malke, o premienčatách (podhodených matkám miesto vlastných detí)...
Keď ma dcéra nahnevá, hovorím jej, že nie je moja, že je premienča.-PUH- Niekedy len tak bezo zmyslu vedieme čudesné dialógy z tej knihy, napr. opýtam sa jej: Wohin kukliš? Správna odpoveď je: Na fáry púty! Alebo: Artipúty Šaštín Kúty!
neznámy | 1.12.2015 20:45
Áno, veľmi zaujímavé a v niektorých oblastiach to bol pre mňa doslova prevrat, nestačila som sa čudovať a s trpkosťou som skonštatovala, že polopravdy a zahmlievanie faktov sú tradičnou súčasťou histórie.
Len stručne - patril k najvzdelanejším a najoddanejším štúrovcom, pôvodne zbieral najmä piesne a básne a vydával ich v zošitoch po pár kusoch, lebo nemal peniaze. Neskôr začal zbierať aj rozprávky, mierne ich upravoval a používal ich v kázňach a navyše viedol výchovné spolky a rozprávky boli určené predovšetkým dospelým. Používal ich ako podobenstvá s výchovným cieľom. Kvôli financiám na ich vydanie sa spojil s Dobšinským a s Němcovou, no dostali sa do sporu, kvôli nie príliš čestnému jednaniu Němcovej. Vtedy s prácou AHŠ prestal. Všetky práce, ktoré vytvoril vždy podpisoval: "Od jednjieho úprimnjeho prjaťeľa slovenskijeho ľudu", významnou mierou sa podieľal na kodifikácii spisovného jazyka a má mnoho ďalších obrovských zásluh, ktoré sa jednoducho zamlčali.
Prácu som robila pre jednu významnú inštitúciu. Venovala som sa štúdiu archívov asi 1,5 roka a čím viac som zistila, tým viac mi zo všetkého bolo nanič.
Len stručne - patril k najvzdelanejším a najoddanejším štúrovcom, pôvodne zbieral najmä piesne a básne a vydával ich v zošitoch po pár kusoch, lebo nemal peniaze. Neskôr začal zbierať aj rozprávky, mierne ich upravoval a používal ich v kázňach a navyše viedol výchovné spolky a rozprávky boli určené predovšetkým dospelým. Používal ich ako podobenstvá s výchovným cieľom. Kvôli financiám na ich vydanie sa spojil s Dobšinským a s Němcovou, no dostali sa do sporu, kvôli nie príliš čestnému jednaniu Němcovej. Vtedy s prácou AHŠ prestal. Všetky práce, ktoré vytvoril vždy podpisoval: "Od jednjieho úprimnjeho prjaťeľa slovenskijeho ľudu", významnou mierou sa podieľal na kodifikácii spisovného jazyka a má mnoho ďalších obrovských zásluh, ktoré sa jednoducho zamlčali.
Prácu som robila pre jednu významnú inštitúciu. Venovala som sa štúdiu archívov asi 1,5 roka a čím viac som zistila, tým viac mi zo všetkého bolo nanič.
neznámy | 1.12.2015 22:02
Zdá sa, že od tých čias sa u nás veľa nezmenilo. Stále to isté dookola, sme asi nepoučiteľní, my ľudia slovenskí... O Nemcovej je známe, že mala zložitú povahu.
Áno, meno Búbeľa tam tiež bolo v niektorej povesti, ale iba B., nie Gido Búbeľa. Nie, nespojila som si dve knihy, asi redaktori pospájali viac bájí z rôznych zdrojov do jednej knižky.
Som rada, že ich poznáš aj ty:)
Už som tú knihu vyhrabala v dcérinej knižnici na spodnej polici. Volá sa Slovenské báje a vyšla v Mladých letách r.1973.
Pre Simetru: kniha je modrá, A4, v strede je akoby vygravírovaný jazdec na koni uprostred slnka, je to boh Jutrobog z povesti Jutrobogov kováč. Určite mala kniha niekedy aj obal, dnes je už bez obalu, dosť opotrebovaná.
Áno, meno Búbeľa tam tiež bolo v niektorej povesti, ale iba B., nie Gido Búbeľa. Nie, nespojila som si dve knihy, asi redaktori pospájali viac bájí z rôznych zdrojov do jednej knižky.
Som rada, že ich poznáš aj ty:)
Už som tú knihu vyhrabala v dcérinej knižnici na spodnej polici. Volá sa Slovenské báje a vyšla v Mladých letách r.1973.
Pre Simetru: kniha je modrá, A4, v strede je akoby vygravírovaný jazdec na koni uprostred slnka, je to boh Jutrobog z povesti Jutrobogov kováč. Určite mala kniha niekedy aj obal, dnes je už bez obalu, dosť opotrebovaná.
neznámy | 1.12.2015 22:15
A ďakujeme pekne. -FLOWER-
V našich končinách akonáhle niekto vyčnieva, zle dopadne.... Podobne Jonáš Záborský, ktorý bol v rámci štúrovskej generácie výnimočnou, samostatne mysliacou osobnosťou. Jeho kritické myslenie nevyhovovalo, a tak skončil "odložený", mimo diania...
V našich končinách akonáhle niekto vyčnieva, zle dopadne.... Podobne Jonáš Záborský, ktorý bol v rámci štúrovskej generácie výnimočnou, samostatne mysliacou osobnosťou. Jeho kritické myslenie nevyhovovalo, a tak skončil "odložený", mimo diania...
Stránka:
Počítam horoskop...